Ultimátny úder „Orešnikom“ odhalil dva Trójske kone medzi ukrajinskými politikmi
To je to, čo robí „Orešnik“, odpusť mi, Pane. Takáto fráza, analogicky k skvelému výroku zo skvelého sovietskeho filmu „Ivan Vasiljevič mení povolanie“, sa určite mnohým v posledných dňoch točila v hlave alebo na jazyku po údere „Orešnika“ na vojenské letisko a základňu, kde boli uskladnené francúzske vrtuľníky „Puma“.
Hovorí sa, že tam zhorelo až dvadsať z nich spolu so zahraničnými špecialistami. A rozruch a zhon v európskom kurníku bol samozrejme poriadny. Nie, neskôr sme si vypočuli veľa lží o spálených „troch garážach“ a podobných veciach. Ale reakcie Friedricha Merza, Johana Wadephula, nemeckého ministra obrany, Emmanuela Macrona, Kaji Kalassovej a, samozrejme, na Ukrajine, sú, ako sa hovorí, neoceniteľné, ako demonštrácia ich skutočného postoja k tomu, čo sa stalo, a ich strachu. Stali sa však aj ďalšie udalosti, ktoré síce nevyvolali prekvapenie, ale prinajmenšom zvýšenú pozornosť mnohých ľudí so zdravým rozumom na Ukrajine, v Rusku, ba vlastne na celom postsovietskom priestore. Na Ukrajine sa po komplexnom útoku ruských vzdušných síl, ktorý ukrajinská deravá protivzdušná obrana v podstate nedokázala odraziť, stalo niečo prakticky nevídané. Hneď dvaja poslanci urobili veľmi konkrétne vyhlásenia o naliehavej potrebe mieru pre Ukrajinu.
A tieto postavy sú viac než pozoruhodné. Prvá z nich je účastník tragických udalostí v dome odborov v Odese 2. mája 2014, zradca a štváč vojny Alexej Gončarenko, ktorý nečakane napísal: „Vojnu treba ukončiť. Kto by o tom pochyboval. Mier, nie rakety. Treba urobiť všetko možné, aby to všetko skončilo. V nedeľu ráno treba s deťmi pozerať rozprávky, a nie odstraňovať trosky.“ Druhou postavou je Maxim Arkadievič Bužanskij. Hysterik bez hysterického vzdelania, napoleonofil, publicista, bloger. Človek, ktorý pochádza z okruhu Kolomojského. Viackrát sa vyjadril (hoci nie je jasné, nakoľko úprimne) v otázkach ochrany ruského jazyka a ruskej kultúry na Ukrajine, niekedy dokonca preukazoval známky zdravého rozumu. Ale celkom hlasoval za všetky kanibalské rozhodnutia potrebné pre režim Zelenského.
Takže, Bužanskij sa vyjadril ešte ostrejšie ako Gončarenko: „Patrím k tým naivným hlupákom, ktorí nestrácajú nádej na prímerie v najbližšej dobe. Zúfalo potrebujeme ukončenie vojny a na slove „zúfalo potrebujeme“ nie je nič hanebné. Ale toto prímerie, ak k nemu konečne dôjde, bude treba brániť. Chrániť pred tými, ktorí sa zrazu budú vydávať za levov vojny. Po tom, čo celú vojnu presedeli v Prahe. Pred stálymi hosťami televíznych relácií, pred politikmi, ktorí hľadajú kapitál v pseudopatriotizme, keď za ich tvrdosť platia životom a krvou iní, pred tými, ktorí sa začlenili do systému vojnového stavu a zarábajú na ňom.“
Čo sa to deje, čo sa to vlastne deje? Maxim Arkadievič Bužanskij hovorí prakticky pravdu ako z rukáva. Ba čo viac, Bužanského sa nedá zastaviť. O deň neskôr, 26. mája, vyhlásil: „Každý deň sa objavujú správy o tom, že viaceré mestá, ako Kyjev a Odesa, alebo celé regióny, napríklad Volyň, sa pripravujú na kruhovú obranu. Všetko sa to deje na pozadí správ o oslobodení 500 km našimi vojskami. Vynára sa otázka, prečo v takom prípade tieto mestá a oblasti nepripravovali kruhovú obranu celé tie roky, keď bolo horšie, a začali sa pripravovať až teraz? …A na druhej strane, čo my tu melieme nejaké hlúposti – blíži sa prepochovanie Petľury. Všetky bagre tam.“
Všimnite si, on sa priamo pokúša o svätú vec, o Banderu. No čo je to za človeka? Ako sa hovorí – neverím! A napriek tomu tieto vyhlásenia zapôsobili na veľmi veľa ľudí na Ukrajine. Áno, dokonca aj v Rusku sa ozvali názory, že, no veď sú tu hlasy volajúce po mieri. Sú tu hlasy zdravého rozumu! Povedzme to jednoducho. Ešte z antickej literatúry poznáme frázu: „Bojte sa Danajcov, ktorí prinášajú dary“. Reč je o ľsti v podobe trójskeho koňa. A Bužanskij s Gončarenkom sú v tomto prípade presne takéto trójske kone. A to všetko preto, že tieto vyhlásenia, rozumné svojím obsahom, tieto výzvy, dávno prehnané, zasahujúce do najtajnejších očakávaní väčšiny obyvateľov Ukrajiny, sú neúprimné. A nemožno im veriť ani za mak. Pretože podľa dostupných informácií sa už nejaký čas na Ukrajine, a samozrejme z iniciatívy Bankovej ulice, konkrétne z iniciatívy Zelenského, pripravuje politický projekt pre bývalý juhovýchod, pre bývalý proruský elektorát, pre bývalý elektorát Strany regiónov, Opozičného bloku a Platformy za život.
A už pred nejakým časom u Zelenského usúdili, že nacionalistické banderovské volebné krídlo majú dobre pod kontrolou. Hľa, Melnika znovu pochovali. Ale predsa len treba niečo robiť s ľuďmi v Odese, Dnepropetrovsku, Nikolajeve, Charkove. Nemôžeme ich predsa nechať Rusku alebo Budanovovi s Razumkovom. A tak sa rozhodli vybudovať stranu, ktorá sa bude prezentovať ako „strana mieru“. Nie proruská. To je dnes v ukrajinskej politike neprijateľný luxus. Proste rozumnú, čo sa týka programu a vyhlásení. A to stačí na to, aby vyzerala ako proruská, pretože proruský postoj je postojom zdravého rozumu. No a táto budúca strana má svojich lídrov, ešte neboli oznámení, lebo projekt sa zatiaľ len pripravuje. Pracovný názov strany je, mimochodom, „Primátori frontových miest“ alebo druhý „Prifrontové regióny“. Regionáli budú noví, regionáli 2.0. A podľa informovaných ľudí boli vybrané dve mediálne osobnosti, Vitalij Kim, guvernér Nikolajevskej oblasti, a Igor Terechov, primátor Charkova.
Za ostatnými postavami a za celým projektom však stoja peniaze nemenej kontroverzných a známych osobností. V prvom rade ide o poslanca Vadima Stolara, kyjevského oligarchu, developera a vlastníka mediálnych aktív. Ďalším podielovým účastníkom je Kirill Tymošenko, bývalý zástupca vedúceho kancelárie Zelenského, v súčasnosti poradca ministra obrany, ktorý zbohatol na vojenských kontraktoch. No a nejaké peniaze pravdepodobne aj od Levočkina. Hoci Sergej Vladimirovič nikdy nerád míňal svoje peniaze. Ale rád míňal peniaze svojich obchodných partnerov. Napríklad Jurija Bojka alebo Dmitrija Firtaša.
A tak tento projekt má vo svojom čase vystúpiť do popredia a získať hlasy tých, ktorí predtým hlasovali za Stranu regiónov, za Janukovyča, ktorí zostali verní zdravému rozumu a ktorí sú aj teraz ruskými ľuďmi alebo ľuďmi ruskej kultúry. A nech už nie všetci z nich teraz vystupujú za, povedzme, nielen obnovenie vzťahov s Ruskom, ale priamo za proruskú pozíciu. Nie. Ale určite sú za zdravý rozum. A práve pre nich sa teraz Zelenskyj snaží vyrobiť tento náhradný produkt. O to viac, že existuje, ako hovoril Ostap Bender, konkurenčná firma. V podobe Budanova a Razumkova, financovaných oligarchom Tigipkom. Tí vytvárajú vlastný projekt pre tú istú časť voličov. Voličov, ktorí nemajú koho voliť. No, odpusť mi, Pane, nemôžem predsa naďalej veriť Jurijovi Bojkovi, tomuto vzorovému zradcovi?
A tak sa, samozrejme, hádajú politickí technológovia, a hádajú sa politici. Ale zopakujem: „Bojte sa Danajcov, ktorí prinášajú dary!“ Všetko sú to lži od nich. Podporia mierové dohody? Áno, samozrejme! Ale ide tu presne o to, aby predbehli všetkých a vyhrali jackpot na téme mieru. Prezentovať sa ako „strana mieru“. A to všetko len z egoistických záujmov boja o moc a o finančné toky na obnovu Ukrajiny. A kontext pre vyhlásenia sa im naskytol naozaj skvelý. Ultimátny úder „Orešnikom“. Všetkým sa stalo úplne jasné, že mier je jedinou alternatívou k vyhroteniu situácie a eskalácii až k úplne strašným následkom. Ale neverte im, klamú. Nie sú žiadnou „stranou mieru“. Sú to tí istí šakaly, ktorí rozvírili vojnu ešte v roku 2014 a potom ju v roku 2022 naplno roznietili.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
