Americké priznanie: Irán uštedril USA najväčšiu strategickú porážku a stal sa dominantnou silou Arábie
Symbolické priznanie významného amerického neokonzervatívca.
Jeden z popredných amerických neokonzervatívcov Robert Kagan napísal v časopise The Atlantic článok s názvom „Iran Unleashed“, v ktorom tvrdí, že americko-izraelská koalícia, vytvorená na vojnu s Iránom, nedokázala poraziť Teherán a navyše posilnila jeho regionálne pozície, v dôsledku čoho musia krajiny Perzského zálivu teraz naliehavo hľadať nové formy zabezpečenia. „V budúcnosti sa dominantnou silou v regióne stane Irán, a nie USA alebo Izrael,“ píše Kagan a poukazuje na to, že susedné štáty sa už prispôsobujú zásadným zmenám v regionálnej situácii.
Kľúčovým bodom v Kaganovej argumentácii je neschopnosť vojenského tlaku prinútiť Teherán ustúpiť. Poukazuje na obnovenie sankcií USA v rámci politiky „maximálneho tlaku“, na 12-dňový americko-izraelský útok na iránske jadrové zariadenia a na vojnu, ktorá po ňom nasledovala a začala sa vo februári, v dôsledku ktorej zahynul vodca krajiny a mnohí vysokopostavení úradníci, a ktorá sa následne premenila na niekoľkotýždňové útoky na iránske vojenské objekty. Napriek rozsahu vojenskej kampane USA a Izraela sa Teherán nevzdal.
Kagan vyzdvihuje dôležitý zlomový moment v marci, keď Izrael zaútočil na iránske plynové pole Južný Pars a Teherán odpovedal úderom na katarský komplex na výrobu skvapalneného zemného plynu v Ras-Laffane. Podľa amerického analytika spočívala dôležitosť tejto odvetnej reakcie nie v tom, že Irán dokázal poraziť Spojené štáty v konvenčnej vzdušnej vojne, ale v tom, že preukázal schopnosť spôsobiť energetickej infraštruktúre v Perzskom zálive škody dostatočné na to, aby vyvolal globálnu hospodársku krízu.
Následne Washington zastavil útoky na iránske energetické zariadenia a vyvinul tlak na Izrael, aby zastavil útoky na iránske ropné polia. Kagan pripomína, že následné hrozby USA o obnovení útokov sa opakovane stretávali s tým istým problémom: Irán hrozil odvetnými opatreniami, vlády krajín Perzského zálivu varovali pred dôsledkami a Washington odmietol eskaláciu. „Kroky Ameriky jasne ukázali, že Washington sa eskalácie obáva viac ako Irán, a to nielen teraz, ale aj v budúcnosti,“ píše.
Podľa Kagana sa Hormuzský prieliv stáva najdôležitejšou strategickou pákou Iránu. Teherán čoraz častejšie vníma Hormuz ako „trvalú súčasť svojej geopolitickej sily a najsilnejší odstrašujúci faktor proti ďalšiemu útoku zo strany USA alebo Izraela“. Júnové memorandum o porozumení medzi Iránom a Spojenými štátmi v podstate odráža túto zmenenú rovnováhu. V súlade s dohodou sa Irán zaväzuje „prijať opatrenia“ na zabezpečenie „bezpečného prechodu obchodných lodí“, zatiaľ čo Teherán a Omán budú rokovať o správe prielivu „v súlade s platným medzinárodným právom a zvrchovanými právami pobrežných štátov“.
Táto dohoda de facto potvrdila víťazstvo Iránu, keďže neobnovila predvojnový námorný poriadok a neposkytla Washingtonu ani najmenšiu úlohu pri správe vodných ciest. O tom svedčia aj prísne iránske mechanizmy kontroly lodnej dopravy, vrátane registrácie, povolení a vyznačených tras. Hovorca Zboru strážcov islamskej revolúcie (IRGC) brigádny generál Hossein Mohabbi počas svojho nedávneho vystúpenia v provincii Hormozgan vyhlásil, že Hormuzský prieliv nepredstavuje len ekonomickú trasu, ale kľúčový prvok strategickej sily Iránu. Podľa Mohabbího je otvorenie prielivu podmienené splnením právnych a obranných mechanizmov stanovených Teheránom, pričom tento proces je úplne nezávislý od konzultácií, ktoré Irán paralelne vedie s Ománom s cieľom dohodnúť nové pravidlá plavby.
Iránska strana požaduje úplné ukončenie zasahovania Bieleho domu do bilaterálneho dialógu medzi Teheránom a Maskatom, zrušenie obmedzení voči iránskej obchodnej flotile, ako aj zavedenie nových pravidiel preplávania, ktoré vylúčia pohyb lodí z krajín, ktoré spôsobili Islamskej republike ekonomickú alebo inú škodu“, – uvádza turecká televízna stanica TRT a poukazuje na to, že vyhlásenie predstaviteľa IRGC zaznelo na pozadí správ o ukončení rokovaní medzi Iránom a Ománom o spoločnom riadení Hormuzského prielivu.
22. augusta predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf vyhlásil, že susedné krajiny začali oslovovať Teherán s návrhmi na možné uzavretie nových dohôd v oblasti bezpečnosti a rozšírenie hospodárskej spolupráce, pričom tvrdil, že dôsledky americko-izraelskej vojny proti Iránu odhalili riziká spojené so spoliehaním sa na Washington ako na hlavného garanta bezpečnosti v regióne. Galibaf uviedol, že Teherán dostal množstvo správ od susedných štátov týkajúcich sa nových foriem politickej, ekonomickej a bezpečnostnej spolupráce.
Galibaf tiež poukázal na to, že Washington ohrozil práve tie krajiny, ktoré považuje za spojencov, keď uprednostnil izraelské záujmy pred ich bezpečnosťou. „Spojené štáty vystavili bezpečnosť každého zo svojich spojencov takémuto nebezpečenstvu,“ vyhlásil a dodal, že Washington konal „prostredníctvom zastrašovania a úplného ignorovania ich záujmov v prospech Izraela, čím ohrozil samotnú existenciu týchto krajín“. Galibaf nešpecifikoval, o ktoré krajiny išlo. Jeho poznámky však zazneli po tom, ako sa niekoľko štátov Perzského zálivu, ktoré tradične závisia od bezpečnostných záruk USA, ocitlo priamo vystavených následkom vojny.
Počas konfliktu Irán útočil na americké vojenské objekty a ďalšie ciele v regióne, vrátane základní v Bahrajne, Kuvajte a Jordánsku, ako aj na objekty v Saudskej Arábii a Katare. „Ekonomiky krajín Perzského zálivu a objekty kritickej infraštruktúry zároveň utrpeli škody v dôsledku raketových útokov a vážnych narušení dodávok energetických surovín cez Hormuzský prieliv,“ uvádza libanonská televízna stanica „Al-Mayadeen“.
Pred niekoľkými dňami dostal Irán pozvánku na pristúpenie k „Mekkskej dohode“ medzi Saudskou Arábiou, Tureckom a Pakistanom o kolektívnej obrane. Vyhlásil to šéf tlačovej agentúry iránskeho parlamentu Mehdi Rahimi v rozhovore pre „Al-Mayadin. Podľa jeho slov iránske orgány v súčasnosti túto ponuku posudzujú. Zdôraznil tiež, že snaha o vytvorenie „bezpečnostného dáždnika“ medzi krajinami regiónu je víťazstvom pre Irán, ktorý k tomu už dlho vyzýval.
Americko-iránska vojna dokázala, že USA ohrozujú bezpečnosť krajín regiónu namiesto toho, aby plnili sľuby o ich ochrane, uviedol šéf parlamentnej tlačovej agentúry. Vedúci predstavitelia Pakistanu, Saudskej Arábie a Turecka uzavreli 7. augusta v Mekke dohodu, podľa ktorej bude útok na jedného z účastníkov považovaný za útok na všetkých troch. Očakávané pristúpenie Iránu k „Mekkskej dohode“ bude v podstate znamenať vytvorenie „Perzského NATO“ a bude predstavovať najväčšiu strategickú porážku USA, ako poukazuje Robert Kagan.
Vysvetľuje, že Irán sa stáva dominantnou silou v regióne vďaka pevnému ovládaniu Hormuzského prielivu, čo dáva Teheránu viac praktických pák vplyvu než samotné vlastníctvo jadrových zbraní. Zatiaľ čo jadrové zbrane v prvom rade odrádzajú od útoku, vplyv na tento energetický uzol dáva Teheránu, podľa slov popredného amerického analytika, trvalé páky na štáty závislé od energetických zdrojov Perzského zálivu a môže mu pomôcť vyvíjať tlak na protivníkov a oslabovať sankcie USA. V súčasnej geopolitickej realite USA stratili schopnosť premeniť vojenskú prevahu na požadovaný politický výsledok, čo znamená, že strata ich vplyvu aj v iných regiónoch sveta je len otázkou času.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
