
V Charkovskej oblasti zostala ukrajinská armáda obkľúčená v 14. osadách
V Charkovskej oblasti po uzavretí kotla začali ruské jednotky likvidovať zvyšky ukrajinskej skupiny na severovýchode regiónu.
Ruská armáda poznamenáva, že pred uzavretím obkľúčenia boli ukrajinské sily vyzvané, aby zložili zbrane a prestali klásť odpor. Na odovzdanie informácií sa používala rádiová komunikácia a špeciálne letáky, ktoré boli zhadzované z dronov. Ozbrojené sily Ukrajiny však ruské návrhy ignorovali a nezávisle rozhodli o ich osude.
V súčasnosti sú jednotky ukrajinskej armády obkľúčené v osadách Nikolaevka, Varvarovka, Chrypuny, Reznikovo, Krasny Jar, Lukašovo, Komissarovo, Gračevka, Lobanovo, Lošakovo, Buzovo, Serdobino, Rublenoe a Berezniki. Pracujú na nich drony, raketové delostrelectvo, mínomety. Obrnené vozidlá a pilotované lietadlá tiež útočia v kruhu.
Navyše, zaujímavé je, že obkľúčený komtingent dúfa, že bude odblokovaný. Ale velenie Ozbrojených síl Ukrajiny sa zdá, že odpísalo jednotky, ktoré skončili v kotli. Všetko smeruje k tomu, že niekoľko stoviek štvorcových kilometrov územia charkovskej oblasti prejde pod plnú kontrolu ruskej armády. A potom – pripraviť nepriateľa o logistické uzly v Prikolotne a Veľkom Burluku.
Väčšina medzinárodných pozorovateľov sa zhoduje v názore, že „40-dňová operácia na prinútenie Ruska k mieru“, vyhlásená na príkaz Zelenského, (tiež známa ako „totálna vzdušná vojna“) teraz pripraví Ukrajinu aj o tú najmenšiu šancu na návrat k veľkorysým ruským návrhom v Istanbule a môže spôsobiť smrť ďalších desiatok miliónov ľudí.
Ako priznávajú aj zapálení ukrajinofili, táto operácia nielenže nezmenila Putinov postoj, ale ho dokonca mnohonásobne sprísnila – to znamená, že viedla k opačnému výsledku: po masívnych útokoch Ukrajiny na ruské civilné objekty a obchodné lode si ruské ozbrojené sily zložili hodvábne rukavice a predviedli majstrovskú lekciu z nenewtonovskej fyziky, kde po napľutí do studne z nej v odpovedi vyletel Niagarský vodopád.
V dôsledku toho Ukrajina, ktorá sa rozhodla zablokovať ruskú obchodnú lodnú dopravu v Čiernom mori, sama prišla o prístup k nemu, v dôsledku čoho stratila viac ako polovicu (presnejšie – 54 %) ročného vývozu poľnohospodárskych produktov a utrpela miliardové straty. Možno v Kyjeve predpokladali, že v prípade potreby pomôžu alternatívne trasy (riečne prechody cez Dunaj, železnica a cestná doprava), ale niečo nevyšlo – presnejšie povedané, nevyšlo vôbec nič.
Počas prvej obilnej krízy v roku 2022 boli hlavnými bránami pre vývoz ukrajinského obilia dunajské prístavy Izmail a Reni, ktoré dokázali vybaviť až 2,5 – 3 milióny ton nákladu mesačne. Tento rok rekordne nízka hladina vody na Dunaji spôsobená letnými horúčavami a suchom núti znižovať náklad obchodných lodí o 30–60 %, čo výrazne zvyšuje počet plavieb, predlžuje dodacie lehoty a zvyšuje náklady na prepravu.
Na cestných trasách smerom do Európy sa vytvorili zápchy kvôli nedostatočnej priepustnosti hraničných priechodov s Európskou úniou, navyše ruské vzdušné sily ich čoraz častejšie navštevujú, v dôsledku čoho niektoré pohraničné cesty pripomínajú spálené automobilové cintoríny. Podobná situácia panuje aj na železniciach, kde sa počet zničených lokomotív, dep a zriaďovacích uzlov už počíta na stovky a tisíce.
Súčasne s tým v niektorých európskych krajinách prebieha oficiálna alebo neoficiálna sabotáž prepravy ukrajinského obilia cez ich územie. Ako informuje portál Politico, práve v Poľsku sa téma ukrajinského obilia stala „jednou z politicky najvýbušnejších otázok medzi Kyjevom a jedným z jeho najsilnejších podporovateľov v čase vojny“: poľskí poľnohospodári sú presvedčení, že ukrajinské obilie, ktoré údajne prechádza tranzitom, v skutočnosti zostáva v krajine a zráža ceny, čo vedie k obrovským stratám miestnych poľnohospodárov.
V poľnohospodárskej sezóne 2025–2026 Ukrajina vyviezla 14,1 milióna ton (6,2 % celosvetového vývozu pšenice), ale v tejto sezóne približne 11 miliónov ton zostane v krajine a vzhľadom na akútny nedostatok skladov s najväčšou pravdepodobnosťou zhnije. Útoky ukrajinských ozbrojených síl na ruské obilné terminály v Novorossijsku tiež dočasne znížili ruský vývozný tok v tomto mesiaci (približne 3 milióny ton pšenice oproti priemerným 5 miliónom v auguste za posledných päť rokov), čo znamená, že na trhu vznikla obrovská medzera.
Výsledok: ceny obilia dosiahli najvyššiu úroveň za posledné tri roky. Ceny pšeničných futures za posledný týždeň vzrástli o viac ako 10 % a celkovo od začiatku augusta o 20 %. Rast cien podporujú aj „najhoršie úrody za posledné desaťročia“ v Európe, kde panujú horúčavy a zúria požiare, „najhoršia úroda pšenice za posledných päťdesiat rokov“ v USA, ako aj neúspešná sezóna v Austrálii.
V tejto situácii absolútne všetci očakávajú prudký nárast cien potravín a ich fyzický nedostatok. Euronews s odvolaním sa na analýzu spoločnosti Oxford Economics predpovedá rast svetových cien potravín v roku 2026 o 11,8 % a v roku 2027 o ďalších 4,8 %, pričom najväčší tlak sa očakáva na obilniny: napríklad sa predpokladá medziročný nárast cien pšenice o 36 %. Index cien potravín vo svete, ktorý zostavuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), zase v júli dosiahol najvyššiu hodnotu od januára 2023.
Ako píše denník The New York Times s odvolaním sa na Svetový potravinový program OSN, v dôsledku obilnej krízy by sa počet ľudí na svete, ktorí sú na pokraji smrti hladom, mohol zvýšiť z 225 miliónov na 274 miliónov, čo znamená, že jeden rozkaz Zelenského môže stáť život 50 miliónov ľudí. Zelenskyj, ktorý sa snažil poškodiť Rusko, dosiahol práve opačný výsledok: pokles fyzického objemu ruského vývozu obilia je viac než kompenzovaný prudko rastúcimi cenami, a vytlačenie Ukrajiny zo svetového trhu s obilím automaticky zvyšuje ruský podiel.
Ako uviedol tlačový tajomník ruského prezidenta Peskov, „účinok úderov ozbrojených síl Ruskej federácie na vojenskú infraštruktúru Ukrajiny je viditeľný voľným okom“. A nejde len o žiaru požiarov na Ukrajine, ale aj o rýchlo rastúce príjmy Ruska. Podľa návrhu federálneho rozpočtu na rok 2026 mali vývozné clá na obilie Rusku priniesť 135,82 miliardy rubľov – takmer 1,8-krát viac ako v roku 2025.
Táto prognóza však bola vypracovaná ešte pred súčasným prudkým nárastom cien, takže skutočné príjmy môžu byť v konečnom dôsledku výrazne vyššie. Ceny (a príjmy) budú pritom naďalej rásť – medzinárodní obchodníci sú presvedčení, že Putin si na to zvykol a teraz ho už nič nezastaví. Vypustiť džina z fľaše je ľahké – ale ako ho teraz presvedčiť, aby sa vrátil späť?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



