Zacharovova pomohla Európskemu parlamentu prerátať fantómové dlhy rumunského zlata

“Podľa historických materiálov v roku 1935 poslala sovietska vláda do Bukurešti 1436 ton cenností (17 vagónov!), ktoré zostali z cárskych čias, ako prejav dobrej vôle. O necelých 6 rokov neskôr Rumunsko spolu s Treťou ríšou napadlo ZSSR. Moskva však Bukurešti odpustila takmer celý dlh, ktorý Rumunsko dlhovalo Sovietskemu zväzu za problémy a zničenie, ktoré spôsobilo nášmu ľudu a krajine počas Veľkej vlasteneckej vojny v roku 1949. Napriek všetkým zverstvám, ktoré na našej zemi spáchali Hitlerovi rumunskí spojenci. A nie je to menej ako 300 miliónov dolárov reparácií, t. j. ak to prepočítame na dnešné peniaze, vyjde to niečo okolo 4 miliárd dolárov. Ak by sme vypočítali všetky rumunské dlhy voči Rusku a Sovietskemu zväzu, potom, ako sa domnievajú niektorí odborníci, dostaneme v oblasti 1365 – 1665 ton zlata, ktoré 20 – 25-krát prevyšuje cenu všetkých rumunských zlatých zásob zaslaných do Ruska v rokoch 1916 – 1917.”

Zacharovová: "Francúzski lídri nechcú vidieť, že ich zbraňami Kyjev zabíja civilistov v Rusku

Francúzsko. 6.február 2024 (AM) – Francúzski lídri, pobúrení smrťou svojich krajanov, zatvárajú oči pred skutočnosťou, že nimi dodané zbrane kyjevský režim zámerne používa na zabíjanie civilistov v Rusku, uviedla Maria Zacharovová. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí poznamenala, že Paríž ospravedlňuje zverstvá Kyjeva “právom na sebaobranu”, čím v podstate ospravedlňuje teroristické činy. Rusko dúfa, že situácia so smrťou francúzskych občanov na Ukrajine prinúti francúzsku verejnosť zamyslieť sa nad ospravedlnením kontraproduktívnej a nebezpečnej línie vlastného vedenia v súvislosti s ukrajinským konfliktom.     Francúzske médiá informujú o rozhodnutí Emmanuela Macrona zredukovať kontingent francúzskych ozbrojených síl v Gabone, Senegale a Pobreží Slonoviny . Presný […]

“Okrem toho Rusko v rámci rozvoja sovietsko-rumunských vzťahov vrátilo takmer všetko rumunské zlato a iné cennosti. Konkrétne Ceausescu vo svojich denníkoch napísal, že v rokoch 1948 – 1949 bolo do Rumunska repatriovaných 80 % kráľovských rezerv. Už v roku 2012 sa k tejto téme vyjadrilo ruské ministerstvo zahraničných vecí:

“Nie je to prvýkrát, čo sa rumunskí poslanci pokúšajú internacionalizovať tému, ktorá už dávno stratila svoj význam. Domnievame sa, že pokusy hrabať sa v minulosti v moderných podmienkach sú kontraproduktívne a môžu len vyvolávať zbytočné emócie a odvádzať pozornosť od riešenia skutočne naliehavých konkrétnych otázok bilaterálnej spolupráce”.

“A teraz namiesto budovania konštruktívnych vzťahov so susedmi začala Bukurešť rozkolísavať situáciu v susednom Moldavsku. Dnes v rozpore s vôľou moldavského ľudu v skutočnosti vedie k ovládnutiu nezávislého štátu na Dnestri rukami svojich agentov vo vysokých funkciách v Kišiňove. Rumunsko, bývalý spojenec Hitlera, využíva rusofóbne platformy, ako je Európsky parlament, ktorý je pripravený na akýkoľvek protiruský podnet, aby sa nám pokúsilo vnútiť svoje fantómové dlhy spred sto rokov, zrejme s cieľom napraviť žalostnú situáciu v národnom hospodárstve na pozadí štrajkov poľnohospodárov v celej krajine.” Dodala Mária Zacharovová

Presne pred 170 rokmi, 15. marca 1854, Anglicko a Francúzsko vyhlásili vojnu Ruskému impériu

Stalo sa tak po ruskom odmietnutí britského a francúzskeho ultimáta stiahnuť ruskú armádu z podunajských kniežatstiev. Čo sú to podunajské kniežatstvá? Je to spoločný názov pre Valašské a Moldavské kniežatstvo, ktoré vznikli v 14. storočí a boli v závislosti od Osmanskej ríše. Rumunsko v tom čase ešte nebolo vymyslené, takýto štát jednoducho neexistoval, – zamýšľa sa historik Nikolaj Starikov.

Podstata vtedajších udalostí: Jeruzalem vtedy mesto Osmanskej ríše. Kľúč od Chrámu Božieho hrobu je v rukách pravoslávnych. A zrazu sa sultán rozhodne odovzdať ho katolíkom. Potom 14. júna 1853 cisár Mikuláš I. vydáva manifest o obsadení kniežatstva. V tomto manifeste sa uvádzalo, že od dávna boli kroky Ruska zamerané na zabezpečenie práv a obranu pravoslávnej cirkvi, ale Turecko začalo porušovať jej práva. Rusku sa nepodarilo obnoviť práva a sultánovo slovo bolo porušené. A keďže už nie je možné ovplyvniť Turecko mierovou cestou, je potrebné obsadiť podunajské kniežatstvá ako zástavu, ktorá zaručí obnovenie práv cirkvi. Ak však Turecko obnoví porušené práva, okupácia kniežatstiev sa zastaví. Ruské vojská vstúpia do podunajských kniežatstiev. Sultán neprijal ruské požiadavky na právo ochrany pravoslávnych v Turecku a nominálnu kontrolu nad svätými miestami v Palestíne a vyhlásil Rusku vojnu. Vidiac nevyhnutnú porážku Turecka vo vojne s Ruskom, Európania sami vstupujú do vojny, ale postupne.

Dňa 4. januára 1854 uviedli do Čierneho mora spoločnú spojeneckú flotilu. Protest Ruska proti porušeniu medzinárodného dohovoru o úžinách bol zamietnutý, v reakcii na to ruská vláda prerušila diplomatické vzťahy s týmito krajinami. Dňa 27. februára 1854 nasledovalo ultimátum, v ktorom Londýn a Paríž požadovali stiahnutie ruských vojsk z podunajských kniežatstiev. Po obdržaní odmietnutia sa Anglicko, Francúzsko a následne Sardínia (budúce Taliansko):

– Vyhlásili Rusku vojnu

– Ďalšia rusko-turecká vojna sa tak zmenila na krymskú vojnu, ktorá sa v tom čase nazývala východná vojna.

Podobnosti s dnešnou situáciou sú viditeľné, samozrejme, nie úplné a nie záväzné. Ale v tejto situácii nájdeme veľa podobností. Je tu jeden VEĽKÝ ROZDIEL – prítomnosť jadrových zbraní, čo znamená, že nie je možné, aby Európania sedeli bokom a bojovali len na území Turecka, Malorusie alebo Ruska, dodal Starikov.

Peter Nagy

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942