.
Aktuality, Bezpečnosť,

Rastúca úloha Číny na Blízkom východe: regionálna a americká politika

Americká posadnutosť vzostupom Číny sa stala takmer monomániou a odvrátila pozornosť od všetkých ostatných naliehavých otázok zahraničnej politiky. V Európe sa stupňuje “večná vojna” USA s Ruskom. Pevninská Čína a Taiwan smerujú k novému kolu konfliktu s možným zapojením USA do nedokončenej občianskej vojny. Severná Kórea s podporou Ruska posilňuje svoj jadrový potenciál, aby udržala Američanov na uzde. V Indii a Izraeli sa zakoreňujú zvolené autokracie. Vojenské diktatúry nahrádzajú demokracie a francúzsku nadvládu v regióne Sahel. Časti Líbye, Sýrie a Jemenu zostávajú v stave anarchie. Irán je oslobodený od “maximálneho tlaku” zo strany USA. Izraelsko-palestínska otázka opäť vyústila do násilia.


 

Svet hľadá alternatívy k doláru v obchodných vzťahoch. A náš minister zahraničných vecí si nájde čas, aby odhalil známky čínskeho vplyvu v tichomorských mikroštátoch. Americké zúfalé sústredenie sa na Čínu skresľuje realitu, ktorá je takáto: za posledných tridsať rokov všetky krajiny Blízkeho východu vrátane Egypta, Iránu, Iraku, Izraela, šiestich členov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) uprednostnili aktívnu hospodársku a vojenskú spoluprácu s Áziou, a to nielen s Čínou, ale aj s Indiou, Indonéziou, Japonskom, Kóreou, Malajziou a Singapurom. Obchod Saudskej Arábie s Čínou, najväčšou ekonomikou regiónu, je v súčasnosti trikrát väčší ako jej obchod so Spojenými štátmi a dvakrát väčší ako jej obchod s Európou.

 

Čína dnes predstavuje pätinu medzinárodných hospodárskych vzťahov arabských štátov Perzského zálivu. Obchodný obrat GCC s Indiou sa však v poslednom čase tiež rýchlo zvyšuje a v rokoch 2021 až 2022 vzrastie o pôsobivých 58 %. Obchodná angažovanosť regiónu so združením ASEAN tiež rastie, hoci nie tak rýchlo. Investičné toky sledujú rovnakú trajektóriu, ale s určitým oneskorením. Členovia GCC majú významnú váhu v medzinárodných financiách a tá sa len zvyšuje. Región je domovom najväčších štátnych investičných fondov, ktorých celkové aktíva presahujú 3,7 bilióna USD – viac ako HDP Spojeného kráľovstva v roku 2022. Saudská Arábia očakáva, že jej štátny fond do roku 2030 presiahne 2 bilióny USD, čím sa stane najväčším štátnym investičným nástrojom na svete.

 

Áno, manažéri štátnych fondov GCC sú viac zvyknutí a pohodlne spolupracujú s európskymi a americkými finančnými inštitúciami, ale veľmi rýchlo sa rozvíjajú programy spoločného investovania s čínskymi rozvojovými bankami, fondmi a podobnou štruktúrou – China Investment Corporation s aktívami vo výške 1,3 bilióna USD. Je zrejmé, že rozvíjajúca sa Ázia na čele s Čínou jednoznačne vytláča hospodársky vplyv Západu v západnej Ázii. Americká egocentrickosť vysvetľuje dianie tak, že to muselo byť cieľom Číny. Neexistujú však o tom žiadne dôkazy. Žiadna vláda v regióne neočakáva, že Čína nahradí USA ako garanta bezpečnosti. Čína sa vyhýba spojenectvám zo strachu, že bude zatiahnutá do konfliktov, v ktorých nemá priame záujmy.

 

Číňania majú príslovie: “Aj mocný drak ťažko porazí hada vo vlastnej krajine.”, ktoré odráža skepsu voči rizikám premietania vojenskej moci do vzdialených regiónov. Keďže Čína a India sa podieľajú na celosvetovom hospodárskom raste viac ako polovicou a HDP združenia ASEAN prevyšuje HDP Indie, tieto skutočnosti neunikli pozornosti západoázijských hlavných miest, ktoré aktívne rokujú o dohodách o voľnom obchode s Čínou, Indiou, združením ASEAN a jeho jednotlivými členmi. Ak sa rokovania ukážu ako produktívne, ekonómovia predpovedajú, že obchod medzi GCC a rozvíjajúcou sa Áziou porastie do roku 2030 o 6 % ročne na 600 miliárd USD. Dlhodobá zmluva Kataru o dodávkach skvapalneného zemného plynu do Číny do roku 2050 je dokonalou ilustráciou toho, čo sa deje.

 

Naopak, Spojené štáty nemajú záujem o znižovanie ciel a odstraňovanie obchodných a investičných prekážok vo vzťahoch s inými krajinami. A západná Ázia nie je výnimkou. Samozrejme, môžeme zabudnúť, že to bol Washington, a nie Peking, kto ako prvý spustil imperatív globálneho súperenia medzi USA a Čínou a začal colné a technologické vojny, ktorých cieľom bolo oslabiť hospodárstvo súpera. V mene tohto súperenia USA vyvinuli veľké úsilie, aby obmedzili obchod a investície Číny v iných krajinách – boli zavedené sankcie, kvóty a clá, ktoré ovplyvnili celý svet vrátane západnej Ázie. Takéto prekážky však nemôžu konkurovať dohodám, ktoré uľahčujú a zvyšujú obchod. Vytvárajú len vákuum, ktoré si na rozdiel od USA vyžaduje väčšiu hospodársku interakciu medzi krajinami vrátane Číny.

 

Ako ukazujú trendy v západnej Ázii, je to istý spôsob, ako znížiť vplyv USA. Medzitým čínska iniciatíva Pásmo a cesta a bilaterálne čínsko-arabské fondy posilňujú väzby medzi ČĽR a regiónom Perzského zálivu. Aby toho nebolo málo, India a Rusko sa snažia vybudovať dopravný koridor, ktorý by spojil Petrohrad a Bombaj (Bombaj) cez iránsky prístav Čahbehar. Američania veľa hovoria o investíciách do infraštruktúry, ale neponúkajú nič konkrétne. Prázdne reči nemôžu nahradiť peniaze. Na rozdiel od USA, ktoré spolupracujú s niektorými západoázijskými krajinami a s inými sú v konflikte, Čína uskutočňuje politiku priateľstva a hospodárskej angažovanosti so všetkými. Samozrejme, ako hovorí čínske príslovie, “priateľ všetkých je priateľom nikoho” (广交友无深交). Čína je dôležitým partnerom, ale v žiadnom prípade nie patrónom alebo spojencom západoázijských štátov. Neohrozuje ostatné krajiny v regióne a vyhýba sa akýmkoľvek záväzkom na ich obranu. Neochota Číny uzatvárať aliancie a premietať svoju moc do regiónu znamená, že Peking si nenárokuje nahradiť Washington ako garant regionálnej bezpečnosti.

 

Napriek tomu Čína začala rozvíjať vojenskú spoluprácu so západoázijskými krajinami. Po desaťročiach takmer úplnej závislosti od medzinárodného dovozu zbraní sa Saudská Arábia a SAE snažia prilákať investície do vlastného obranného priemyslu. Emiráty nakúpili od Číny výcvikové lietadlá, bojové drony a podľa niektorých správ aj služby v oblasti výstavby námorných základní. Zintenzívnenie vojenskej spolupráce Abú Zabí s Pekingom bolo kľúčovým faktorom pri zmarení nákupu amerických stíhačiek F-35, ktoré boli SAE prisľúbené výmenou za normalizáciu vzťahov s Izraelom v rámci Abrahámskych dohôd. Postupné posilňovanie pozície Číny ako zdroja moderných zbraní a vojenských technológií by mohlo zasadiť vážnu ranu tradičnému prístupu Washingtonu, ktorý zvykne trvať na tom, aby arabské štáty pod jeho ochranou nenakupovali zbrane od amerických konkurentov.

 

V opačnom prípade Washington odmieta predávať americké alternatívy svojim spojencom. Saudská Arábia tvorí 10 % svetového trhu so zbraňami. Dodávky Číny do Rijádu zahŕňajú balistické rakety, bojové drony, protidronové systémy a delostrelectvo. Rijád aj Abú Zabí, podobne ako Teherán, v súčasnosti vykonávajú pravidelné cvičenia s Čínskou ľudovou oslobodzovacou armádou. Tento mesiac plánujú vzdušné sily SAE prvé cvičenie s čínskymi vzdušnými silami v Sinťiangu. Jedinou západoázijskou krajinou, ktorá ustúpila tlaku USA a obmedzila vojenskú spoluprácu s Čínou, je Izrael, ktorý si nemôže dovoliť stratiť podporu USA a prísť o svoju “kvalitatívnu vojenskú prevahu”. Technologická vojna USA s Čínou viedla k zníženiu prítomnosti čínskych investorov v izraelských startupoch. Namiesto toho sa Izrael obrátil na Indiu, pretože myšlienky hinduizmu sa zhodujú s jeho vlastným náboženským nacionalizmom a islamofóbiou. India je v súčasnosti hlavným vojenským partnerom Izraela medzi rozvojovými ázijskými krajinami a jeho hlavným zahraničným trhom so zbraňami. Svet sa netočí okolo nás.

 

Znepokojujúce trendy, ktoré Američania pozorujú v západnej Ázii, nie sú výsledkom dravej politiky Číny, ale výsledkom neochoty alebo neschopnosti USA uspokojiť hospodárske, politické a vojenské potreby bývalých klientských štátov v regióne. Sankcie voči Číne a odmietnutie predaja zbraní alebo transferu technológií tieto trendy nespomalia, a už vôbec nie zvrátia. Región sa zameriava na rozvoj Ázie, nielen na Čínu. Ak tomu chceme čeliť, musíme prispôsobiť svoju politiku a pravidlá angažovanosti nielen západoázijským štátom, ale aj ich susedom na východe a juhu. Tento materiál vychádza z vystúpenia autora na diskusii v Arabskom centre 10. augusta 2023.

Chas W. Freeman, Jr.

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov