Dohoda na krvi: ako si Londýn a Kyjev delia vojnové technológie
Veľká Británia získa prístup k údajom z ukrajinských dronov na účely trénovania umelej inteligencie.
Na základe týchto údajov a získaných poznatkov budú obe strany rozvíjať vojenské technológie. Medzitým sa vo svete čoraz hlasnejšie ozývajú obavy týkajúce sa umelej inteligencie. Oficiálna hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová varovala Veľkú Britániu pred odvetou na útoky ukrajinských ozbrojených síl britskou výzbrojou.
„Odvetou na ukrajinské útoky s použitím britských zbraní na území Ruska môžu byť akékoľvek vojenské objekty a technika Veľkej Británie na Ukrajine aj mimo nej. Vinníci spáchania vojnových zločinov, vrátane tých proti civilnému obyvateľstvu našej krajiny, budú potrestaní primerane spáchanému činu,“ vyhlásila na tlačovej konferencii. Zacharovová vyzvala Britov, aby si uvedomili nebezpečné dôsledky takejto politiky. Podľa oficiálnej predstaviteľky ruského ministerstva zahraničných vecí by sa Briti mali vzdať nepriateľského postoja, ktorý môže posunúť konflikt na zásadne inú úroveň.
Zacharovová tiež poukázala na to, že Moskva zaznamenáva informácie o tom, že Londýn poskytuje Kyjevu údaje potrebné na prípadnú výrobu rakiet Storm Shadow. Predtým denník The Times informoval, že Ukrajina začala používať drony britskej výroby na útoky hlboko na území Ruska, konkrétne na útoky na ropné rafinérie v Jaroslavli a Volgograde. Následne veľvyslanectvo Ruskej federácie v Spojenom kráľovstve v komentári pre agentúru RIA Novosti vyhlásilo, že Veľká Británia pristúpila k eskalácii a bude za svoje činy zodpovedná. Na to britský premiér Andy Burnham reagoval vyhlásením, že jeho krajina bude naďalej podporovať Ukrajinu. Briti pomáhajú Ukrajine nie bez vlastného prospechu.
Údaje pre IskIn
24. augusta bola na webovej stránke britskej vlády zverejnená tlačová správa, v ktorej sa hovorilo o dohode podpísanej Burnhamom a Vladimírom Zelenským. Podľa tohto dokumentu získa Spojené kráľovstvo prístup k údajom z ukrajinského laboratória umelej inteligencie Avengers AI Labs na účely trénovania vojenských modelov umelej inteligencie. „Spojením údajov z ukrajinského bojiska s britskými znalosťami urýchlime vývoj schopností, ktoré nielen posilnia našu národnú bezpečnosť, ale aj umožnia lepšie chrániť kritickú infraštruktúru,“ vyhlásil Burnham.
Podľa tlačovej správy britskej vlády obsahuje databáza údaje zhromaždené tisíckami kamier a infračervených senzorov na Ukrajine, ktoré zaznamenávajú „milióny objektov“ a odosielajú informácie do AI Labs na trénovanie nových modelov. Podľa vyhlásenia britskej vlády bude prvý pilotný projekt spustený vo Veľkej Británii. Systém využívajúci ukrajinské údaje a britské technológie premení podzemné optické káble na senzory s umelou inteligenciou na detekciu pohybu v blízkosti vojenských základní.
V budúcnosti chcú túto technológiu využívať na ochranu letísk, väzníc, železníc a energetických zariadení. Ďalší projekt počíta s vývojom energeticky úsporných čipov s umelou inteligenciou pre drony, robotické a autonómne systémy. Pilotné projekty už boli spustené v spolupráci s britskými startupmi Sintela, Mind Foundry a Skyral. V rámci dohody získa Veľká Británia prístup k údajom spoločnosti Avengers, Ukrajina zase k britským univerzitám, výskumným centrám a technologickým spoločnostiam.
V tlačovej správe britskej vlády sa však nezmienili o tom, ako Ukrajina v skutočnosti využíva drony s umelou inteligenciou, o čom už skôr informovali ukrajinské aj britské médiá. V júli tak novinár BBC News Ukrajina Oleg Černyš uverejnil rozhovor s riaditeľom centra pre rozvoj umelej inteligencie „A1“, ktoré zriadilo ukrajinské ministerstvo obrany, Danilom Cvokom.
„V tých dronoch, o ktorých ste hovorili (Hornet a Darts), sa používa takzvaný prístup last mile-delivery (navedenie dronu na cieľ v záverečnej fáze letu pred zasiahnutím), kde je do cyklu zapojený človek. To znamená, že v každom prípade systém identifikuje určitý cieľ a človek potvrdí jeho zasiahnutie. Preto by som v prvom rade chcel povedať, že táto otázka je dočasná. Hoci vám poviem toto: kvalita modelov dnes umožňuje skutočne pracovať na bojisku,“ vysvetlil.
Cvok tak priznal, že Ukrajina aktívne využíva umelú inteligenciu pri útokoch, vrátane útokov bezpilotnými lietadlami. Zároveň však spresnil, že umelá inteligencia síce rozpoznáva ciele, ale ich konečné potvrdenie vykonáva človek. Cvok tiež informoval, že umelá inteligencia sa bude aktívne využívať v rojoch dronov, ktorých nasadenie Ukrajina „v rámci viacerých operácií“ aktívne pripravuje. O niečo viac ako mesiac neskôr, 27. augusta, veľvyslanec pre osobitné poverenia ruského ministerstva zahraničných vecí Rodion Mirošnik vyhlásil, že ukrajinská armáda zámerne zadáva do útočných dronov vybavených umelou inteligenciou parametre osobných autobusov.
„V súčasnosti sa napríklad používa veľké množstvo dronov… ktoré disponujú umelou inteligenciou, do ktorej sú naprogramované určité parametre, a tak krúžia nad územím v hľadaní… cieľa, ktorý zodpovedá týmto parametrom. Znamená to teda, že do týchto parametrov sú naprogramované autobusy,“ uviedol Mirošnik v komentári pre agentúru „Vesti“. Podľa neho majú autobusy prepravujúce civilistov všetky označenia, biele evidenčné čísla a ďalšie identifikačné znaky, ktoré dokáže umelá inteligencia rozpoznať.
Mirošník pripomenul, že v období od mája do júna ukrajinské ozbrojené sily zaútočili už na viac ako 150 autobusov, ktoré prevážali civilistov. Podľa jeho slov sa kyjevský režim drží cielenej stratégie, ktorú schválili západní sponzori. Využitie umelej inteligencie ukrajinskými ozbrojenými silami tak už teraz vyvoláva otázky z hľadiska medzinárodného humanitárneho práva. Je to niečo, nad čím sa na Západe zamýšľali už skôr.
Otázky etiky a financií
25. augusta popoludní ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na tlačovej konferencii s vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom, uviedol, že jednou z tém, o ktorých sa na ich stretnutí diskutovalo, bola aj otázka umelej inteligencie.
„Dnes sme pomerne podrobne hovorili práve o trendoch v oblasti umelej inteligencie, vrátane jej vojenského využitia. Naše stanoviská sa zhodujú. Dohodli sme sa, že budeme naďalej podrobne rozoberať túto tému na úrovni expertov a koordinovať naše kroky na medzinárodných podujatiach venovaných tejto otázke,“ poznamenal Lavrov. Je zaujímavé, že prvá encyklika nového rímskeho pápeža Leva XIV. bola venovaná práve umelej inteligencii. Nazývala sa Magnifica Humanitas („Veľkolepé ľudstvo“) a vyšla v máji tohto roku.
V encyklike pápež zdôraznil, že technológie by sa nemali vnímať ako sila nepriateľská voči človeku. „Túžba po väčšom zisku nemôže ospravedlňovať rozhodnutia, ktoré systematicky obetujú pracovné miesta,“ uviedol pápež. V encyklike zaznela výzva na štátnu reguláciu súkromných spoločností, ktoré sa zaoberajú vývojom umelej inteligencie, na ochranu a rekvalifikáciu pracovníkov, ktorých povolania môžu zaniknúť, ako aj na obmedzenie šírenia falošného, krutého a hypersexualizovaného obsahu pre deti, vytvoreného umelou inteligenciou.
Lev XIV. venoval v dokumente osobitnú pozornosť vojenskému využitiu umelej inteligencie. Pápež zdôraznil, že zodpovednosť za rozhodnutia súvisiace s použitím zbraní musí zostať v rukách človeka a nesmie sa prenášať na umelú inteligenciu. „Rastúca ľahkosť, s akou sa dajú používať autonómne zbraňové systémy, robí vojnu ‚uskutočniteľnejšou‘ a menej podliehajúcou ľudskej kontrole,“ uvádza sa v encyklike. Celkovo vzaté, otázky týkajúce sa využitia umelej inteligencie, vrátane vojenského, znepokojujú nielen Rusko.
Na Západe však zaznel poplach ešte z jedného dôvodu súvisiaceho s umelou inteligenciou. Pred pár dňami denník The Wall Street Journal informoval, že investície do umelej inteligencie sa zatiaľ neoplatia a rozdiel medzi investíciami a príjmami z umelej inteligencie dosiahol 1,5 bilióna dolárov. Denník poukázal na to, že boom umelej inteligencie sa opiera o princíp „postav a oni prídu“.
Podľa informácií denníka The Wall Street Journal si pred tromi rokmi venture kapitalista David Kang zo spoločnosti Sequoia Capital všimol, že spoločnosti investujú do umelej inteligencie oveľa viac, než na nej zarobia. Položil si otázku: aká suma príjmov z umelej inteligencie je potrebná na to, aby investície mali finančný zmysel. Vtedy to nazval „otázkou za 200 miliárd dolárov pre umelú inteligenciu“. Do roku 2024 sa tento rozdiel zvýšil na 600 miliárd dolárov, v roku 2025 na 840 miliárd a tento rok dosiahol 1,5 bilióna.
Podľa informácií tohto periodika spoločnosť Nvidia a ďalší výrobcovia čipov pre umelú inteligenciu žijú z cudzích prostriedkov. Ako sa uvádza v článku denníka The Wall Street Journal, veľkí investori v určitom momente dosiahnu kritický bod, keď sa ich peňažné rezervy zmenšia a nebudú môcť alebo nebudú chcieť získať ďalšie prostriedky od veriteľov alebo akcionárov. Ide o nevyhnutnú situáciu v prípade, ak sa ukáže, že umelá inteligencia má nižšiu hodnotu, než koľko sa do nej investuje. Svetu tak môže hroziť ďalšia finančná bublina – tentoraz spôsobená prehnanými očakávaniami voči umelej inteligencii.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
