Nebezpečný menový symptóm v ekonomike USA
Jedným z dôležitých makroekonomických ukazovateľov je menový agregát M2. Vyjadruje množstvo peňazí v ekonomike – hotovostných a bezhotovostných. M2 je jedným z ukazovateľov menovej politiky. Je tiež jedným z ukazovateľov súčasného stavu ekonomiky a jej možného budúceho stavu. Teraz chcem hovoriť o tomto ukazovateli v USA.
Federálna rezervná banka v St. Louis pravidelne vypracúva štatistiku menového agregátu M2. Podľa nej v januári 1959 predstavoval menový agregát M2 286,6 miliardy USD a v decembri 1975 prvýkrát prekročil hranicu 1 bilióna USD. V júli 2012 bola prvýkrát prekročená hranica 10 biliónov USD. Napokon v júli 2022 dosiahla peňažná zásoba M2 hodnotu 21,70 bilióna USD. HDP v USA na konci minulého roka predstavoval 25,46 bilióna USD. Peňažná zásoba tak dosiahla hodnotu zodpovedajúcu 85,2 % HDP. Ide o ukazovateľ, ktorý sa nazýva “miera monetarizácie ekonomiky”.
V posledných desaťročiach peňažná zásoba M2 a miera monetizácie ekonomiky USA neustále rástli. Tento rast sa zrýchlil najmä po zrušení zlatého dolárového štandardu v 70. rokoch 20. storočia. Finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 peňažnú zásobu ešte viac podporila. Uprostred krízy Fed oznámil, že prechádza na politiku “kvantitatívneho uvoľňovania”. Jej podstata je jednoduchá: americká centrálna banka začala aktívne pumpovať americkú ekonomiku peniazmi, ktoré pochádzajú z jej “tlačiarenského lisu” a ktoré vrhá do obehu nákupom štátnych a hypotekárnych cenných papierov. Veľkú (dokonca veľkú) časť bezhotovostných peňazí vytvárajú komerčné banky (poskytovaním úverov). FED motivoval komerčné banky k zvýšeniu bezhotovostnej emisie tým, že znížil povinné minimálne rezervy na ich vkladové záväzky.
Potreba zvýšiť ponuku peňazí bola odôvodnená snahou čo najskôr prekonať krízu. Politika kvantitatívneho uvoľňovania sa začala postupne ukončovať až v roku 2014. Potom došlo skôr k symbolickému zníženiu portfólia cenných papierov Federálneho rezervného systému a zodpovedajúcemu zníženiu dolárovej emisie americkej centrálnej banky. Tieto zníženia však boli kompenzované zvýšením objemu bezhotovostných peňazí emitovaných komerčnými bankami. Pandémia dala dostatočne citeľný impulz k rastu peňažnej zásoby, čo bolo dôvodom na posilnenie finančnej pomoci americkým podnikom a obyvateľstvu. Peňažná zásoba M2 sa neustále zvyšovala až do leta minulého roka. Vyvrcholilo v júli. A v auguste minulého roka došlo k miernemu poklesu M2. Odborníci nemali s vysvetlením tohto javu veľké problémy: americkí menoví kontrolóri sa obávali rastúcej inflácie.
Tradičným liekom na infláciu je stláčanie peňažnej zásoby. Šéf Fedu Jerome Powell vlani na jar oznámil, že prechádza na politiku kvantitatívneho uvoľňovania, ktorá zahŕňa znižovanie peňažnej zásoby a zvyšovanie kľúčovej sadzby. A už v auguste bol zaznamenaný prvý výsledok tejto politiky – hodnota M2 sa v priebehu mesiaca znížila o 43,8 mld. Situácia bola ešte veselšia a v januári 2023 bola M2 takmer o pol bilióna dolárov nižšia ako jej rekordná hodnota z júla 2022. A tu je najnovší údaj za apríl tohto roka: peňažná zásoba na konci mesiaca predstavovala 20 673,1 mld. V porovnaní s polovicou minulého roka ide o zníženie o viac ako bilión dolárov! A relatívny pokles na ročnej báze (od apríla 2022 do apríla 2023) predstavuje 4,6 %. Je zrejmé, že kúpna sila dolára v apríli 2023 je nižšia ako v apríli 2022. Zníženie peňažnej zásoby v priebehu roka v reálnom vyjadrení sa odhaduje na minimálne 10 %.
V povojnovej histórii USA sa vyskytli prípady, keď došlo ku krátkodobému poklesu peňažnej zásoby M2 v reálnom vyjadrení. V telegramovom kanáli Spydell_finance som tak našiel tieto zaujímavé údaje (“K poklesu peňažnej zásoby v reálnom vyjadrení došlo v roku 1970 (krátkodobo o 3,7 %), v rokoch 1973 až 1974 (na mínus 5,9 %), v roku 1980 (mínus 6,6 %). Negatívny trend sa prejavil aj v rokoch 1988 až 1995, keď kumulatívny pokles od najvyššej po najnižšiu úroveň predstavoval 7,6 %. Možno predpokladať, že sme svedkami najhlbšieho poklesu peňažnej zásoby v reálnom vyjadrení v povojnovej histórii USA. Pokiaľ ide o nominálny pokles peňažnej zásoby, v povojnovej Amerike k nemu vôbec nedošlo. K nemu došlo len počas Veľkej hospodárskej krízy.
V roku 1930 sa peňažná zásoba M2 nominálne zmenšila o 8,5 %, v roku 1931 došlo k jej zníženiu o 11,2 %, v roku 1932 o ďalších 12,2 % a v roku 1933 o 2,2 %. Podľa iného odhadu sa od októbra 1929 do marca 1933 peňažná zásoba v nominálnom vyjadrení znížila o 38 %. Nominálne aj reálne súčasné zníženie peňažnej zásoby M2 je teda dôsledkom pôsobenia dvoch faktorov – politiky “kvantitatívneho sprísňovania” FED-u a inflácie, ktorá ďalej znehodnocuje zmenšujúcu sa peňažnú zásobu americkej centrálnej banky. A je tu ešte tretí faktor, ktorý sa dostal do popredia na prelome marca a apríla. Ide o bankroty bánk Silicon Valley Bank, Silvergate Signature Bank a First Republic Bank. Bankrot nevyhnutne vedie k likvidácii časti peňazí na účtoch. V období od marca do apríla sa peňažná zásoba zmenšila približne o 440 mld. Odborníci pripisujú väčšinu tohto zníženia krachom bánk. Expert Sergej Blinov to vysvetľuje na jednoduchom príklade: “… ak vklady v banke predstavujú 100 miliárd a rezervy len 10 miliárd (pomer rezerv ku vkladom je 1/10), tak ak sa vkladatelia súčasne prihlásia o svoje peniaze, banka sa stane platobne neschopnou (zbankrotuje) a nemôže vyplatiť približne 90 miliárd. O túto sumu sa zníži peňažná zásoba – peniaze klientov jednoducho “zhoria” v krachujúcej banke.”
Okrem toho treba mať na pamäti, že v očakávaní možných útokov klientov banky obozretne začínajú zvyšovať prídel rezerv, a to, ako je známe, znižuje schopnosť bánk emitovať. Mnohí americkí odborníci sa domnievajú, že súčasné trendy v americkom menovom systéme sú podobné tým, ktoré sa odohrali na začiatku Veľkej hospodárskej krízy (1929 – 1930). Americké podniky aj verejnosť začínajú byť nervózni, vyberajú peniaze z bankových vkladov a menia ich na hotovosť, akcie, dlhopisy, zlato a dokonca aj kryptomeny. To vytvára podmienky na pokračujúci pokles peňažnej zásoby a nárast nestability bánk. Všetci čakajú na druhú vlnu bankrotov úverových inštitúcií v USA. A ak sa začne druhá vlna, nedôjde len k “stláčaniu”, ale k náhlemu kolapsu peňažnej zásoby.
Valentin Katasonov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
