Sopwith Camel
Aktuality, História, Letectvo,

Britské lietadlo Sopwith Camel a jeho nasadenie v 1. svetovej vojne

Sopwith Camel bol britské jednomiestne dvojplošné stíhacie lietadlo, ktoré vyrábala firma Sopwith Aviation Company. Išlo o jeden z najúspešnejších britských strojov počas 1. svetovej vojny a krátko po skončení 1. svetovej vojny. Po 1x boli lietadlá nasadené na Západnom fronte v roku 1917, posledné Sopwith Camely stiahli s výzbroje RAF v roku 1920. Konštruktérom a dizajnérom stroja bol britský inžinier Herbert Smith.


 

Najúspešnejšími typmi boli Sopwith F.1 Camel, námorná verzia Sopwith 2F.1 Camel a Sopwith “Comic” Camel – nočný stíhač určený na boj proti nemeckým nočným bombardérom útočiacim od roku 1917 na britské mestá. Existovala aj verzia, ktorá slúžila ako ľahký bombardér, táto mala zosilnenú ochranu kokpitu pilota. Existovala aj 2 miestna výcvikový verzia lietadla Sopwith Camel.

 

Lietadlo si obľúbilo aj britské vojenské námorníctvo, ktoré stroje zaviedlo takisto pomerne rýchlo do svojej výzbroje. Počas I. svetovej vojny bolo vyrobených približne 5600 strojov Sopwith Camel Lietadlá vyrábalo viacero firiem: Ruston Proctor /Lincoln/ William Beardmore /Dalmuir/, Boulton & Paul /Norwic/, British Caudron, Hooper & Co. /Londýn, March, Jones & Cribb /Leeds/, Nieuport & General Aircraft /Londýn/ a Portholme Aerodrome /Huntington/.

 

Sopwith Camely nahradili staršie stroje Sopwith Pup a Triplan. Sopwith Camel sa nedal jednoducho pilotovať, málo skúsení piloti mali problémy s pristávaním a vzlietaním stroja. Lietadlo však bolo nesmierne živé veľmi dobre sa správalo v zátačkách a práve veľmi dobrá manévrovateľnosť stroja zapríčinila, že počas I. svetovej vojny piloti na Sopwith Camel zostrelili približne 1300 nepriateľských lietadiel.

 

Lietadlo Sopwith Camel malo konvečný dizajn, hliníkový kryt motora, drak lietadla bol potiahnutý látkou. Výzbroj predstavovali 2x guľomety Vickers ráže 7,7 mm namontované priamo pred kokpit a synchronizované na streľbu cez vrtuľový kotúč. Okrem guľometov mohlo lietadlo niesť celkom 4x ľahké bomby Cooper.

 

Zaujímavé bolo, že kvôli krútiacemu momentu rotačného motora sa Sopwith Camel pomalšie otáčal doľava, no krútiaci moment zabezpečoval rýchlejšie otáčanie doprava, čo britskí piloti aj využívali. Dokonca niektorí piloti sa dokázali otočiť doľava rýchlejšie tak, že sa smerom doľava točili spôsobom o 270° doprava. Spočiatku britskí piloti dokázali nemeckým pilotom úhybnými manévrami doprava v boji unikať, keď však Nemci vlastnosti lietadla zanalyzovali prijali patričné opatrenia a straty v radoch pilotov Sopwith Camel začali opäť rásť.

 

 

Video Sopwith Camel v akcii:

 

Ukázalo sa, že lietadlo je ťažšie ovládateľné pre nováčikov, skúsení piloti si však Sopwith Camel pochvaľovali. Sopwith Camel bolo v roku 1917 podľa viacerých technických kritérii oveľa lepším strojom ako Albatros D.III a D.V., ktorými bola vyzbrojená veľká časť nemeckého a najmä rakúsko-uhorského stíhacieho letectva.

 

Masové nasadenie strojov spadá do roku 1917. Sopwith Camel si takmer okamžite vydobil u Nemcov pozornosť, pretože britskí piloti zostrelili niekoľko nemeckých stíhačiek a bombardérov. Spočiatku boli pre Nemcov Sopwith Camely veľkou neznámou, čoskoro však zostrelili prvé britské stroje a mohli ich trosky podrobne preskúmať a určiť najlepšiu stratégiu a taktiku boja voči týmto strojom.

 

Na lietadlách Sopwith Camel lietalo množstvo kanadských pilotov, ktorí boli pomerne úspešní v boji proti Nemcov. Sopwith Camely lietali aj ako stíhacie bombardéry a ohrozovali najmä nemecké delostrelecké pozície, mosty v zázemí a vlaky. Sopwith Camely nebojovali len vo Francúzsku, Nemci lietadlá dodali aj Talianom, ktorí na jeseň 1917 utrpeli frustrujúcu porážku pri Caporete.

 

Britskí piloti mali pozdvihnúť bojového ducha talianskych pilotov, ktorí v boji proti podstatne skúsenejším Nemcom a Rakúšanom utrpeli výrazné straty. Aj Nemci a Rakúšania boli spočiatku Sopwith Camelmi zaskočení, neskôr však stratili strach a zábrany a podobne ako Nemci vo Francúzsku spôsobili v radoch lietadiel Sopwith Camel veľké straty. Briti však neostávali Rakúšanom a Nemcom nič dlžní, takže aj Nemci a aj Rakúšania nebrali pilotov Sopwith Camelovv a ani lietadlá na ľahkú váhu.

 

Pokiaľ ako stíhačky a námorné stíhačky a prieskumné lietadlá dosahovali lietadlá Sopwith Camel značné úspechy, ako stíhacie bombardéry utrpeli britské stroje veľmi vysoké stroje. Nemeckí stíhači ťažko vyzbrojené Camely predčili v rýchlosti, manévrovateľnosti, dosiahnutí výšky. Samozrejme Briti poskytovali svojim bombardovacím Camelom aj stíhaciu ochranu, tá však nebola práve najlepšie. Straty bombardovacích Camelov boli tak vysoké, že britské velenie zvažovalo, že stiahne z nasadenia.

 

Pojmami medzi stíhacími pilotmi na Sopwith Camel sa stali B. Jarred, W. Barker, H. Woolet, H. Trollop, C.M. Ewan, S. Stanger, J. Mitchell, J. E. Hallonquist, ktorí zvádzali s nemeckými esami vyrovnané súboje. Letky vyzbrojené Sopwith Camel pomerne často bojovali proti “Lietajúcemu cirkusu” von Richthofena a von Richthofen aj zahynul práve v boji proti britským pilotom na lietadlách Sopwith Camel.

 

Kanadské eso Willy G. Barker, lietajúci na lietadlách Sopwith Camel

 

 

Na prelome leta a jesene 1918 už však začala nemecká armáda, vrátane letectva kolabovať a rovnako ako kolabovali Nemci, kolabovali aj ich spojenci Rakúšania. Nemecko i Rakúsko-Uhorsko strácalo skúsených pilotov, takže nakoniec slávili britské stroje značný úspech v boji proti Nemcom i Rakúšanom. Veľmi dobre proti Nemcom a Rakúšanom bojovali aj talianski piloti, ktorí lietali na Cameloch. Nemci a Rakúšania však už nemali dostatok dobre vycvičených pilotov, aby zvrátili situáciu na fronte a rovnako im chýbali aj pohonné hmoty a technické zabezpečenie.

 

Talianska pechota oceňovala nasadenie lietadiel Sopwith Camel aj v bitke pri Piave v polovici júna 1918, kedy anglické lietadlá výraznou mierou participovali na zastavení útočného postupu rakúsko-uhorskej armády a vo veľkom ničili zásobovacie komunikácie, po ktorých Rakúšania privážali k fromtovej línii strelivo, lekársky materiál i vojakov, ktorých vrhli do ofenzívy. Piloti Camelov ničila aj pontónové mosty, no v polovici júna 1918 už bolo zrejmé že lietadlá Sowith Camel zaostávajú za nemeckými Fokkermi a prestávajú byť rovnocenným súperom aj modernizovaným Albatrosom. Ale nasadenie Camelov ako stíhacích bombardérov v bitke na rieke Piava slávilo úspech. Rakúsko-uhorská ofenzíva sa nepodarilo, Rakúšania stratili obrovské množstvo vojakov a zásob. Do konca vojny v novembri 1918 sa tak frontová línia v Taliansku stabilizovala. Takisto úspešné bolo nasadenie Camelov v boji proti rakúsko-uhorským a nemeckým vzducholodiam.

 

Rovnako vysoko hodnotili Camely Briti a Francúzi. Počas jarnej ofenzívy Nemcov vo Francúzsku Camely lietajúce v malách výškach cca 150 metrov dokázali svojimi bombami rozbíjať nemecké útočné vlny pechoty a takisto ničili delostrelecké postavenie. Nemci niekoľko Camelov zostrelili zo zeme, no nemecká armáda už pociťovala nedostatok ľudských zdrojov a nováčikovia pri náletoch britských lietadiel veľmi často panikárili.

 

Lietadlo Sopwith Camel bojovalo v dvoch základných verziách Sopwith F.1 Camel a Sopwith 2.F.1 /námorná verzia/. Sopwith F.1. Camel dostal počas svojho nasadenia niekoľko silnejších motorov, začínal s 100 hp Gnome Monosoupape 9B-2 a končil so silnejším 170 hp Le Rhône 9R francúzskym motorom, ktorý predčil britské motory vo všetkých parametroch.

 

Námorná verzia Sopwith Camel 2F.1 vznikla ako plaváková náhrada za lietadlá Sopwith Baby. Pracovne tieto lietadlá označovali pojmom Ship Camel a lietadlo bolo konštrukčne upravené, rovnako výzbroj bola slabšia. Na druhej strane však Briti skúšali v boji proti nepriateľským člnom, lodiam a ponorkám používať neriadené francúzske rakety Le Prieur a pokusne nainštalovali na palubu lietadla aj rádiostanicu, bez ktorej by námorné nasadenie nemalo žiaden význam. Menšie a robustnejšie Sopwith Camel 2F.1 slúžili na palubiach väčších britských bojových lodí, odkiaľ dokázali štartovať. Pristávali na more a žeriavmi tieto lietadla vyzdvihli na palubu. Veľmi dobre sa v dobe pred rozvojom radaru uplatnili aj v roli námorného prieskumu.

 

Na jeseń 1917 začali Nemci aj s nočnými náletmi proti veľkej Británii, pretože pri denných útokoch utrpeli Nemci značné straty. Tieto útoky vykonávali nemecké ťažké diaľkové bombardéry Gotha a Camely mali týmto náletom zabrániť. Počínali si pomerne úspešne. Prvý nočný nálet na britské mestá uskutočnili 4 Gothy v máji 1917, nálet bol úspešný stíhačky spojencov nedokázali Gothy včas objaviť. V júli 1917 námorná verzia Camelu zostrelila jednu Gothu nad morom. V septembri 1917 proti nočným bombardérom vyletelo 17 stíhačiek, z toho 3 Camely. Ukázalo sa, že Camely dokázali ostať vo vzduchu podstatne dlhšie ako iné spoenecké stroje. Piloti sa postupne adaptovali na nové bojové podmienky. V decembri 1917 vyletela proti skupine 11 ťažkých bombardérov Gotha a Staaken R IV. Skupina 47 britských stíhačiek. Len tri Camely dokázali nájsť nemecké bombardéry – práve kvôli tomu, že dokázali vydržať vo vzduchu podstatne dlhšie – a dosiahli prvé oslnivé víťazstvo. Tri Camely zostrelili 3 Gothy.

 

Nemecký ťažký bombardér Gotha V.

 

Britskí piloti sa po prvých nočných letoch sťažovali, že ich v noci oslepovala guľometná dávka vlastných zbraní. Oko kvôli zábleskom v tmavom nebi prestalo na takmer 20 sekúnd vidieť / za 20 sekúnd pri strmhlavom lete a zmene kurzu dokázali Nemci zmiznúť do vzdialenosti cca 6-7 km/. Hľadať čiernonatretú Gothu v tme bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Hľadať podľa vzduchu bolo takisto problémom, pretože Nemci dokázali kvôli väčšej ploche krídel podstatne dlhšie plachtiť aj bez motorov ako Briti, ktorí museli mať pri hľadaní bombardérov motory zapnuté. Nemci mali jednoduchšiu pozíciu, pretože bombardovali mestá, ktoré bolo zhora vedieť, zatemňovanie bolo v rokoch 1917 a 1918 v plienkach. Keď sa teda Britom stratili, znovuobnovili bombardovanie.

 

Briti preto Camely pre boj proti nočným stíhačom upravovali. Guľomety inštalovali naspodok, obmedzilo sa stopové strelivo, ktoré značkovalo cieľ a takisto Briti zaviedli “kosú hudbu”, pri ktorej strieľali guľomety šikmo hore. Vznikla tak nová verzia Sopwith Camel “Comic”.Britskí piloti pri streľbe museli zavrieť oči, aby nestratili schopnosť nočného videnia.

 

Ale ani Nemci neostali spať na vavrínoch. Keď zistili, že Briti posielajú proti Gothám silné roje stíhačiek, zvýšili počet bombardérov. Briti urobili to isté, dosiahli však jedine to, že sa zvýšil počet strát, pretože sa britské lietadlá, ktoré museli udržiavať formáciu začali vo vzduchu zrážať a takisto sa zvýšili straty pri nočnom pristávaní britských strojov. Gothy mali svoje misie vyrátané tak, že po návrate z misie pristávali už pri prvom rannom svetle. Formácie udržiavať nemuseli, ešte nad morom sa rozdelili a útočili z rôznych smerov, takže Britom robilo značné problémy nemecké Gothy objaviť.

 

Nemci však nemali dostatok bombardérov Gotha, aby dokázali zmeniť situáciu vo vojne. Takisto bombardovanie nebolo dostatočne silné a škody dokázali Briti pomerne skoro nahradiť. Posledný nočný útok bombardérov Gotha a bombardérov Staaken R.XIV na britské mestá sa uskutočnil v máji 1918, kedy na britské ciele aútočila letka zložená z bombardérov Gotha a stíhačiek. Proti tejto letke vyštartovalo 84 britských stíhačiek, z toho 31 Camelov.

 

Jedine Camely dokázali získať víťazstvo, aj keď v tomto prípade treba povedať, že Camely naviedli na Gothy francúzske Nieuporty s palubnými rádiostanicami, ktoré nemeckú bombardovaciu letku objavili. Briti zostrelili 3 Gothy a 4 stíhačky. Následne už Nemci, ktorí sa stretávali z čoraz väčšími problémami vo svojom priemysle a nedokázali dopĺňať straty v letectve, začali pri nočnom bombardovaní používať vzducholode, čo však nemalo očakávaný úspech. Vzducholode lietali na cieľ v noci a v zlom počasí, keď však raz Briti vzducholoď objavili, jej osud bol spečatený, pretože vzducholoď nedokázala uniknuť a ukryť sa v temnotách.

 

Lietadlo Sopwith Camel prežilo 1. svetovú vojnu. Počas Občianskej vojny v Rusku napadli Briti ako spojenci Bielogvardejcov ZSSR a Camely bojovali proti Červenej armáde a sovietskemu letectvu. Lietadlá operovali nielen na severe Ruska, ale Briti sa snažili bombardovať aj sovietske základne a ropné veže v Kaspickej oblasti. Lietadlá vykonávali aj letecký prieskum a informácie poskytovali bielogvardejským jednotkám a ukrajinským bandám pod vedením Skoropadského, Petľjuru a Machnu. Lietadlá používali aj Poliaci v boji s Buďonného armádou a nasadenia sa dočkali aj počas bojov v Pobaltí, ktoré sa skončili odtrhnutím sa pobaltských štátov od ZSSR. Približne do roku 1928 slúžili tieto stroje v kanadskom, estónskom a lotyšskom letectve.

Karol Oravečka

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

 

 

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov