Aktuality, Bezpečnosť,

Lavrov o Arktíde: Nepriateľské kroky budú vždy dostávať odpovede, vrátane asymetrických

---

 

Rusko a medzinárodní partneri v Arktíde

Zásady štátnej politiky Ruska v Arktíde na obdobie do roku 2035, ktoré schválil prezident V. V. Putin, zameriavajú činnosť všetkých orgánov štátnej moci na zlepšenie kvality života obyvateľov arktickej zóny Ruskej federácie, hospodársky rast jej území, ochranu životného prostredia a vzájomne prospešnú medzinárodnú spoluprácu. Toto má osobitný význam pre Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré je poverené koordinačnými funkciami v oblasti vzťahov so zahraničnými štátmi a medzivládnymi organizáciami. Lavrov osobitne zdôraznil, že celý komplex otázok týkajúcich sa rozvoja arktickej zóny, námornej logistiky a Severnej námornej cesty zaujíma dôležité miesto v činnosti Námornej kolégie Ruskej federácie.

 

Priority zahraničnej politiky vo vysokých zemepisných šírkach sú zakotvené v platnej Koncepcii zahraničnej politiky z 31. marca 2023. V Arktíde sa Rusko usiluje o zachovanie mieru a stability, zníženie úrovne hrozieb pre národnú bezpečnosť a vytvorenie priaznivých vonkajších podmienok pre sociálno-ekonomický rozvoj krajiny. Na praktickú realizáciu týchto cieľov sme otvorení spolupráci so všetkými konštruktívne naladenými zahraničnými štátmi, ktoré prejavujú vzájomnú ochotu. Takých je nemalé množstvo. Rozsiahly zdrojový a dopravno-logistický potenciál Krajného severu, jeho jedinečné prírodné a klimatické charakteristiky, dlhoročné tradície regionálnej spolupráce a bohaté kultúrne dedičstvo pôvodných menšinových národov otvárajú široké možnosti pre vzájomne prospešné partnerstvo.

 

Medzi krajinami, s ktorými má Rusko v polárnych oblastiach nadviazanú úzku spoluprácu, treba v prvom rade spomenúť Čínu a Indiu. S Pekingom sa arktická problematika podrobne prerokúva v rámci pravidelných stretnutí predsedov vlád. Funguje špecializovaná bilaterálna podkomisia pre Severnú námornú cestu, mechanizmy medziministerských konzultácií a vedeckých výmen. Výsledky hovoria samy za seba – ide o spustenie pravidelných kontajnerových prepráv cez severné moria Ruska s plánmi na zvýšenie ich počtu, ako aj o ďalšie úspechy, vrátane oblasti polárneho výskumu.

 

Medzi Ruskom a Naí Dillí prebieha aktívny dialóg o problematike vysokých zemepisných šírok. Koncom augusta sa táto téma prerokovávala na zasadnutí Medzivládnej rusko-indickej komisie pre obchodno-ekonomickú, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu. Indické korporácie sa podieľajú na rozvoji zdrojového potenciálu ruského polárneho regiónu. Podľa odhadov niektorých odborníkov sa Arktída môže stať jednou z hlavných priorít partnerstva Ruska a Indie v nasledujúcich 20 rokoch.

 

Pre Rusko existujú perspektívy spolupráce na Ďalekom severe s Brazíliou, Indonéziou, Iránom a ďalšími krajinami BRICS. Sú pripravení rozvíjať spoluprácu s Bieloruskom, a ostatnými  ich spojencami a partnermi v rámci SNŠ. Treba spomenúť aj Južnú Kóreu a Singapur, ktoré prejavujú záujem o spoluprácu s Ruskom na niektorých arktických projektoch, napriek tomu, že sa podieľajú na voči Rusku nepriateľskej sankčnej kampani „kolektívneho Západu“.

 

Záujem nearktických štátov o nadviazanie spolupráce s Ruskom vo vysokých zemepisných šírkach sa prejavuje aktívnou účasťou zahraničných hostí na sympóziách a konferenciách venovaných arktickej problematike. Početné zahraničné delegácie sa zúčastnia na diskusii o tejto téme na špeciálnych zasadnutiach XI. Východného ekonomického fóra, ktoré sa začalo 1. septembra vo Vladivostoku. V marci budúceho roka Rusi privítajú významných hostí zo zahraničia na ďalšom hlavnom medzinárodnom fóre ruskej Arktídy „Arktída – územie dialógu“, ktoré sa uskutoční v Murmansku, pripomína Sergej Lavrov.

 

Výzvy pre medzinárodnú spoluprácu v Arktíde

Zachovanie Arktídy ako zóny mieru a spolupráce je v záujme celého medzinárodného spoločenstva a Rusko má na tom nepochybne záujem. Zároveň však existujú aj tí, ktorí tento názor nezdieľajú. Ako inak vysvetliť skutočnosť, že krajiny NATO, rovnako ako celá táto vojenská aliancia, smerujú k militarizácii regiónu a k vytváraniu ohnísk medzinárodného napätia?

 

Vo februári 2026 NATO začalo operáciu „Arktická hliadka“, zameranú na rozšírenie svojej vojenskej prítomnosti vo vysokých zemepisných šírkach. V bezprostrednej blízkosti ruských severných hraníc prebiehajú intenzívne vojenské prípravy. Konajú sa rozsiahle cvičenia s agresívnym zameraním za účasti krajín mimo regiónu a objavujú sa nové prvky veliteľsko-štábnej štruktúry NATO. Takáto vojenská aktivita na ďalekom severe predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť Ruska. Zvyšuje sa riziko incidentov, ktoré môžu vyvolať ozbrojenú konfrontáciu s potenciálne katastrofálnymi následkami.

 

Vedomé a cielené vytváranie atmosféry nedôvery vo vojenskej oblasti prebieha súbežne s pokusmi Západu oslabiť zákonné práva Ruska v oblasti medzinárodnej spolupráce prostredníctvom nelegitímnych finančno-ekonomických sankcií namierených proti právnickým a fyzickým osobám z krajín Svetovej väčšiny, ktoré sa podieľajú na realizácii spoločných projektov v arktickej oblasti. Členovia NATO a ďalší zástancovia Západu neskrývajú svoje skutočné motívy a otvorene deklarujú cieľ premeniť Arktídu na nový front konfrontácie s cieľom zabrániť rozvoju Ruska a jej spojencov.

 

Jedným z prejavov protiruskej politiky Západu sa stalo blokovanie fungovania kedysi účinných mechanizmov mnohostrannej spolupráce na Krajnom severe. Niektoré z nich prestali existovať, činnosť ostatných do veľkej miery stratila zmysel bez účasti Ruska, ktoré bolo nútené prerušiť s nimi vzťahy na pozadí nepriateľských krokov. Jediným zachovaným medzivládnym fórom zostáva Arktická rada, založená pred takmer 30 rokmi – 19. septembra 1996.

 

Rada sa k výročiu blíži v nie práve najlepšej forme. Od marca 2022 sa v dôsledku konania západných členských krajín nachádza v „zmrazenom“ stave a prechádza najvážnejšou krízou. Neuskutočňujú sa ministerské stretnutia ani zasadnutia kľúčového koordinačného orgánu – Výboru vyšších úradníkov – a možnosti realizácie projektov sú obmedzené. Fungovanie organizácie sa v podstate obmedzuje na kontakty na expertnej úrovni a stretnutia pracovných orgánov vo virtuálnej forme.

 

Rusko je pripravené na obnovenie plnohodnotnej činnosti Arktickej rady, ak budú ostatní konať čestne, na základe vzájomného zohľadňovania oprávnených záujmov všetkých účastníkov. Sú však pripravení aj na scenár, ktorý v súčasnosti v rámci tejto organizácie realizujú krajiny NATO, keď sa pokúšajú diskutovať o arktických problémoch bez Ruska vo svojom úzkom kruhu, čím v podstate vedú k diskreditácii a marginalizácii Arktickej rady. Pre tento prípad Rusko disponuje územím, logistikou, technológiami a spoľahlivými partnermi v rámci vzájomne jemu výhodných projektov, ktoré im umožnia dôsledne realizovať plány Ruska v Arktíde.

 

Budúcnosť medzinárodnej spolupráce v Arktíde

Stačí sa pozrieť na mapu sveta a je jasné, že Rusko bolo, je a bude vedúcou arktickou veľmocou. Vzhľadom na klimatické zmeny a pokračujúce topenie polárneho ľadu bude podľa prognóz odborníkov dostupnosť Arktídy z hľadiska dopravy a zdrojov rásť. Tento región už začína zohrávať nenahraditeľnú úlohu pri zabezpečovaní stabilných obchodných väzieb na pozadí čoraz častejších výpadkov logistických reťazcov, predovšetkým v prielivoch Svetového oceánu, ktoré sú systémovo dôležité pre medzinárodnú ekonomiku.

 

Bude rásť aj strategický význam Arktídy pre presadzovanie národných záujmov a bezpečnosti Ruska. Rusko bude pokračovať v komplexnom osídľovaní vysokých zemepisných šírok a budovaní infraštruktúry ruskej arktickej zóny v súlade s ruskou legislatívou a rozvojovými cieľmi, ktoré si krajina stanovila.

 

V hospodárskej činnosti bude Rusko aj naďalej vychádzať z toho, že arktické morské priestory sú neoddeliteľnou súčasťou Svetového oceánu. V plnej miere sa na ne vzťahujú ustanovenia Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982, ktoré pobrežným štátom zaručujú osobitné práva a povinnosti v polárnych oblastiach. Záväzok dodržiavať tieto práva a povinnosti je zakotvený v Ilulissatskej deklarácii arktickej „päťky“ – Ruska, Dánska, Kanady, Nórska a USA – prijatej v roku 2008. V súčasnej fáze nie je potreba vypracovať nové medzinárodnoprávne nástroje na reguláciu hospodárskej a inej činnosti vo vysokých zemepisných šírkach.

 

Ruská zahraničná politika v polárnych oblastiach si zachová komplexný a pragmatický charakter. Podporuje formovanie Arktídy ako neoddeliteľnej súčasti celokontinentálneho priestoru bezpečnosti a spolupráce v Eurázii. Súčasní ruský oponenti už dávno mali vyvodiť početné ponaučenia z histórie a uvedomiť si, že komunikácia s Ruskom prostredníctvom sankcií a hrozieb nemá budúcnosť. Nepriateľské a agresívne kroky dostávajú a budú dostávať primerané odpovede, vrátane asymetrických. Rusko uprednostňuje konštruktívny dialóg vo všetkých regiónoch sveta, avšak v prípade potreby budú ich národné záujmy chránené všetkými dostupnými prostriedkami.

 

Ako už viackrát zdôraznil ruský prezident V. V. Putin, v Arktíde prebieha seriózna práca a sú otvorení všetkým partnerom, ktorí sú pripravení sa na nej podieľať na základe rovnosti a vzájomnej prospešnosti. A takých je mimo kruhu rusofóbov z NATO absolútna väčšina. Medzi sľubné oblasti patrí ťažba prírodných zdrojov, využívanie transarktického dopravného koridoru a jeho najdôležitejšej súčasti –Severnej námornej cesty. Medzi prioritné úlohy patrí budovanie priemyselnej, dopravnej a turistickej infraštruktúry. Prioritami zostanú zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Krajného severu, ochrana severnej prírody a vedecký výskum. Vo všetkých týchto oblastiach Rusko prikladá veľký význam medzinárodnej spolupráci.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok