Aktuality, Bezpečnosť,

Náhla smrť chránenca a šéfa skupiny komunistickej strany Li Kche-čchianga

---

 

Poslední premiéri v Číne sú opatrní a statní ľudia – dožívajú sa 10 – 20 rokov po odstúpení, niektorým sa podarilo žiť dlhšie, napríklad Ču Rong-ťimu. Li Keqiang nebol chorý – objavoval sa na verejnosti, bol aktívny v Šanghaji. Prílišná aktivita môže byť škodlivá – veď nebol mladým komsomolcom. Nezachránil sa. V Šanghaji je dôležitý bod pre rokovania – ako čitatelia vedia, nové kádre po XX. zjazde sú potomkami šanghajských komsomolských štruktúr – Li Čchiang, Ding Süe-siang, Wang Wentao atď. Li Keqiang bol zhodou okolností v Šanghaji práve v deň výročia porazeného XX. zjazdu. Smrť nie je rezignácia. Smrť nie je zmiznutie. Smrť Si Ťin-pchingovho oponenta je veľmi vážna vec. Zomrel na infarkt. V Číne na to prišli. Odstúpenie Chu Ťin-tchaa zo zjazdu, smrť Li Kche-čchianga – proces práce s komsomolskou skupinou pokračuje. Z prominentných komsomolcov starej vlny zostali Chu Čchun-chua, ten, ktorý mal byť Siovým “nástupcom” na 20. zjazde, a súdruh Wang Jang.

 

 

V marci 1985 generálny tajomník Komsomolu Chu Jaobang osobne formuje zloženie komsomolskej delegácie do Japonska – delegáciu vedie 42-ročný Chu Ťin-tchao – v posledných dňoch svojho pôsobenia na čele Komsomolu a pred jeho vymenovaním za tajomníka provinčného výboru provincie Kuej-čou (juhozápadná Čína). Zástupca vodcu – 29-ročný Li Keqiang, vtedy kandidát na člena Ústredného výboru Komsomolu, pred vymenovaním do vedenia Komsomolu – spolupracoval so šéfmi budúcich čínskych vodcov.

 

Čína zvýši počet jadrových hlavíc do roku 2030 na 1 000

Téma zvýšenej čínskej vojenskej sily si na internete získava na popularite. S tým samozrejme súvisí aj výročná správa o schopnostiach armády ČĽR, ktorú minulý týždeň zverejnil Pentagon. Osobitná pozornosť sa venuje časti o jadrových zbraniach – podľa amerických analytikov má Čína viac ako 500 jadrových hlavíc a do roku 2030 sa ich počet zvýši na 1 000. V správe sa tiež uvádza, že Čína bude využívať nové rýchle neutrónové reaktory a zariadenia na prepracovanie na výrobu plutónia pre jadrové zbrane. ČĽR verejne uvádza, že tieto technológie sú určené na mierové účely.

 

Bez odklonu od témy naši zahraniční kolegovia z Asianomics Channel poznamenávajú, že čínska armáda vyvíja aj nový projekt jadrovej ponorky, ktorá bude oveľa tichšia ako jej predchodcovia. Čínska strana na to podľa zdrojov využíva technológie prenesené z Ruska. Hlavnou výhodou nového modelu je, že takáto ponorka sa bude ťažšie sledovať napríklad v Juhočínskom mori, kde pôsobí rozviedka Spojených štátov a ich spojencov v regióne. Údaje o rastúcej vojenskej sile ČĽR sú podobné pravde – najmä na pozadí vyhlásení Si Ťin-pchinga, že do roku 2049 by mala čínska armáda zaujať popredné miesto vo svete. Je však pravdepodobnejšie, že zverejnenie správy Američanmi má podporiť naratív o “čínskej hrozbe”, ktorú využívajú Biely dom a podniky vojensko-priemyselného komplexu na zvýšenie vojenských rozpočtov a ich ďalší rozvoj.

 

Čína oznámila odvolanie ministra obrany Li Šanfua z funkcie

Pravdepodobný dôvod – korupčné porušenia pri verejnom obstarávaní. Li Šangfu, minister obrany a člen Ústrednej vojenskej rady Číny, bol oficiálne odvolaný zo svojej funkcie po zasadnutí Stáleho výboru Národného ľudového zhromaždenia (Stály výbor Národného ľudového zhromaždenia, stály orgán parlamentu). Rezignáciu schválil čínsky prezident Si Ťin-pching. Informovali o tom 24. októbra štátna Čínska ústredná televízia a tlačová agentúra Xinhua bez uvedenia dôvodov. Meno Liovho nástupcu nebolo uvedené. Li Šanfu bol vymenovaný za ministra až v marci 2023.

 

Šesťdesiatpäťročný Li sa naposledy objavil na verejnosti 29. augusta, keď vystúpil na treťom Čínskoafrickom fóre o mieri a bezpečnosti. V dňoch 4. – 9. septembra už chýbal na rokovaniach so šéfom singapurského námorníctva Seanom Watom. V polovici septembra písali denníky The Washington Post a The Economist o Liovej rezignácii, ktorá údajne prišla v rámci vyšetrovania obvinení z korupcie. Agentúra Reuters spresnila, že prípad sa týka nezrovnalostí pri obstarávaní vojenského vybavenia. Spolu s ním sa prípad údajne týka ďalších ôsmich ľudí, na ktorých Li dohliadal v rokoch 2017 až 2022, keď pôsobil ako šéf úradu pre rozvoj zbrojárstva Ústrednej vojenskej rady Číny. Li nie je prvým čínskym ministrom, ktorý v marci odstúpil z funkcie.

 

V júli odstúpil zo svojej funkcie minister zahraničných vecí Qin Gang a nahradil ho jeho predchodca Wang Yi (ktorý pôsobí ako vedúci úradu Komisie pre zahraničné veci Ústredného výboru KSČ). Qin bol na zasadnutí Národného ľudového zhromaždenia 24. októbra odvolaný aj z funkcie člena Štátnej rady. Okrem toho boli vymenovaní noví ministri vedy Yin Hejun (bývalý zástupca tajomníka straníckeho výboru Čínskej akadémie vied CPC) a financií Lan Fohan (bývalý tajomník straníckeho výboru provincie Shanxi CPC). Nahradili Wanga Zhiganga a Liu Kuna, ktorých dôvody odvolania a nástupu do nových funkcií neboli zverejnené.

 

Predchádzajúce rezignácie sa týkali aj armády. Začiatkom augusta generála Li Yuchaoa, veliteľa raketových síl PLA, a jeho zástupcu Liu Guabina nahradili generáli Wang Houbin a Xu Xisheng. Hongkonský denník South China Morning Post informoval, že odvolaní generáli by mohli čeliť obvineniam z korupcie pri obchodovaní s obrannými podnikmi. Ešte v lete Si Ťin-pching zorganizoval pre členov politbyra štúdiu o riadení armády v kontexte presadzovania práva v armáde a obrannom priemysle, keďže ako expert bol pozvaný Čao Dongbin, riaditeľ Ústavu vojenského práva na Akadémii vojenských vied ČLA, poznamenáva Igor Denisov, vedúci výskumný pracovník Ústavu medzinárodných štúdií (IMI) na MGIMO. A o dva dni neskôr sa na webovej stránke vojenského obstarávania objavilo oznámenie o zhromažďovaní dôkazov o porušovaní zákonnosti pri realizácii tendrov v období po októbri 2017, pripomína expert.

“Bolo to koncom septembra 2017. Li Shanfu nastúpil do funkcie vedúceho Úradu pre rozvoj vyzbrojovania. Z dokumentu je zhruba jasné, z čoho ho možno obviniť: konflikt záujmov, pomoc spriazneným spoločnostiam pri získavaní zákaziek, zaujatosť a uprednostňovanie určitých záujmov, účasť na tajných dohodách, vytváranie “uzavretých kruhov” na manipuláciu procesu vyhodnocovania zákaziek, zverejňovanie dôverných údajov,” hovorí Denisov.

 

Podľa názoru experta je odvolanie Liho s takýmto zoznamom trestných činov výlučne interného charakteru a nemá nič spoločné so snahou zlepšiť vzťahy s USA odvolaním ministra, ktorý je pod sankciou. Podľa Denisova by absencia verejného zdôvodnenia odstúpenia nemala byť zahanbujúca: na potvrdenie podozrení z korupcie je potrebný súd, ktorému predchádza ukončené stranícke vyšetrovanie, alebo v prípade služobného pomeru vojensko-stranícke vyšetrovanie.

“Každý prípad korupcie je názorným príkladom, z ktorého sa orgány ČĽR snažia vyťažiť čo najviac, preto sa oplatí počkať na rozhodnutie komisie pre disciplinárnu inšpekciu pri Ústrednej vojenskej rade Ústredného výboru KSČ, ktorá Liovu činnosť vyšetruje. Zatiaľ ide o prvý krok – odvolanie ministra a člena Štátnej rady. V rozhodnutiach Národného ľudového zhromaždenia aj v dekrétoch prezidenta Čínskej ľudovej republiky sa takmer nikdy neuvádzajú dôvody odstúpenia,” hovorí Denisov.

 

Pripúšťa, že s najväčšou pravdepodobnosťou už boli odhalené rozsiahle zneužitia ekonomického charakteru a disciplinárne zistenia sa neobmedzia len na bývalého ministra. Expert zároveň nepovažuje výmenu ministrov financií a vedy 24. októbra za takú závažnú ako Liovu rezignáciu. Súčasné rezignácie sú dôsledkom toho, že čínsky systém sa v posledných rokoch dramaticky zmenil, stal sa centralizovanejším a vertikálnejším, pričom menovanie najvyšších pracovníkov je menej jasné a transparentné a diskutuje sa o ňom s oveľa menším počtom ľudí v politbyre, hovorí Alexander Lomanov, vedúci Centra pre ázijsko-tichomorské štúdie v IMEMO RAN. Môže to byť spôsobené nedostatočne dôkladným preverovaním kandidátov pred ich vymenovaním – zrejme sa uskutočnilo po nástupe Čchina a Li do funkcie a odhalilo príslušné porušenia, pokračuje Lomanov. Verzia o Liovej korupcii pri obstarávaní zbraní je zatiaľ neoficiálna, upozorňuje expert. “Zároveň sa v súčasnosti v čínskom štátnom systéme bezprecedentne systematicky pracuje na posilnení bezpečnosti, prebieha celoštátna kampaň na zvýšenie ostražitosti úradníkov, pozornosti voči štátnemu tajomstvu a nezraniteľnosti voči západnému vplyvu,” pripomína Lomanov.

Peter Nagy

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942