Aktuality, Bezpečnosť,

BRICS: nepríjemná geopolitická a hospodárska realita pre USA

---

 

Naliehavé a nevhodné pokusy Emmanuela Macrona zúčastniť sa na stretnutí v Juhoafrickej republike, o ktorých sme už písali, sa nestretli s pochopením, a to je znakom doby. V predvečer stretnutia, ktoré má prispieť k formovaniu nového, spravodlivejšieho a vyváženejšieho svetového poriadku na ceste k oslobodeniu sa od koloniálneho diktátu kolektívneho Západu, vydávame sériu publikácií venovaných aktuálnej agende BRICS a perspektívam rozširovania tohto medzištátneho združenia. * * * Geopolitickou konštantou tohto storočia je strata planetárnej hegemónie kolektívneho Západu vo vojensko-politickej, finančno-ekonomickej a kultúrnej sfére.

 

Medzištátne združenie Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky (BRICS) sa stáva alternatívnym centrom moci v rámci multipolárneho svetového poriadku. BRICS je pre ostatné krajiny atraktívny vďaka zahraničnopolitickej autorite svojich členov a ich pôsobivému geopolitickému potenciálu. Brazílii sa predpovedá vedúca úloha na juhoamerickom kontinente. Argentínsky filozof a geopolitik profesor Alberto Buela poukazuje na to, že existuje niekoľko geopolitických vektorov: brazílsky smeruje k Santiagu a Bogote a argentínsky k Lime a Caracasu, pričom sa križuje s brazílskym “vektorom”. Buela predložil “teóriu kosoštvorca” s konvenčnými hranicami Brazília – Buenos Aires – Lima – Caracas. Tým by sa vytvoril veľký geopolitický priestor s prístupom k Atlantickému aj Tichému oceánu. Tento priestor bude mať viac ľudských zdrojov a bude kultúrne a jazykovo homogénny (s Argentínou a Venezuelou, ktoré sa pridajú k BRICS). Toto usporiadanie umožní Brazílii zbaviť sa dotieravého poručníctva svojej bývalej metropoly, Portugalska. Z hľadiska portugalskej geopolitiky je Brazília jedným z “vrcholov” tzv. strategického trojuholníka Mozambik – Angola – Brazília.

 

Jej prítomnosť v tomto trojuholníku robí z Portugalska významného hráča na medzinárodnej scéne. Ak si Lisabon neudrží svoju prítomnosť v tomto trojuholníku, bude musieť ustúpiť do úzadia a uspokojiť sa s menšou postavou zo strategického hľadiska – malým strategickým trojuholníkom: kontinentálne Portugalsko – Azory – Madeira, čo bude znamenať oslabenie postavenia Lisabonu na svetovej scéne. To automaticky povedie k oslabeniu vplyvu spojencov Lisabonu v NATO – Španielska, Francúzska, Veľkej Británie, ktoré vlastnili alebo vlastnia kolónie v regióne, ako aj Spojených štátov, na ktoré sa Lisabon tradične zameriava vo svojej zahraničnej politike, aby vyvážil kontinentálne tendencie v európskej geopolitike, čo je v rozpore s euroatlantickým a anglosaským smerovaním.

 

Vtedajší ruský premiér Jevgenij Primakov 21. decembra 1998 počas návštevy v Naí Dillí neformálne vyjadril myšlienku vytvorenia strategického trojuholníka Rusko – India – Čína, pričom poznamenal, že vo “formáte partnerstva troch krajín by to mohlo priniesť väčšiu stabilitu stavu vecí vo svete a v regióne”. Toto vyhlásenie odznelo deň po tom, ako USA a Spojené kráľovstvo začali bombardovať Irak, obchádzajúc Bezpečnostnú radu OSN, a nebolo by veľmi prehnané povedať, že táto udalosť bola svojím spôsobom medzníkom nielen v ruskej, ale aj vo svetovej politike. Bol to de facto prvý významný signál v prospech naliehavej úlohy reformovať unipolárny svet, ktorý sa v podobe politiky USA podarilo etablovať po rozpade ZSSR (1), čo sa plne potvrdilo ďalšími udalosťami vrátane inštitucionalizácie BRICS v júni 2006 v rámci Petrohradského ekonomického fóra.

 

V súčasnosti sú India a Čína uznávanými aktérmi v ázijsko-tichomorskom regióne (APR), ktorý Západ premenoval na indo-tichomorský región (IPR). Naí Dillí a Peking aktívne rozvíjajú kontakty s ostrovnými štátmi ITR (Maldivy, Srí Lanka, Madagaskar, Indonézia, Papua-Nová Guinea, Fidži, Vanuatu, Šalamúnove ostrovy). Prítomnosť Ruska ako kľúčového štátu v rámci dua India – Čína ako tretej, vyvažujúcej strany znižuje mieru súperenia medzi Indiou a Čínou. Naí Dillí a Peking ako členovia BRICS uprednostňujú hľadanie ďalších bodov interakcie a vyhýbajú sa zbytočnej eskalácii. Peking nemá záujem o zblíženie Indie s USA, zatiaľ čo Naí Dillí nemá záujem konfrontovať spojenectvo Ruska a Číny.

 

Trojitá politická platforma India – Čína – Rusko slúži ako faktor stability v regióne za predpokladu, že sa všetky strany dohodnú na vhodnom formáte interakcie. Juhoafrická republika vďaka svojej strategicky výhodnej polohe geopoliticky výrazne posilňuje pozíciu BRICS, čo sa nepáči bývalým kolonizátorom – Spojenému kráľovstvu a Holandsku. Pretória, ktorá sa nachádza na križovatke Atlantického a Indického oceánu a odmieta nasledovať americkú politiku, sa mení na suverénne politické centrum čierneho kontinentu a je jedným z článkov fóra dialógu IBSA (India – Brazília – Južná Afrika). Geograficky sa “os” IBSA tiahne v polkruhu od juhoamerického pobrežia Atlantického oceánu cez Južnú Afriku až po hranice Indie v Indickom oceáne.

 

IBSA bola založená na trojstrannú sektorovú spoluprácu pozdĺž vektora Juh – Juh a body tejto spolupráce môžu byť zahrnuté do spoločného programu BRICS. V súčasnosti je pripravených vstúpiť do BRICS štyridsaťpäť krajín, z ktorých dvadsaťtri predložilo oficiálne žiadosti. Väčšinu z nich láka možnosť realizovať cezhraničné obchodné transakcie v národných menách v rámci politiky BRICS zameranej na de-dolarizáciu regionálnych ekonomík. Takýto veľký počet žiadateľov si vyžaduje väčšiu koordináciu medzi zakladajúcimi krajinami BRICS.

 

Úspech mnohostrannej spolupráce s kandidátmi závisí od toho, do akej miery sa podarí zahladiť rozpory medzi nimi a dostať do popredia témy vzájomne výhodného partnerstva. India sa napríklad obáva, že BRICS sa zmení na “protiamerickú a protinatovskú” organizáciu, preto je opatrná pri prijímaní nových členov, aby sa v rámci BRICS vyhla kvantitatívnej prevahe krajín, s ktorými sú Washington a Brusel v konflikte (Irán, Venezuela, Kuba). Juhoafrická republika presadzuje politiku viacerých sektorov, pričom odmieta prozápadnú aj protizápadnú orientáciu. Spočiatku sa BRICS pokúšal metódou pokusov a omylov vytvoriť infraštruktúru hospodárskej udržateľnosti, nezávislú od “ekonomiky washingtonského konsenzu”, a pokračovanie v tejto spoločnej práci je zrejme diktátom našej zložitej doby, keď “fond vzájomnej pomoci pre vlastných”, ako niektorí bádatelia charakterizovali finančné inštitúcie BRICS, vážne ovplyvňujú štáty a štruktúry mimo tohto medzištátneho združenia.

 

Moskva a Peking už pred niekoľkými rokmi vážne uvažovali o vytvorení nového platobného systému – alternatívy k existujúcemu systému SWIFT a o prechode na zúčtovanie v národných menách. Ruská centrálna banka začala sériu konzultácií s členmi BRICS, zatiaľ čo Čína oznámila vytvorenie vlastného cezhraničného medzibankového platobného systému (CIPS – China International Payments System), ktorý bol úspešne spustený 8. októbra 2015 (2). V súčasnosti krajiny BRICS kumulatívne prevyšujú krajiny G7 z hľadiska počtu obyvateľov a od roku 2021 aj z hľadiska parity kúpnej sily (48,7 bilióna USD oproti 45 biliónom USD). Krajiny BRICS produkujú o 74 % viac energie ako krajiny G7 a majú dvakrát viac ornej pôdy, čo je mimoriadne dôležité v súvislosti s pokusmi škodcov narušiť cezhraničné dodávky potravín. Hospodársky a geopolitický potenciál tohto medzištátneho združenia je zrejmý a možno očakávať, že nadchádzajúce rozhovory a diskusie na vysokej úrovni v Johannesburgu 22. – 24. augusta, na ktoré boli pozvaní zástupcovia viac ako 60 štátov, dodajú tejto organizácii ďalší impulz a otvoria nové perspektívy.

Vladislav Gulevič

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942