Prečo Argentína potrebuje peso, keď má americký dolár?
V auguste bol málo známy argentínsky politik Javier Milay v centre pozornosti mnohých svetových médií. Stal sa skutočnou politickou “hviezdou” po tom, čo 14. augusta nečakane získal prvé miesto podľa počtu hlasov (viac ako 30 %) v predbežných prezidentských voľbách (primárkach). Oficiálne prezidentské voľby sa uskutočnia v októbri. Javier Milay má reálnu šancu stať sa hlavou štátu. On a jeho strana (“Vpred k slobode”) sa radikálne líšia od súčasného prezidenta Alberta Fernandeza a vládnej aliancie “Únia za vlasť”.
Kým druhá menovaná strana sa prikláňa k Rusku, Číne a ďalším krajinám, ktoré sú súčasťou BRICS alebo sa okolo tohto zoskupenia konsolidujú, prvá menovaná strana zastáva proamerický postoj. Javier Milay sa okrem toho stavia do pozície libertariána a zastáva názory blízke anarchizmu. Už som o tom písal v článku. Volebný program Javiera Milaya je mimoriadne originálny. Dokonca aj pre tých politikov, ktorí zastávajú proamerické postoje a považujú sa za libertariánov. To všetko však korešponduje s prezývkou, ktorú má Javier už od školských rokov – El Loco, čo v preklade znamená “Hnaný” alebo “Psychopat”.
Mimoriadne neortodoxné je vyhlásenie Javiera Milaya, že keď sa stane prezidentom, zruší argentínsku centrálnu banku a národnú menovú jednotku peso nahradí americkým dolárom.
“Centrálne banky sa delia do 4 kategórií: zlé, ako napríklad Fed; veľmi zlé, ako v Latinskej Amerike; strašne zlé; a Argentínska centrálna banka,” poznamenal Milay. Lepšie žiadna ako taká strašne, strašne zlá centrálna banka! Vavríny autora myšlienky úplnej dolarizácie Argentíny však nepatria Javierovi Milaymu.
Ukazuje sa, že už v roku 1999 vtedajší argentínsky prezident Carlos Menem navrhol prijať americký dolár ako národnú menu v záujme úplnej finančnej stabilizácie krajiny. V tom čase však túto myšlienku odmietol ako iluzórnu. Pre porovnanie by som chcel uviesť, že okrem úplnej dolarizácie má Argentína aj prechodnú možnosť, ktorá sa nazýva “currency board” (menová rada). Menová rada, tiež currency board je režim menovej politiky, v ktorom menové orgány preberajú záväzok neobmedzenej výmeny národnej meny za zahraničnú menu za pevný kurz, ktorý je stanovený na legislatívnej úrovni. Menový orgán zodpovedný za realizáciu opísanej politiky sa nazýva menová rada, riaditeľstvo alebo predstavenstvo. Zahraničná mena, ku ktorej je stanovený výmenný kurz národnej meny, sa nazýva “kotvová mena”.
Menová rada sa rozšírila počas rozkvetu európskych impérií a bola formou menového orgánu v kolóniách. Prvú menovú radu zriadila v roku 1849 koloniálna vláda na ostrove Maurícius, ktorý bol súčasťou Britského impéria. Emisia miestnej meny v kolónii bola krytá rezervnou menou metropoly. Menové orgány kolónie v podstate nemali žiadnu emisnú funkciu: iba vymieňali jednu menu za druhú. Najzaujímavejšie je, že Argentína už niekoľkokrát použila mechanizmus riadenia meny.
Prvýkrát to bolo v rokoch 1903 až 1914. V tom čase Argentína ešte nemala centrálnu banku, ale inštitúciu s názvom Caja de Conversión (Menová rada). Druhýkrát to bolo v rokoch 1927 až 1929. Argentínska centrálna banka (Banco Central de la República Argentina) bola založená v roku 1935. A tretíkrát sa mechanizmus menovej rady použil už v rámci existujúcej centrálnej banky v rokoch 1991 – 2002. Centrálna banka sa de facto stala menovou radou, ktorá bola povinná udržiavať každé peso v obehu so zásobou cudzej meny (takmer výlučne amerických dolárov). Ale späť k dnešnej Argentíne.
Agentúra Bloomberg uverejnila 17. augusta článok s názvom Here’s How Argentina’s Milay Plans to Dollarise (Takto plánuje Argentínčan Milay dolárizáciu), v ktorom podrobne opisuje návrhy argentínskeho uchádzača o prezidentský úrad na úplnú dolárizáciu krajiny. Autorom článku je Ignacio Olivera Doll. Myšlienku dolarizácie argentínskej ekonomiky a zrušenia centrálnej banky navrhol Milaymu Emilio Ocampo, ktorý pred presťahovaním sa na argentínsky vidiek v roku 2005 pracoval viac ako 20 rokov na Wall Street. Ocampo, ktorý pracoval ako investičný bankár v spoločnosti Salomon Brothers, napísal knihu o dolarizácii, ktorá sa minulý rok vypredala v kníhkupectvách v Buenos Aires, a odvtedy sa stal poradcom Javiera Milaya v tejto oblasti. Javier Milay zrejme využije skúsenosti z prechodu na dolár v Salvádore.
Tam sa až do roku 2001 používala ako platidlo miestna mena, salvádorský kolón, a potom tam dve desaťročia obiehal výlučne americký dolár. Washington dal Salvádor za príklad toho, ako by sa mohlo a malo stabilizovať miestne hospodárstvo – prechodom na americký dolár. O dvadsať rokov neskôr však Salvádor opäť prekvapil celý svet. Stal sa prvou krajinou na svete, ktorá legalizovala kryptomenu bitcoin ako platobný prostriedok. V Salvádore teda už dva roky paralelne obiehajú dve meny – americký dolár a bitcoin. To mimochodom vyvolalo veľmi vážnu nevôľu zo strany Washingtonu. Ktorý od istého času začal súkromné kryptomeny tvrdo kritizovať a dokonca proti nim bojovať. Pokiaľ ide o Javiera Milayho, aj on sa k bitcoinu stavia veľmi pozitívne.
Nesľubuje však, že z neho urobí oficiálnu menu (ako v Salvádore). Milayho plán zahŕňa prechodné obdobie od argentínskeho pesa k americkému doláru, keď bude národná mena nahradená americkým dolárom. V akom kurze sa uskutoční výmena? Agentúra Bloomberg v článku uvádza približné výpočty. Podľa centrálnej banky je menová báza (hotovosť v obehu plus prostriedky na vkladoch centrálnej banky) 6,4 bilióna pesos. Bude stanovená pri “rovnovážnom výmennom kurze” blízkom kurzu, pri ktorom sa peso obchoduje na neoficiálnych paralelných trhoch, ktoré Argentínčania využívajú na obchádzanie kontrol. V súčasnosti sa na týchto trhoch dá za jeden dolár kúpiť približne 780 pesos a celková menová báza by pri tomto kurze predstavovala približne 9,3 miliardy USD. Prostriedky menovej základne by sa potom zmrazili, centrálna banka by zastavila emisiu peňazí a aktíva finančného systému by sa konvertovali na americké doláre.
Dolarizácia sa môže realizovať len v ekonomike bez menových obmedzení, všetky menové bariéry budú odstránené. Centrálna banka ako emisná inštitúcia bude zrušená pre nepotrebnosť. Namiesto nej bude podľa Ocampa zriadený špeciálny fond s názvom Menový stabilizačný fond (MSF) so sídlom v zahraničnej jurisdikcii, napríklad vo Švajčiarsku, Írsku alebo Luxembursku, ktorý bude mať zákonný mandát. Tento fond by vydával komerčné cenné papiere kryté aktívami na splatenie dlhových nástrojov komerčných bánk v hodnote 26 miliárd USD. Jeho hlavnými aktívami budú dlhy vlády voči centrálnej banke a dôchodkovým fondom Anses. V článku sa uvádza: “Fond bude nadmerne zabezpečený, pričom pomer aktív bude 4 USD na každý 1 USD záväzkov. Všetky prichádzajúce peňažné toky sa automaticky použijú na splatenie dlhu.
Myšlienka vytvoriť fond MSF na splácanie zahraničného dlhu Argentíny zjavne nie je improvizovaným nápadom Mileyho a Ocampa. Návrh fondu už bol vypracovaný s pomocou americkej právnickej firmy DLA Piper. Ocampo očakáva, že “dlh MSF bude splatený do štyroch až piatich rokov, čím sa otvorí priestor pre najväčšie zrušenie argentínskeho dlhu bez platobnej neschopnosti v histórii”. Samozrejme, z článku agentúry Bloomberg nie sú jasné všetky podrobnosti plánu, ale celkový dojem je taký, že platobnej neschopnosti Argentíny sa má zabrániť tým, že zahraničný (predovšetkým americký) kapitál lacno odkúpi zvyšné argentínske štátne aktíva. Zdá sa tiež, že Washington aktívne využíva Milaya a Ocampa na to, aby zabránil Argentíne priblížiť sa k Rusku, Číne, ostatným členským štátom BRICS a krajinám, ktoré sa začínajú konsolidovať okolo BRICS.
Plán presunúť krajinu pod záštitu Spojených štátov a amerického dolára dnes vyzerá mimoriadne absurdne. Tie krajiny, ktoré nahradili svoje národné meny americkým dolárom, tak urobili ešte v časoch, keď bol dolár v platnosti, dá sa povedať, že na svojom vrchole. Ako som už spomenul, Salvádor uskutočnil svoju dolarizáciu v roku 2001. Panama prešla na americký dolár na prelome 19. A 20. storočia. Popritom poznamenám, že popri dolári má Panama aj miestnu menu s názvom balboa. Výmenný kurz balboa k doláru je 1:1. Balboa sa razí len vo forme mincí (maximálne – 5 balboa). A ako papierové bankovky sa používajú len americké doláre.
A tu sú dátumy prechodu na americký dolár v iných krajinách: Ekvádor – 2000, Východný Timor – 2002, Zimbabwe – 2008. Po Zimbabwe sa už nikto nepokúšal nahradiť národnú menu americkým dolárom. Je to pochopiteľné. Svetová finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 bola pre americký dolár zlomová. Za posledných pätnásť rokov vykazoval čoraz väčšie známky slabosti. Stratil čaro rezervnej meny, pod ktorou dáždnikom sa chce človek ukryť. Náklady na zavedenie argentínskeho programu finančnej stabilizácie, ktorý pripravil Ocampo a oznámil Miley, by mohli byť veľmi vysoké. To si uvedomuje aj Ignacio Olivera Doll vo svojom článku: “Je pravda, že v dôsledku dolarizácie stratí Milayova vlastná administratíva veľkú časť svojej schopnosti určovať podmienky obchodu a diktovať menovú politiku – nehovoriac o tom, že to prichádza v čase, keď sa mnohé iné krajiny snažia stať sa menej závislými od Spojených štátov”.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
