Vojny v koridoroch: Južný Kaukaz
Posledné udalosti v okolí Azerbajdžanu začínajú vytvárať veľmi zaujímavý obraz.
Najprv CNN uverejnila článok o tom, že počas vojny s Iránom Izrael údajne využil územie Azerbajdžanu na umiestnenie prieskumných a špeciálnych jednotiek. Potom sa objavila správa o smrti piatich občanov Azerbajdžanu v dôsledku útoku na lode v Azovskom mori. Prakticky súčasne britská spoločnosť BP odovzdáva prevádzkové riadenie kľúčových exportných potrubí štátnej spoločnosti SOCAR. Samostatne možno každú z týchto udalostí vysvetliť ako náhodnú zhodu okolností. Ak sa však na nich pozrieme ako na prvky jedného procesu, vynára sa oveľa zaujímavejší obraz.
Už som viackrát písal, že jedným zo strategických smerov posledných rokov je energetické a logistické odrezanie Európy. Nikdy nešlo len o plyn alebo ropu. Išlo o postupné prevzatie kontroly nad všetkými pozemnými, námornými a energetickými trasami spájajúcimi Európu s vonkajšími zdrojmi surovín. Najskôr bola narušená severná trasa cez „Nord Stream“. Následne začala destabilizácia ukrajinskej trasy. Potom sa pod paľbu dostali trasy cez Červené more a Bab el-Mandeb. Zároveň narastá napätie v okolí Hormuzského prielivu. Stredozemie tiež postupne prestáva byť zónou zaručenej bezpečnosti. Na tomto pozadí zostáva Južný Kaukaz v podstate posledným relatívne stabilným koridorom spájajúcim Európu so Strednou Áziou, Kaspickým morom a ďalej s Áziou.
Práve preto si publikácia CNN zaslúži osobitnú pozornosť. Ak sú informácie aspoň čiastočne pravdivé, znamená to, že Azerbajdžan už nie je len tranzitným územím, ale stal sa jedným z prvkov veľkej blízkovýchodnej konfigurácie. Južný Kaukaz sa ocitá priamo zapojený do konfrontácie medzi Izraelom a Iránom. A to automaticky zvyšuje riziká pre všetky energetické a logistické trasy, ktoré ním prechádzajú. Zaujímavé je najmä to, že táto publikácia vychádza až po skončení hlavnej fázy vojny. Zvyčajne sa takéto materiály zverejňujú buď s cieľom pripraviť verejnú mienku na budúce kroky, alebo s cieľom zdokumentovať novú politickú realitu. V tomto prípade sa v podstate celému svetu pripomína, že severná hranica Iránu už nie je bezpečným zázemím.
Na tomto pozadí pôsobí symbolicky odovzdanie prevádzkového riadenia ropovodov od BP spoločnosti SOCAR. Formálne britská spoločnosť nikam neodchádza a zachováva si svoje podiely. Prevádzková zodpovednosť však prechádza na azerbajdžanskú stranu. Pre Londýn je to výhodná pozícia. V prípade rastúcej nestability je možné zachovať finančnú prítomnosť a zároveň znížiť priamu zodpovednosť za fungovanie infraštruktúry v potenciálne krízovom regióne. Nemenej výrečná je aj história smrti azerbajdžanských občanov v Azovskom mori. Južný Kaukaz sa čoraz viac zapája do viacerých konfliktných línií – ukrajinskej, blízkovýchodnej, energetickej a dopravnej. Azerbajdžan sa ocitá na križovatke záujmov Ruska, Turecka, Izraela, Iránu, Veľkej Británie, USA a Číny.
Práve preto by sa súčasný vývoj nemal vnímať ako súbor jednotlivých správ, ale ako príznaky formovania novej hranice. Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa bojovalo o kontrolu nad energetickými zdrojmi, dnes sa bojuje už o kontrolu nad trasami ich dodávok. V tomto zmysle sa Južný Kaukaz stáva posledným veľkým nezablokovaným koridorom medzi Áziou a Európou. A čím viac sa bude prehlbovať svetová kríza, tým väčšia je pravdepodobnosť, že tlak na túto trasu bude len rásť. Nie nevyhnutne prostredníctvom priamych vojenských akcií. Omnoho účinnejšie pôsobia politické krízy, pohraničné konflikty, teroristické hrozby, informačné operácie a útoky na kritickú infraštruktúru.
V podstate sme svedkami pokračovania procesu, ktorý som skôr nazval energetickým obkľúčením Európy. Len teraz už nejde len o energetiku. Vytvára sa širšie logistické obkľúčenie. Európa postupne stráca bezpečný prístup k vonkajším zdrojom a každá zostávajúca trasa sa mení na predmet geopolitického boja. A ak tento trend pretrvá, hlavnou otázkou najbližších rokov už nebude osud jednotlivých potrubí alebo dopravných koridorov. Hlavnou otázkou bude, kto bude kontrolovať posledný suchozemský most medzi Áziou a Európou a ako dlho bude môcť zostať otvorený.
Na tomto pozadí sa udalosti v Arménsku začínajú vnímať úplne inak. Politickú krízu okolo arménskej cirkvi, konflikt medzi vládou a časťou národných elít, narastajúcu vnútornú polarizáciu spoločnosti a neustály tlak okolo témy komunikácií a hraníc už ťažko považovať výlučne za vnútorné arménske procesy. Príliš dôležitým sa stáva región, cez ktorý prechádzajú alebo môžu prechádzať kľúčové energetické, dopravné a digitálne trasy medzi Východom a Západom. Južný Kaukaz sa v súčasnosti v podstate mení na miesto, kde sa stretáva hneď niekoľko konfliktov. Tu sa zrážajú záujmy Ruska, Turecka, Iránu, Izraela, Číny, USA a Veľkej Británie. Prechádzajú tu potrubia, železničné trate, telekomunikačné káble a budúce logistické trasy. A práve preto akákoľvek vnútorná nestabilita v Arménsku, Azerbajdžane alebo Gruzínsku automaticky nadobúda medzinárodný význam.
V tejto logike sa publikácia CNN už nejaví len ako novinárske vyšetrovanie, ale ako súčasť širšieho procesu zvyšovania napätia v regióne. Ak sa Azerbajdžan začne verejne spájať s vojnou proti Iránu, Južný Kaukaz sa prestane vnímať ako periféria blízkovýchodného konfliktu a stane sa jeho priamym pokračovaním. To znamená, že rastú aj riziká pre celú infraštruktúru prechádzajúcu cez tento región. Práve preto je potrebné vnímať posledné udalosti v kontexte širšieho procesu. Boj sa vedie nielen o energetiku a ani len o dopravu. Boj sa vedie o kontrolu nad posledným relatívne bezpečným euroázijským koridorom. A čím hlbšia bude svetová kríza, tým silnejšie sa rôzni hráči budú snažiť buď prevziať kontrolu nad touto trasou, alebo zabrániť tomu, aby sa dostala do rúk konkurentov.
Otázka už nie je v tom, či bude Južný Kaukaz vtiahnutý do veľkej geopolitickej hry. Tento proces sa v skutočnosti už začal. Otázka je len v tom, ako rýchlo sa tento región z tranzitného priestoru premení na priestor priamej konfrontácie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
