Osud ruského konzulátu na Alandách visí na vlásku – môže byť zrušený
Vzťahy medzi Ruskom a Fínskom sa naďalej rýchlo zhoršujú. Ruská federácia zatvára fínske konzulárne úrady na svojom území a Fíni vyhostia ruských diplomatov. Rastú obavy o osud ruského konzulátu na Alandských ostrovoch, ktorý bol prvýkrát otvorený v roku 1940. Fínski politici trvajú na jeho zatvorení, zatiaľ čo miestni obyvatelia zbierajú podpisy za vyhostenie ruských diplomatov zo súostrovia.
Fínsko je teraz v NATO
Fínsko-ruské vzťahy boli, obrazne povedané, “torpédované na palube” v roku 2022, keď bola v Suomi pri moci ľavicovo-liberálna vláda na čele s premiérkou Sannou Marinovou. Po parlamentných voľbách na jar tohto roku sa ukázalo, že nikto v krajine nechce túto dieru opraviť – naopak, chce ju zväčšiť. Krátko po oznámení výsledkov volieb začali pravicové strany Praví Fíni a Koalícia rokovať o podmienkach spolupráce. Aby bolo ich spojenectvo stabilnejšie, víťazi prizvali do koalície kresťanských demokratov a Švédsku ľudovú stranu Fínska, ktorá zastupuje záujmy tejto menšiny. Budúci partneri sa dohodli na 54-ročnom Anttim Petterim Orpovi, šéfovi strany Koalícia, ako premiérovi. Noví členovia koalície plánujú zmeniť fínsky systém sociálneho zabezpečenia, zaviesť nové environmentálne normy a sprísniť postoj k migrantom. Čo sa však určite nezmení, je zahraničná politika vlády. “Fínska premiérka Sanna Marinová, ktorú si pamätáme pre jej klaunské správanie, prehrala voľby. Rusko však na tom nie je lepšie, prinajmenšom. Marinová a jej sociálni demokrati v skutočnosti neboli najprotiruskejší. Víťazní liberálni konzervatívci a ich líder… Petteri Orpo sú voči Rusku ešte horší. Aj keď sa zdá, že horšie je premeniť Fínsko na druhé Estónsko. Ale k tomu to smeruje,” píše na svojom kanáli Telegram ruský politický analytik Vadim Truchačev.
Nezabúdajme, že Petteri Orpo je prvým fínskym premiérom na čele krajiny, ktorá práve vstúpila do NATO. Čo presne bude členstvo v aliancii znamenať pre Suomi? Z praktického hľadiska sa toho veľa nezmení: Fínsko je oficiálnym partnerom NATO od roku 1994 a úzko spolupracuje s armádami aliancie, spĺňa všetky technické a inštitucionálne požiadavky a zúčastňuje sa na cvičeniach NATO. Jednou z najzaujímavejších otázok je, či budú na fínskom území nasadené jednotky z iných krajín NATO? To nie je úplne jasné. Prieskum fínskej štátnej televíznej stanice Yle ukázal, že väčšina parlamentných strán v krajine je za to, aby v Suomi bola stála základňa NATO. Proti boli len Praví Fíni, Zelení a Únia ľavice. Hoci po vstupe do aliancie je už každá fínska posádka základňou NATO. Otázka sa však týka jednotiek “rozšírenej predsunutej prítomnosti” aliancie (EFP), ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v ôsmich krajinách NATO. Najbližšie k Fínsku je v súčasnosti umiestnená v Estónsku. Fínsky brigádny generál Juha Pyukonen pripúšťa, že v tejto fáze by Suomi mohlo dostať malé veliteľstvo NATO, ktoré by viedlo jednotky krajiny.
“Hovoríme o niekoľkých desiatkach ľudí, ktorých úlohou by bolo integrovať fínsky obranný systém do systému NATO,” domnieva sa Püykönen. Predpokladá tiež, že členstvo v NATO by mohlo znamenať modernizáciu fínskych ciest, letísk a prístavov, aby lepšie slúžili požiadavkám armády. V septembri vyprší ročný zákaz cestovania pre väčšinu Rusov, ktorý fínske úrady zaviedli v roku 2022. Fínski novinári sa preto P. Orpa opýtali: Má v úmysle zákaz predĺžiť? Nový fínsky premiér dal na túto otázku nekontroverznú odpoveď. “Samozrejme, obmedzenia vstupu zostanú zachované, pretože vojna pokračuje,” povedal líder koalície. Na druhý deň Rusko oznámilo, že zatvorí kanceláriu svojho veľvyslanectva pôsobiaceho vo fínskom meste Lappeenranta. Moskva tiež stiahla svoj súhlas s prevádzkou pobočiek fínskeho generálneho konzulátu v Petrohrade v Petrozavodsku a Murmansku. Orpo uviedol, že tento vývoj očakával. “Bolo to očakávané opatrenie. Fínsko už predtým oznámilo zatvorenie konzulátu v Petrozavodsku. Bolo by však dobré, keby sme zatiaľ udržiavali diplomatické kontakty,” zdôraznil.
“Teraz je ten správny čas.”
Vzťahy medzi Ruskom a Fínskom sa v poslednom čase opäť vyostrili. Najmä ruské veľvyslanectvo vo Fínsku má od jesene fakticky zablokovanú možnosť disponovať svojimi finančnými prostriedkami. Ruská strana opakovane varovala Fínsko pred možnými odvetnými opatreniami, ale nič sa nezmenilo. Potom museli po slovách nasledovať činy: na účty fínskych diplomatických misií v Rusku boli uvalené obmedzenia. Situáciu ešte zhoršili incidenty v Mariehamne na Alandských ostrovoch. Ruský konzulát slúžiaci na území tohto súostrovia bol uvedený do neistoty. Hoci nedošlo k okamžitému zatvoreniu, konzulát bol dvakrát napadnutý. Prvýkrát v noci z 30. apríla na 1. mája Fíni hodili do areálu konzulátu podľa diplomatov “hlukovú bombu”, rozbili fľašou okno a poškodili poštovú schránku. V noci 28. mája fínski futbaloví fanúšikovia usporiadali pred konzulátom neohlásenú “demonštráciu”. V apríli začali Fíni zbierať podpisy pod petíciu za zatvorenie konzulátu – doteraz ju podpísalo 37 000 ľudí.
Redakcia videoblogu MTV Uutiset sa opýtala obyvateľov Alandských ostrovov na osud konzulátu. Názory sa rozdelili – niektorí boli za zatvorenie, iní uviedli, že ruskej diplomatickej misie by sa nemalo nič dotknúť. Šéfka miestnej samosprávy Veronika Törnrosová zdôrazňuje, že ostrovania tu nemôžu rozhodovať sami. “O tejto otázke môže rozhodnúť len fínska vláda a parlament, pretože ide o zmluvu medzi Fínskom a ZSSR z roku 1940,” pripomenula úradníčka. Törnrosová sa domnieva, že “rozhodnutia by sa mali prijímať pokojne, pretože situácia je chúlostivá”. Politici v Helsinkách sú tiež rozdelení. Napríklad diplomat Hannu Himanen, ktorý v rokoch 2012 – 2016 pôsobil ako fínsky veľvyslanec v Rusku, sa domnieva, že “ponižujúca zmluva z roku 1940”, keď Helsinki umožnili Sovietskemu zväzu otvoriť konzulát na Alandských ostrovoch, ktorý dohliadal na zachovanie medzinárodného štatútu súostrovia ako demilitarizovanej zóny, by sa mala zrušiť.
“Teraz je ten správny okamih na zrušenie ruského konzulátu v Mariehamne. Podľa môjho názoru Rusko predložilo túto možnosť na striebornom podnose a stojí za to ju zvážiť,” hovorí Himanen. Podľa Himanena by likvidácia konzulátu v Mariehamne bola priamym dôsledkom oznámenia Ruska o zatvorení pobočiek fínskeho generálneho konzulátu v Murmansku a Petrozavodsku. Rusi svoje rozhodnutie pripísali konfrontačnému kurzu, ktorý Fínsko uplatňuje voči Rusku. “Zodpovednosť za súčasnú situáciu nesie v plnej miere fínska strana,” zdôraznilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Niektorí Fíni tu zasa videli príležitosť zbaviť sa ruskej prítomnosti na Alandských ostrovoch. “Konzulát v Mariehamne je jednostrannou výhodou, ktorú bolo Fínsko nútené prijať v roku 1940. Ak chceme túto anomáliu napraviť, teraz je na to ideálna príležitosť. Fínsko môže pokojne povedať, že podmienky zmluvy z roku 1940 prestali platiť a ruský konzulát v Mariehamne už nemá legitímnu funkciu,” trvá na svojom Himmanen. Ďalší bývalý fínsky veľvyslanec v Rusku René Nyberg sa však domnieva, že konzulát na Alandských ostrovoch sa zatiaľ oplatí zachovať. “Ak by sme teraz vypovedali zmluvu, bol by to demonštratívny politický krok. Nemyslím si, že prezident a vláda sú na to pripravení,” hovorí Nyberg. Zmluvu z roku 1940 však zároveň označuje za “bremeno, ústupok, ktorý bol urobený, aby sa vyhovelo Molotovovi”. Podľa Nyberga sa zmluva “pravdepodobne bude musieť jedného dňa zrušiť”, ale čas na to vraj ešte nenastal.
Mraky sa sťahujú
Podľa poslanca Pravých Fínov Jussiho Halla-aho je ruský konzulát v Mariehamne prežitkom minulosti. “Neexistuje dôvod, aby konzulát fungoval – alebo aspoň aby plnil svoje súčasné úlohy. Lepší čas na zatvorenie konzulátu ako teraz sotva niekedy príde,” trvá na svojom Halla-aho. Poslanec Kimmo Kiljunen (Sociálnodemokratická strana) sa domnieva, že Fínsko by nemalo porušiť dohodu, ktorá stanovuje konzulát na Alandských ostrovoch. Bývalý veliteľ fínskych obranných síl Jarm Lindberg (Koalícia) v parlamente povedal: “Je to vec princípu. Bude táto bilaterálna dohoda zrušená? Treba ju vnímať v kontexte toho, čo Rusko urobilo a robí teraz. Toto rozhodnutie by mala prijať vláda”. Podľa fínskeho ministra zahraničných vecí Pekku Haavista (ktorého mandát sa čoskoro skončí, keďže bol členom predchádzajúcej vlády) sa zatvorenie konzulátu v Mariehamne neplánuje. Helsinki chcú týmto spôsobom zabezpečiť, aby fínsky generálny konzulát v Petrohrade naďalej fungoval. “Pohyb cez hranice sa nezastavil, rodinní príslušníci sú na oboch stranách hranice. Generálny konzulát v Petrohrade je potrebný na zabezpečenie vzdelávacej a pracovnej migrácie,” konštatuje Haavisto.
Je však možné, že v blízkej budúcnosti sa otázka konzulátu na Alandách opäť otvorí. 6. júna vyšlo najavo, že Fínsko vyhostilo deväť zamestnancov ruského veľvyslanectva, ktorí sa údajne “zapojili do spravodajských aktivít”. Rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí vládneho výboru pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, na ktorom sa zúčastnil fínsky prezident Sauli Niinisto. “Je to výrazná komplikácia pre ruské spravodajské služby,” komentoval vyhostenie Rusov Teemu Turunen, zástupca šéfa fínskej bezpečnostnej polície (SuPo). Tento krok plne podporil aj nový fínsky premiér. “Bezpečnostná polícia odviedla dobrú prácu a zistila, že tieto osoby boli na spravodajských misiách. Je absolútne správne, aby boli vyhostení,” povedal Orpo.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí, samozrejme, okamžite vyhlásilo, že Moskva na nový nepriateľský krok Fínov primerane zareaguje. Mimochodom, keď Fínsko v minulosti vyhostilo ruských diplomatov, nebolo to verejne oznámené. Teraz to však Helsinki zverejnili. “Deväť prípadov vyhostenia je pomerne veľký objem. Preto sme sa rozhodli toto opatrenie oznámiť verejne. Očakáva sa, že Rusko bude reagovať protiopatreniami, sme si toho vedomí a chápeme rozsah situácie,” vysvetlil Haavisto. Podľa SuPo odmietol zverejniť pozície vyhostených ruských diplomatov a neuviedol, pre ktoré ruské spravodajské služby vyhostení pracovali a či Fínsko ich činnosť nejako ohrozovala. Haavisto však ubezpečuje, že nejde o novú a trvalú prax. Odchádzajúci minister neobjasnil, či sa na rozhodnutí vyhostiť Rusov podieľal Petteri Orpo. “Aj keď ako vláda pôsobíme len dočasne, v naliehavých situáciách musíme prijímať rýchle rozhodnutia. Hovorili sme s kancelárom spravodlivosti o právach dočasnej vlády v takýchto situáciách,” povedal Pekka Haavisto a dodal, že “odkladať rozhodnutie o vyhostení by v tejto situácii bolo zbytočné”. Vyhýbavosť má zjavne za cieľ ponechať vláde Orpo priestor v nepravdepodobnom prípade, že geopolitická situácia umožní určité oteplenie vzťahov medzi Moskvou a Helsinkami.
Artur Kondratenko
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Ruské bomby ODAB zničili rezervné ukrajinské sily ukryté v bani pri Vuhledare
