Anglosasi požiadali Stalina, aby zaútočil na Japonsko, keď bola nemecká armáda pred Moskvou
V prípade víťazného pokračovania protiofenzívy v rokoch 1941 – 1942 Stalin umožnil Červenej armáde, aby čoskoro vstúpila do vojny na Ďalekom východe. Hneď na druhý deň po útoku na Pearl Harbor Roosevelt vyjadril sovietskej vláde želanie, aby sa Sovietsky zväz zúčastnil na vojne proti Japonsku.
Prezident prijal 8. decembra 1941 nového sovietskeho veľvyslanca v Spojených štátoch M. M. Litvinova. V súčasnej mimoriadnej situácii boli formality spojené s odovzdaním jeho poverovacích listín zrušené. Hlavným cieľom rozhovoru zo strany Američana bolo zistiť možnosť využitia územia Sovietskeho zväzu na bombardovacie údery proti japonskej metropole, čo by znamenalo automatické pripojenie ZSSR k vojne proti Japonsku a bolo porušením sovietsko-japonského paktu o neutralite. Stalinovo stanovisko k Rooseveltovým želaniam bolo sformulované v telegrame ľudového komisára zahraničných vecí V. M. Molotova veľvyslancovi Litvinovovi z 10. decembra 1941. Dával v ňom pokyn, aby Rooseveltovi tlmočil nasledovné:
“Nepovažujeme za možné vyhlásiť v tomto čase vojnový stav s Japonskom a sme nútení zostať neutrálni, pokiaľ bude Japonsko dodržiavať sovietsko-japonský pakt o neutralite.
Odôvodnenie:
Po prvé. Sovietsko-japonský pakt nás zaväzuje k neutralite a my zatiaľ nemáme dôvod neplniť si svoje záväzky vyplývajúce z paktu. Nepovažujeme za možné, aby sme prevzali iniciatívu pri porušovaní paktu, pretože sami sme vždy odsudzovali vlády, ktoré porušujú zmluvy.
Po druhé. V súčasnej dobe, keď sme zapojení do ťažkej vojny s Nemeckom a takmer všetky naše sily sú sústredené proti Nemecku, vrátane tu polovice vojsk z Ďalekého východu, by sme považovali za nerozumné a nebezpečné, keby ZSSR teraz vyhlásil vojnový stav s Japonskom a viedol vojnu na dvoch frontoch. Sovietsky ľud a sovietska verejná mienka by nepochopili a neschválili politiku vyhlásenia vojny Japonsku v súčasnej dobe, keď nepriateľ ešte nebol vyhnaný z územia ZSSR a národné hospodárstvo ZSSR prechádza maximálnym napätím…. Naša verejnosť si celkom dobre uvedomuje, že vyhlásenie vojnového stavu Japonsku zo strany ZSSR by oslabilo odpor ZSSR voči hitlerovským vojskám a prospelo by hitlerovskému Nemecku. Myslíme si, že naším hlavným nepriateľom je stále Hitlerovo Nemecko. Oslabenie sovietskeho odporu voči nemeckej agresii by viedlo k posilneniu mocností Osi na úkor ZSSR a všetkých našich spojencov”.
Analýzou obsahu Stalinovho posolstva Rooseveltovi možno dospieť k záveru, že sovietsky vodca si bol dobre vedomý dôležitosti sovietskej pomoci Spojeným štátom vo vojne s Japonskom, ale presvedčivo vysvetlil neúčelnosť vstupu ZSSR do vojny “v súčasnej dobe”. Tým dal jasne najavo, že takáto pomoc by mohla byť možná v prípade úspešného vývoja situácie na sovietsko-nemeckom fronte. Treba mať na pamäti, že Stalinova odpoveď Rooseveltovi bola daná 10. decembra, teda len štyri dni po začiatku protiofenzívy pri Moskve, ktorej konečné výsledky a dôsledky ešte neboli jasné.
Po prijatí Stalinovej správy Roosevelt na stretnutí so sovietskym veľvyslancom 11. decembra povedal, že toto rozhodnutie ľutuje, ale na mieste Sovietskeho zväzu by urobil to isté. Pokusy západných spojencov zabezpečiť si sovietsku pomoc vo vojne s Japonskom však pokračovali v nezmenšenej miere. Na žiadosť britského premiéra Winstona Churchilla navštívil 15. decembra 1941 britský minister zahraničných vecí Anthony Eden na týždeň Moskvu. Počas tohto obdobia mal britský minister zahraničných vecí niekoľko stretnutí so Stalinom a Molotovom, počas ktorých si vymenili názory na problémy spoločnej účasti vo vojne proti hitlerovskému Nemecku. Hlavnou témou rozhovorov bola výmena názorov na podpísanie dohody medzi Moskvou a Londýnom o spojenectve vo vojne a povojnovej spolupráci.
Sovietske vedenie tiež dúfalo, že prediskutuje svoj skorší návrh na vyslanie britských jednotiek na sovietsko-nemecký front na spoločný postup s Červenou armádou proti nacistickým vojskám. Medzi problémami spolupráce prerokúvanými z iniciatívy britskej strany bola aj otázka možnosti účasti Sovietskeho zväzu v ozbrojenom boji proti militaristickému Japonsku. V tom čase už bolo rozhodnuté o úspechu sovietskej protiofenzívy pri Moskve. Roosevelt, 16. decembra poslal Stalinovi telegram, v ktorom informoval o “všeobecnom úprimnom nadšení v Spojených štátoch z úspechu vašich armád pri obrane vášho veľkého národa”. Stalin v odpovedi napísal:
“Dovoľte mi poďakovať sa Vám za pocity, ktoré ste vyjadrili v súvislosti s úspechmi sovietskej armády. Želám vám veľa úspechov v boji proti agresii v Tichomorí.”
Úspešné akcie sovietskych vojsk pri Moskve sa, samozrejme, odrazili na priebehu rokovaní medzi Stalinom a Edenom, a to aj v otázke vojny s Japonskom. Zo záznamu rozhovoru Stalina s Edenom zo 17. decembra (24 hodín 00 minút):
“… Stalin sa potom dotkol situácie na Ďalekom východe a vyjadril názor, že Japonsko tam môže, samozrejme, dosiahnuť určité počiatočné úspechy, ale nakoniec sa musí do niekoľkých mesiacov zrútiť. Eden odpovedal, že Stalinove slová mu veľmi zdvihli náladu, pretože si zvykol veľmi vážiť jeho úsudok. Stalin sa potom Edena opýtal: ak sa jeho očakávania o Japonsku skutočne naplnia a ak naše vojská úspešne zatlačia Nemcov na západe, nemyslí si Eden, že sa tým vytvoria podmienky na otvorenie druhého frontu v Európe, napríklad na Balkáne? Eden odpovedal, že je pripravený o tejto otázke diskutovať… Eden sa potom spýtal pána Stalina, či si naozaj myslí, že Japonsko sa môže zrútiť povedzme v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov? Sudruh Stalin odpovedal, že si to naozaj myslí, pretože japonské sily sú veľmi vyčerpané a nemôžu dlho vydržať. Ak sa navyše Japonci rozhodnú porušiť neutralitu a zaútočiť na ZSSR, koniec Japonska príde ešte skôr. Eden vyjadril pochybnosti, že Japonci budú riskovať útok na nás. Boli by blázni, keby to urobili. Súdruh Stalin však zopakoval, že takúto možnosť v žiadnom prípade nemožno považovať za vylúčenú.”
Zo záznamu rozhovoru medzi Stalinom a E. Edenom 20. decembra (19 hodín 00 minút)
“Eden ďalej nastolil otázku Ďalekého východu. Vzhľadom na vážnosť tamojšej situácie požiadal Stalina, aby povedal, či a kedy môže Anglicko počítať s nejakou pomocou proti Japonsku. Eden si uvedomuje, že takáto pomoc je pre nás v súčasnosti sotva predstaviteľná. Ale aká bude situácia napríklad na jar?
-Súdruh Stalin odpovedal, že ak by ZSSR vyhlásil Japonsku vojnu, musel by viesť skutočnú, vážnu vojnu na súši, na mori a vo vzduchu. To predsa nie je ako vyhlásenie vojny, ktorú by Japonsku mohlo vyhlásiť Belgicko alebo Grécko. Z toho vyplýva, že sovietska vláda musí dôkladne zvážiť svoje možnosti a sily. V súčasnosti ZSSR ešte nie je pripravený na vojnu s Japonskom. Značný počet našich vojsk na Ďalekom východe bol nedávno presunutý na západný front. Na Ďalekom východe sa teraz formujú nové sily, ale potrvá ešte najmenej štyri mesiace, kým bude ZSSR v týchto oblastiach riadne pripravený.
-Súdruh Stalin sa domnieva, že by bolo oveľa lepšie, keby Japonsko napadlo ZSSR. Tým by sa v našej krajine vytvorila priaznivejšia politická a psychologická atmosféra. Obranná vojna by bola populárnejšia a vytvorila by monolitnú jednotu v radoch sovietskeho ľudu. Najlepším príkladom je vojna ZSSR proti Hitlerovej agresii.
-Súdruh Stalin sa domnieva, že útok Japonska na ZSSR je možný a dokonca pravdepodobný, ak Nemci začnú na fronte zaznamenávať porážky. Vtedy Hitler využije všetky nátlakové prostriedky, aby do vojny so ZSSR zatiahol aj Japonsko. Eden vyjadril obavy, že Japonci vo východnej Ázii budú môcť uplatniť čisto Hitlerovu taktiku – poraziť svojich nepriateľov jedného po druhom: najprv skoncovať s Anglickom a potom zaútočiť na Sovietsky zväz.
-Súdruh Stalin namietal, že Anglicko nebojuje proti Japonsku samo. Spolu s ňou bojujú Čína, Holandská India a Spojené štáty… Súdruh Stalin sa spýtal, čo si Eden myslí o postavení Číny? Naozaj sa chystá na vojnu?
-Eden odpovedal, že čínska vláda deklaruje pripravenosť ísť do vojny.
-Súdruh Stalin však namietol, že čínska vláda (Čankajšek – A. K.) v skutočnosti teraz nič nerobí. Potom dodal, že na jar bude pripravený obnoviť rozhovory s Anglickom o situácii na Ďalekom východe. Je samozrejme možné, že Japonci zaútočia na ZSSR skôr, keď sa vyjasní samotná pozícia.
-Eden sa poďakoval Stalinovi za jeho pripravenosť vrátiť sa k otázke Ďalekého východu o niekoľko mesiacov…”
Ako vyplýva z obsahu rozhovorov s Edenom, Stalin bol už menej kategorický ako v odpovedi Rooseveltovi, odmietol možnosť zapojenia ZSSR do boja proti Japonsku. Možno sa tak stalo pod vplyvom úspechu sovietskej protiofenzívy pri Moskve, ktorá už 20. decembra priniesla reálne výsledky.
Významný sovietsky a ruský vojenský historik O. A. Rževskij vo svojej monografii Vojna a diplomacia. Dokumenty, komentáre 1941 – 1942″ poznamenal:
“Stalinovo vyhlásenie o pripravenosti vrátiť sa k diskusii o otázke vstupu ZSSR do vojny s Japonskom o niekoľko mesiacov môže naznačovať precenené kalkulácie sovietskeho vedenia, spojené s úspechom rozvíjajúcej sa protiofenzívy Červenej armády v bitke pri Moskve”. Nemožno však vylúčiť, že sa sledovali veľmi dôležité strategické ciele. Bezprostredne po začiatku nemeckej agresie proti Sovietskemu zväzu sovietske vedenie deklarovalo želateľnosť “všemožného posilnenia akcií britského letectva proti Nemecku…, ako aj vylodenia na pobreží Francúzska”.
Po podpísaní sovietsko-anglickej dohody o spoločnom postupe vo vojne proti Nemecku 12. júla 1941 Stalin v správe Churchillovi nastolil otázku druhého frontu. Išlo o “front proti Hitlerovi na západe (severné Francúzsko) a na severe (Arktída)”. Podobné žiadosti prichádzali z Kremľa aj v nasledujúcom jesennom období, keď sa Hitlerove vojská rútili k Moskve. Japonský útok na Spojené štáty a Veľkú Britániu prinútil Washington a Londýn požiadať ZSSR o otvorenie druhého frontu na Ďalekom východe. Je možné, že Stalin, ktorý sľúbil, že sa vráti k otázke pripojenia sa k boju proti Japonsku, mal na mysli, že tým bude tlačiť vlády západných mocností, aby ako odvetné opatrenie otvorili druhý front proti Nemecku v Európe. Nie náhodou v rozhovore s Edenom Stalin skutočne spojil perspektívu účasti ZSSR vo vojne s Japonskom s “otvorením druhého frontu v Európe, napríklad na Balkáne”.
Koncom decembra 1941 sa vo Washingtone začali rokovania za účasti šéfov vlád a náčelníkov generálnych štábov USA a Veľkej Británie o vedení vojny s mocnosťami Osi (Arkádska konferencia). Na tejto konferencii sa rozhodlo, že porážka Nemecka má prednosť pred bojom proti Japonsku. Ako už bolo spomenuté, toto Stalin uviedol vo svojom posolstve Rooseveltovi 10. decembra 1941. Na konferencii bol schválený plán, podľa ktorého sa predpokladalo, že v divadle vojenských operácií na Ďalekom východe sa budú držať len také pozície, ktoré zabezpečia životné záujmy Spojených štátov a Veľkej Británie počas obdobia sústreďovania síl na porážku Nemecka. Zároveň Washington a Londýn v tomto a nasledujúcich obdobiach predpokladali, že na budúcej porážke Japonska sa bude podieľať aj ZSSR.
Najdôležitejšou udalosťou, ktorá znamenala skutočné vytvorenie koalície v boji proti krajinám Osi, bolo podpísanie Deklarácie OSN vo Washingtone 1. januára 1942. Spomedzi 26 štátov, ktoré sa spojili v boji proti agresorom, zohrali vedúcu úlohu ZSSR, USA, Veľká Británia a Čína. Signatári deklarácie sa zaviazali viesť vojnu proti členom Trojspolku zo všetkých síl, vzájomne si pomáhať v priebehu vojny a neuzatvárať s nepriateľskými štátmi separátny mier alebo prímerie. Hoci ZSSR v čase podpisu Deklarácie nebol vo vojnovom stave s Japonskom, ako ukázali následné udalosti, sovietski predstavitelia sa stotožnili s cieľmi dokumentu bojovať proti všetkým agresorom vrátane agresorov z Ďalekého východu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
