Medzinárodný menový fond buduje globálny koncentračný tábor s krycím názvom “CBDC”
CBDC” (“digitálne meny centrálnych bánk”) je naďalej “top” témou vo svetových a ruských médiách. Podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) v súčasnosti na “CBDC” pracuje približne 130 centrálnych bánk. Niektoré sú v počiatočnom štádiu prác, zaoberajú sa štúdiom tejto problematiky. Iné už vypracovali koncepciu národnej digitálnej meny a pripravujú sa na vykonávanie experimentov a testov. Ďalšie už digitálne meny testujú v rámci pilotných projektov. A napokon, niektoré už CBDC legalizovali na celoštátnej úrovni.
Takýchto krajín a jurisdikcií je približne tucet. Patria medzi ne Bahamy, Jamajka a Nigéria. Je pozoruhodné, že každá krajina má iné charakteristiky koncepcií a projektov CBDC. V niektorých krajinách sú napríklad prezentované ako retailové meny, t. j. určené na používanie jednotlivcami. V iných sú prezentované ako veľkoobchodné meny určené pre právnické osoby. V iných sa prezentujú ako univerzálne meny, t. j. určené pre fyzické aj právnické osoby. Rozdiely možno pozorovať aj v ďalších parametroch. Spočiatku takmer všetky centrálne banky deklarovali, že nimi vyvíjané CBDC sú určené výlučne na domáce použitie.
V poslednom roku alebo dvoch sa však mnohí zaujímali o to, či by sa národné digitálne meny mohli používať na obsluhu cezhraničných platieb a zúčtovania. Vzhľadom na signály, že dolár a euro sa stali “toxickými” menami, ktoré sa tradične používajú na takéto transakcie. A začala klesať aj dôvera v systém SWIFT, prostredníctvom ktorého sa kedysi uskutočňoval leví podiel všetkých cezhraničných menových transakcií. A potom na scénu vstúpili Medzinárodný menový fond a Banka pre medzinárodné zúčtovanie a vyhlásili, že sú pripravení “dirigovať” proces vytvárania a používania CBDC vo všetkých krajinách sveta. A pomôcť krajinám uskutočňovať cezhraničné platby a zúčtovanie pomocou CBDC.
MMF nedávno zverejnil podrobnú osnovu dokumentu s názvom “Guidance on CBDC”. Má načrtnúť otázky, ako sú základné požiadavky na digitálnu menu, jej pripravenosť na uvedenie na trh, právne aspekty, dizajnové usmernenia, technologické prístupy, potenciálne makrofinančné vplyvy a ďalšie. Dokument (nazývaný aj “príručka”) má pozostávať z 19 tematických kapitol a bude sa každý rok revidovať. Okrem toho bude príručka obsahovať informácie o tom, ako MMF spolupracuje na téme CBDC s členskými krajinami a inými medzinárodnými organizáciami. Požiadavku MMF na vydanie Príručky vnímali odborníci ako pokus o vytvorenie spoločného regulačného rámca pre CBDC. Príručka však presahuje tento rámec. Výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová 19. júna 2023 na konferencii v marockom Rabate oznámila, že MMF pracuje na globálnej platforme CBDC. To znamená, že fond by sa ponúkol všetkým členským krajinám ako sprostredkovateľ vzájomných platieb a zúčtovania prostredníctvom CBDC.
Koncom júla kanadskí experti uverejnili článok “MMF’s push for CBDCs: The beginnings of the global CBDC platform” (Snaha MMF o CBDC: začiatky globálnej platformy CBDC). Uvádza sa v ňom, že Bank of Canada tento rok zdanlivo pozastavila práce na digitálnom kanadskom dolári. Oznámenie MMF o globálnej platforme CBDC však môže centrálnu banku krajiny prinútiť prehodnotiť svoje rozhodnutie: “… práca MMF na globálnej platforme CBDC môže Bank of Canada prinútiť prehodnotiť svoje plány a namiesto toho urýchliť implementáciu CBDC, aby Kanaďania neriskovali, že prídu o potenciálne výhody globálnej platformy CBDC.” Uvedené vyhlásenie šéfa MMF bolo zverejnené 20. júna.
Je pozoruhodné, že v ten istý deň zverejnila svoju výročnú správu aj Banka pre medzinárodné zúčtovanie. Zaujímavá je najmä tretia kapitola správy s názvom Plán budúceho menového systému: zlepšiť staré, umožniť nové. Navrhuje sa v nej vytvorenie “jednotnej účtovnej knihy”, čo je systém na zaznamenávanie, kontrolu a realizáciu protokolárnych transakcií s finančnými a reálnymi aktívami. Cieľom projektu je rozšíriť funkčnosť CBDC prostredníctvom úplnej tokenizácie všetkého a čohokoľvek. Po prvé, objektov (aktív). Po druhé, subjekty prevádzkujúce objekty (aktíva), t. j. právnické a fyzické osoby. A to všetkých bez výnimky. Každá krajina by mala mať svoj vlastný účtovný a kontrolný systém a BIS bude konsolidovať národné systémy do globálneho systému alebo “jednotnej účtovnej knihy”. Zo správy BIS vyplýva, že všetky majetkové aktíva vrátane prírodných zdrojov, iných fyzických aktív, duševného vlastníctva, peňazí a iných finančných aktív budú predmetom tokenizácie (digitalizácie). Fyzické aktíva právnických osôb – podniky (výrobné zariadenia), infraštruktúrne zariadenia, pozemky, vozidlá, kancelárie atď. Fyzické aktíva fyzických osôb – domy, autá, peniaze, cenné papiere atď. Každému objektu bude pridelený vlastný digitálny index (token), ku ktorému budú pripojené minimálne dva typy informácií. Prvým sú kvalitatívne a kvantitatívne údaje o aktívach, ich stave a vlastníctve, ktoré sa musia upravovať v reálnom čase.
Druhým typom údajov sú pravidlá prevádzky s každým objektom (ktoré sa tiež môžu upravovať). Anglicky písaný portál Technocracy News & Trends v článku The BIS Is Orchestrating The Big Switch To Digital Currency vysvetľuje podstatu projektu BIS nasledovne: “Tokenizácia sveta znamená priradiť digitálnu hodnotu všetkým fyzickým zdrojom, všetkému svojmu majetku a všetkým neosobným aktívam, ako je napríklad dažďový prales v Brazílii. Bežní občania dostanú digitálnu verziu aktív, ale skutočné aktíva zostanú pod kontrolou systému centrálnych bánk a BIS bude na vrchole pyramídy.” Iniciatívu BIS si všimli a komentovali mnohí novinári a odborníci. Americké vydanie denníka THE WASHINGTON STANDARD uverejnilo 18. júla článok BIS Blueprint = Global Control Of ALL Assets, Information & People (Plán BIS = globálna kontrola všetkých aktív, informácií a ľudí). V článku sa čiastočne uvádza: “… plán BIS predpokladá, že všetok súkromný majetok v reálnom svete, ako sú peniaze, domy, autá atď., bude “tokenizovaný” do digitálnych aktív v jedinom globálnom registri “všetko v jednom”. CBDC sa stanú “základom fungovania” tohto tokenizovaného sveta a budú slúžiť ako rezervná mena v jednotnej účtovnej knihe. Transakcie medzi CBDC a tokenizovanými aktívami, ktoré sú reálnymi aktívami, sa budú bezproblémovo vykonávať prostredníctvom inteligentných kontraktov na jednotnej programovateľnej platforme.”
Corey Lynn, známy z vysokopostavenej investigatívnej žurnalistiky, označil tento plán za prechod na “globálnu kontrolu všetkého: aktív, informácií, ľudí”. Catherine Austin Fittsová, finančná analytička a bývalá výkonná riaditeľka spoločnosti Dillon, Read & Co, uviedla, že “svet smeruje k masovému otroctvu a kontrole mysle”. Tu je ďalší citát z uvedeného článku “BIS organizuje veľký prechod na digitálnu menu”: “A rovnako ako OSN, WEF a WHO, aj BIS pôsobí mimo všetkých zákonov suverénnej vlády. Je menovou zložkou jednej svetovej vlády, ktorá spĺňa potrebné environmentálne, sociálne a riadiace ‘kritériá’ stanovené v Agende 21 a Agende 2030 OSN. Pretože bezhotovostná spoločnosťnosť dokonale pripravuje cestu k spoločnosti bez vlastníctva.” Všetko je správne. Až na to, že autori zabudli v zozname medzinárodných organizácií pôsobiacich “mimo všetkých zákonov suverénnej vlády” uviesť Medzinárodný menový fond. MMF a BIS sú v súčasnosti hlavnými budovateľmi globálneho digitálneho koncentračného tábora.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
