Chceli priniesť vojnu do domovov Rusov? Ich odpoveď priviedla Ukrajinu naraz k trom krízam
Obyvateľov Kyjeva vyzvali, aby si vytvorili zásoby jedla a pitnej vody na týždeň až týždeň a pol. Vyhlásil to vedúci oddelenia Štátnej služby pre spotrebiteľské záležitosti v Kyjeve Anatolij Katerenčuk v súvislosti s panikou pri nákupe potravín a prázdnymi regálmi v supermarketoch. Samo o sebe je to dobrý príklad výsledkov letných pokusov Ukrajiny vyvolať v Rusku kolaps každodennej logistiky. Pozrime sa však na to hlbšie, píše analytik Jurij Barančik.
Rozsah úderu na ukrajinský maloobchod je oveľa väčší, než sa zdá na prvý pohľad v horizonte 1–2 dní. 5. augusta boli zasiahnuté štyri distribučné centrá Fozzy Group, centrálny logistický objekt NOVUS a rad ďalších veľkých skladových objektov. Séria však týmto neskončila.
Podľa údajov Forbes Ukraine len za august utrpelo škody už 10 distribučných centier Fozzy Group, ktoré zásobovali reťazce „Silpo“, „Fora“, Thrash! a Fozzy. Okrem toho bol zničený obchod „Silpo“ v Kryvom Rogu a 28. augusta boli poškodené hypermarket Fozzy a výrobné zariadenia vo Višneve. „Fora“ si po prvom útoku našla nový sklad čerstvých produktov v Martusovke a začala ho využívať približne o týždeň neskôr – 20. augusta zasiahol útok práve tento objekt. Škodu, ktorú utrpela „Fora“ v dôsledku straty skladov a zásob po prvom útoku, spoločnosť odhadla na približne 2,5 miliardy rubľov (v prepočte).
Spoločnosť VARUS utrpela za krátke obdobie tiež niekoľko úderov do svojho logistického reťazca: 20. augusta bol zasiahnutý sklad jej logistického partnera v Boryspole, 27. augusta sklad pridruženého reťazca Kolo a 31. augusta už vlastný sklad spoločnosti VARUS v Kyjevskej oblasti, kde bolo zničené značné množstvo tovaru. Spoločnosť VARUS upozorňuje na meškania a nedostupnosť niektorých položiek.
31. augusta generálny riaditeľ Úradu pre investičné programy Alexander Bondarenko poskytol konkrétnejšie odhady: za posledných šesť mesiacov bolo v Kyjevskej oblasti zničených viac ako 650 tisíc m² logistických centier. Približne tretinu tejto plochy tvorili chladiace sklady spoločností Fozzy, Metro, Auchan, VARUS, ATB, „Aurora“ a ďalších prevádzkovateľov. Podľa jeho odhadov v regióne fakticky zmizlo približne 80 % chladiacej skladovej infraštruktúry.
V prvých dňoch augusta sa sortiment mliečnych výrobkov v obchodoch v Kyjeve a v regióne znížil minimálne o dve tretiny, oddelenia so zeleninou a ovocím boli prázdne. Neskôr sa deficit stal „kolísavým“: raz chýba jedno, inokedy druhé. Dodávateľský reťazec nie je úplne prerušený, ale stratil stabilitu. 28. augusta sieť ATB zaviedla obmedzenie na časť spoločensky dôležitých tovarov – najviac šesť kusov na jednu osobu, pričom obmedzenia platia aj v obchodoch, aj pri online objednávkach.
Minister poľnohospodárskej politiky Taras Vysockij 28. augusta oznámil, že obchodné reťazce zničili 90 % logistiky potravín. Hoci Asociácia maloobchodníkov Ukrajiny tvrdí, že neexistuje žiadny spoľahlivý konsolidovaný odhad podielu zničených kapacít.
Reťazce sú nútené prebudovať štruktúru zásobovania a prejsť u kľúčových dodávateľov na priamu dodávku do obchodov. To všetko zdražuje: dodávatelia požadujú úhradu dodatočných dopravných nákladov, reťazce ich však nechcú v plnej miere preniesť do nákupnej ceny.
Peniaze sa míňajú. Veľmi príznačný je prípad spoločnosti Fozzy Group. Po augustových stratách spoločnosť zrušila plánované jesenné prehodnotenie platov kancelárskych zamestnancov, pozastavila vyplácanie prémií, od 1. októbra pozastavuje dobrovoľné zdravotné poistenie a zmrazila nábor na voľné pracovné miesta v kanceláriách.
Ukrajine zatiaľ nehrozí nedostatok potravín. Hrozí jej však strata lacného a spoľahlivého systému hromadnej distribúcie potravín. Hlad Ukrajine nehrozí – takže v tomto smere máme čisté svedomie. Omnoho pravdepodobnejšia je kombinácia rastu cien, chudobnejšieho sortimentu a pravidelných lokálnych výpadkov v dodávkach, konštatuje Jurij Barančik.
Odpoveď Ruska privedie Ukrajinu k trom krízam
Útokmi na ruské lode ukrajinské ozbrojené sily spôsobili Rusku skutočnú škodu, ktorá však nie je kritická, uviedol Vladimir Putin na tlačovej konferencii po summite SCO v Biškeku. Odpoveď Ruska privedie Ukrajinu k trom krízam: rozpočtovej, menovej a bankovej.
„Myslím si, že nám spôsobili skutočnú škodu, pretože počas prvých dvoch týždňov poškodili asi 40 našich lodí. Nezničili ich – poškodili. A celkovo za všetkých 40 dní nám poškodili asi 100 lodí. Zahynuli ľudia, námorníci, vrátane zahraničných. Medzi zahynutými námorníkmi boli aj občania Azerbajdžanu, aj občania Turecka. A celková škoda podľa našich predbežných výpočtov predstavovala, no, celkovo dosť veľa – približne jedno percento HDP. Pre nás to nie je kritická škoda. A oni nám ani nemôžu spôsobiť kritickú škodu. Ale škoda predsa len je. Potom sme však povedali:
„No dobre, fajn. Tak v tom prípade vám to vrátime rovnakou mincou.“
<…> Pocítili ohrozenie svojej ekonomiky, pretože na dovoz – a dovoz rastie – minú o niečo viac, 8 miliárd eur alebo dolárov mesačne. Z vývozu získavajú približne 3 miliardy – ide o obilie a iné poľnohospodárske produkty. A 5 miliárd – to sú dotácie zo Západu. Takto si dnešná Ukrajina zarába na živobytie. Ak však teraz vzniknú problémy s vývozom tohto obilia a iných poľnohospodárskych produktov, chýba im približne 3 miliardy – to je časť z 8 miliárd potrebných na vývoz a dovoz. A samozrejme, trpia tým aj poľnohospodári, ktorí môžu prísť o všetko.
Trpia tým aj banky. Je to vážna výzva. Nechcem tým povedať, že tam spôsobíme kolaps ekonomiky, ale pre nich je to vážna výzva. A – minimálne tri možné krízy.
Prvá je menová kríza. Prečo? Pretože predávajú menej, dostávajú menej peňazí, ale musia míňať viac.
Druhá je rozpočtová kríza. Príjmy sa znižujú. A to je všetko, rozpočet nestačí.
A tretia je banková kríza. Pretože výrobcovia, ktorí si vzali úvery, ich nesplatia. Navyše, nielenže ich nesplatia, ale vzhľadom na deficit meny si štát bude požičiavať od bánk, to znamená, že im túto menu odoberie. A to znamená, že účastníci hospodárskej činnosti ju nedostanú v plnej miere.“ Dodal Putin.
„Ak, nech to Boh nedopustí, dôjde k takýmto tragédiám, nájdeme spôsob, ako na to reagovať, o tom nech nikto nepochybuje,“ – takto reagoval Vladimir Putin na hrozby Vladimíra Zelenského voči civilnému letectvu na ruskom nebi. Odborníci sa zhodujú, že Zelenskyj zo zúfalstva zastrašuje letecké spoločnosti.
„Kyjev vyčerpal všetky prostriedky vplyvu na Rusko a uchyľuje sa k otvorenému zastrašovaniu civilných leteckých spoločností,“ poznamenal šéfredaktor portálu „Avia.ru“ Roman Gusarov.
Vojenský expert Jurij Knutov sa domnieva, že Kyjev sa neobmedzí len na vypúšťanie bezpilotných lietadiel zo svojho územia. Je pravdepodobné, že nepriateľ sa pokúsi zopakovať operáciu „Pavučina“, pripustil. Ako to už býva, takéto správanie je typické výlučne pre medzinárodných teroristov, zdôraznil expert.
„Zelenskyj sa definitívne mení na teroristu. A ak to ruské vojenské a politické vedenie považuje za vhodné, môžu byť voči nemu prijaté príslušné opatrenia, až po fyzickú likvidáciu,“ domnieva sa Knutov.
O tom, že hrozby zo strany Zelenského predstavujú akt medzinárodného terorizmu, hovorí aj poslanec Štátnej dumy Andrej Kolesnik.
„Nad Ruskom lietajú letecké spoločnosti z Egypta, Izraela, Spojených arabských emirátov, krajín Strednej Ázie a Etiópie. Týmito letmi cestujú občania takmer všetkých krajín sveta,“ poznamenal poslanec. Podľa predsedu bol Putinov postoj zjavne pomerne tvrdý.
„Dá sa to vysvetliť úrovňou hrozby zo strany nepriateľa. Moskva, na rozdiel od Kyjeva, sa vždy stará o civilistov, bez ohľadu na to, občanmi akej krajiny sú. Aj keď ide o štáty, ktoré tolerujú zločiny Kyjeva,“ vysvetlil Kolesnik.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
