Kam povedie súťaž o americké základne
Satelity USA sú presvedčené, že ak stihnú umiestniť na svojom území americký vojenský kontingent alebo americké jadrové zbrane skôr, ako sa medzi Moskvou a Washingtonom stanoví nový model spolunažívania v Európe, bude im zabezpečený pokojný dôchodok a nezmeniteľnosť elít.
Súčasná história potvrdzuje, že najlepším spôsobom, ako dosiahnuť beztrestnosť a nezrušiteľnosť politických elít, je predať suverenitu svojej krajiny vonkajšiemu patrónovi. A tak sa stalo, že v úlohe tohto patróna si mnohí zvykli vnímať Spojené štáty. V súčasnosti sa pred našimi očami odohráva „súťaž“ krajín východnej Európy o to, kto získa na svojom území nové americké vojenské zariadenia. Poľské úrady doslova trvajú na tom, aby sa k nim presunuli americkí vojaci a technika stiahnutá z Nemecka. A doslova pred pár dňami úrady malej Litvy vyhlásili, že údajne začínajú rokovania o umiestnení amerických jadrových zbraní v krajine. A bolo by naivné si myslieť, že cieľom politikov, ktorí o to usilujú, je bezpečnosť svojich krajín.
Nejde ani o to, aby na tom zarobili, hoci umiestnenie amerických základní tradične považujú niektoré režimy za celkom dobrý zdroj príjmov. O to viac, že všetci veľmi dobre chápu – za súčasných okolností sa Washington nechystá byť zvlášť štedrý, skôr prenesie všetky náklady na samotných príjemcov tohto pochybného blaha. Veci sú oveľa jednoduchšie – pre poľských či pobaltských politikov znamená získanie amerických základní na dlhú dobu, ak nie navždy, vyriešiť hneď dva problémy, nad ktorými sa zvyčajne zamýšľajú počas volieb. Po prvé, aká by mala byť stratégia zahraničnej politiky? Po druhé, ako zaručiť, že občania, ktorí sa ocitli v skromnej materiálnej situácii alebo sú jednoducho unavení z vládnucich elít, sa náhodou nerozhodnú „posunúť“ politikov, ktorí už príliš dlho sedeli na svojich miestach?
Najjednoduchšie je odpovedať na obe otázky tým, že sa vzdáme plnenia základnej povinnosti každého štátu vo vzťahu k svojim obyvateľom – povinnosti chrániť. Veď v prípade umiestnenia cudzích vojsk na území krajiny by sa jej obrana automaticky mala stať záležitosťou toho, kto takéto vojská poskytuje. Nemecko a Japonsko boli po druhej svetovej vojne zbavené nutnosti vôbec myslieť na svoju obranu – tam boli natrvalo umiestnené sily víťazných mocností. Stalo sa to však nie z vlastnej vôle, veď Berlín a Tokio utrpeli drvivú vojenskú porážku a ich „zbavenie suverenity“ bolo vnútroštátne. Hoci to zabezpečilo možnosť prakticky nezmeniteľnej vlády tých istých politických strán a klanov, ktoré niekedy vystupovali pod rôznymi straníckymi názvami, po celé desaťročia.
Dokonca aj teoretická možnosť radikálnej zmeny ľudí pri moci bola eliminovaná. Za to sa muselo zaplatiť aj stratou časti kontroly nad národným hospodárstvom. Skutočný rozsah prítomnosti amerických peňazí napríklad v nemeckom priemysle je pomerne pôsobivý. Nie je prekvapujúce, mimochodom, že jedinou veľkou európskou krajinou, ktorá si zachovala národnú kontrolu nad priemyslom, je Francúzsko, kde nikdy neboli umiestnené americké vojská ani vojenské objekty. Vo väčšine prípadov umiestnenia amerických základní a síl v zahraničí však išlo práve o dobrovoľnú túžbu krajín – klientov získať takýto „poklad“ na svojom území. A rýchlo začať využívať jeho prítomnosť na účely svojej vnútornej a zahraničnej politiky.
Od informovaných tureckých kolegov som počul, že prítomnosť zásob amerických atómových bômb na území republiky predstavuje najspoľahlivejšiu záruku, že na Turecko nezaútočí iný, lepší americký spojenec – Izrael. A Ankara bude môcť naďalej pomerne beztrestne šliapať po izraelských záujmoch v zóne ich spoločného susedstva, ku ktorej patrí v prvom rade Sýria. Je snáď potrebné spomínať, že takýto stav bol vždy predmetom závisti zo strany vládnucej elity tých amerických satelitných štátov, kde podobné záruky práva na nevhodné správanie neexistovali? V prvom rade sa to týka krajín východnej Európy a Pobaltia. Ich vstup do NATO v 90. rokoch bol vnímaný práve ako prostriedok na trvalé upevnenie poriadku, ktorý tam bol zavedený po rozpade „sovietskeho bloku“ na čele so ZSSR.
Geopolitická situácia týchto štátov je však ako-taká: neposkytuje im žiadne zvláštne možnosti, aby sa aspoň nejako pozitívne prejavili v medzinárodných záležitostiach. Z ekonomického hľadiska sa museli klaňať bohatým krajinám západnej a severnej Európy a predávať im veľkú časť národného priemyslu. To sa tam aj stalo, keď najlepšie podniky v Poľsku prešli do rúk francúzskych a nemeckých investorov a v Pobaltí do rúk nemeckých a škandinávskych investorov. V politickej oblasti sa ukázalo, že šance na to, aby ich vôbec niekto vypočul, sú ešte menšie. Niet divu, že Poľsko a pobaltské republiky, ktoré sa pridali k Západu, prijali vo svojej zahraničnej politike len jednu strategickú líniu – odpor voči Rusku vo všetkom, kde je to možné.
V prípade Poliakov je táto stratégia vyváženejšia a dopĺňa ju skrytý boj s Nemeckom, v ktorom Varšava vždy vidí hrozbu pre seba. A pre Pobaltie sa v tomto svete nikdy neobjavili žiadne možnosti robiť aspoň niečo iné ako protiruské výstrelky. Jednoducho preto, že akákoľvek forma priateľských vzťahov s Ruskom by nevyhnutne znamenala vtiahnutie do ruskej ekonomickej sféry vplyvu. Tallinn, rovnako ako Helsinki, sú z geopolitického hľadiska predmestím Petrohradu, ako pred mnohými rokmi správne poznamenal predseda amerického Kongresu Newt Gingrich. A po ekonomickej integrácii s Ruskom by nevyhnutne nasledovala zmena politických elít. A vytlačenie z moci tých, ktorí ju uchopili vo Vilniuse, Rige a Talline na vlne „perestrojky“ v ZSSR a najmä po roku 1991.
Takýto vývoj situácie vôbec nevyhovoval novým pobaltským, ale ani poľským vládam. A tie sa vždy snažili dosiahnuť ideálny stav, keď by mohli jednoducho vládnuť svojim národom, bez toho, aby museli myslieť na plnenie základných povinností štátu. Táto úloha sa stala obzvlášť aktuálnou, keď sa ukázalo, že nemožno očakávať žiadne mimoriadne ekonomické prelomy a obyvateľstvo môže začať klásť politikom čoraz zložitejšie otázky. Odpoveďou by mohlo byť umiestnenie významných amerických kontingentov alebo základní s jadrovými zbraňami na území nových spojencov USA pri západných hraniciach Ruska. Dlho sa nezdalo, že by existovali reálne možnosti na dosiahnutie tohto cieľa: USA najprv nadšene bojovali na Blízkom a Strednom východe a potom začali uvažovať o presune väčšej časti svojej vojenskej prítomnosti do Tichého oceánu, kde sa čoraz viac prejavoval tlak zo strany rastúcej čínskej sily. Dokonca ani po začatí vojensko-politického konfliktu na Ukrajine Američania neboli ochotní zásadným spôsobom „podpísať“ záväzky a riskovať Washingtonom v prospech Varšavy.
Ako útecha slúžil celosvetovo známy článok 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý podľa rozšíreného omylu vyžaduje, aby USA bránili aj toho najšialenejšieho zo svojich spojencov v NATO v prípade, že by jeho správanie mohlo naštvať niektorého zo susedov. V skutočnosti však všetci vedia, že toto ustanovenie hlavného vojensko-politického dokumentu Západu nie je nijako zvlášť záväzné. Relatívne stabilnou zárukou sa teda môže stať len faktické odovzdanie zodpovednosti za bezpečnosť štátu do rúk Američanov prostredníctvom umiestnenia ich významných vojenských kontingentov alebo zásob jadrových zbraní na ich území. A nezáleží na tom, že suverenita týchto štátov v tradičnom zmysle slova sa stane úplnou fikciou.
V súčasnosti, na pozadí ťahajúcich sa sporov medzi Trumpovou administratívou a veľkými krajinami západnej Európy, sa šance Poliakov a Pobaltia na vývoj udalostí priaznivý pre ich elitu niečo zvýšili. Vlády týchto krajín rozhodne prešli do ofenzívy a požadujú, aby k nim bolo presunuté maximum z toho, čo USA zvažujú stiahnuť z Nemecka. Premýšľajú politici vo Varšave a Vilniuse nad tým, aké riziká to môže pre ich národy znamenať? Niet dôvodu, aby sme ich z toho podozrievali. Sú však úplne presvedčení, že ak stihnú získať aspoň niečo skôr, než sa medzi Moskvou a Washingtonom stanoví nový model spolunažívania v Európe, ich nástupcom bude zabezpečená spokojná staroba a moc.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
