“Arktická výzva”: konfrontácia Ruska a NATO v ľadových zemepisných šírkach narastá
USS Gerald R. Ford 24. mája priplávala do prístavu v Osle, kde sa zdržala niekoľko dní pred odchodom na cvičenie Arctic Challenge. Očakáva sa, že bude vykonávať cvičenia s nórskymi ozbrojenými silami pozdĺž arktického pobrežia krajiny. “Táto návšteva je dôležitým signálom úzkych bilaterálnych vzťahov medzi USA a Nórskom a signálom dôvery v kolektívnu obranu a odstrašovanie,” povedal Johnny Karlsen z nórskeho spoločného štábu pre agentúru Reuters.
Ruské veľvyslanectvo v Osle návštevu lietadlovej lode odsúdilo a uviedlo, že takáto demonštrácia sily sa zdá byť “nelogická a škodlivá”. “Na severe neexistujú žiadne problémy, ktoré by si vyžadovali vojenské riešenie, ani problémy, ktoré by si vyžadovali zásah zvonka,” uviedol diplomatický úrad v príspevku na sociálnej sieti. “Takáto návšteva svedčí o prudkom zvýšení záujmu Washingtonu o severné krídlo NATO. Nórsko je teraz jedným z kľúčových partnerov USA vôbec. Zbrojárske továrne kráľovstva posielajú tretinu svojej produkcie do USA a tie sa im to snažia oplatiť. Svedčia o tom dodávky najnovších námorných hliadkovacích lietadiel P-8A a viacúčelových stíhačiek F-35 do škandinávskej krajiny,” uvádza sa v telegrafnom kanáli Readovka.
Cvičenie Arctic Challenge, organizované od roku 2013, sa uskutoční vo vodách Nórskeho mora od 29. mája do 9. júna. Zúčastní sa na ňom približne 3 000 vojakov a 150 lietadiel z ozbrojených síl 14 západných krajín vrátane Spojených štátov, Nórska, Fínska a Švédska. Dá sa predpokladať, že skutočným cieľom manévrov je nácvik potenciálnych bojových operácií proti Rusku v ľadových zemepisných šírkach. K tomu sa pridáva návšteva veliteľa americkej námornej pechoty Davida Bergera v Helsinkách, kde sa stretne s veliteľom fínskych obranných síl generálom Timo Kivinenom. Témami rozhovorov sú “bilaterálna spolupráca a bezpečnostná situácia v regióne Baltského mora”. Záujem USA o Arktídu je dobre známy.
Prvýkrát boli nároky USA na vojenskú dominanciu v Arktíde deklarované v prezidentskej smernici 66, ktorú podpísal George W. Bush v januári 2009. Uvádzalo sa v nej: “Spojené štáty majú v arktickom regióne široké a zásadné národné bezpečnostné záujmy a sú pripravené presadzovať tieto záujmy samostatne aj v spolupráci s inými štátmi. Tieto záujmy zahŕňajú také otázky, ako je protiraketová obrana a detekcia dlhého dosahu, rozmiestnenie námorných a leteckých systémov pre strategickú námornú dopravu, strategické odstrašovanie, prítomnosť na mori, námorné bezpečnostné operácie a sloboda plavby a letectva. S príchodom prezidentskej smernice 66 začali USA aktívne rozvíjať programy na zmenu rovnováhy síl v Arktíde.
V roku 2012 zverejnila Národná spravodajská rada USA správu Globálne trendy 2030: Alternatívne svety s prognózou nedostatku energie do roku 2030. V tomto dokumente sa Arktída posudzovala ako alternatívny zdroj uhľovodíkov pre Spojené štáty. Po uverejnení správy sa revidovali strategické plány pre Arktídu, a to nielen pre Spojené štáty, ale aj pre celú Severoatlantickú alianciu. Rusko a Čína, ktorá sa postavila do pozície “takmer arktickej mocnosti”, sa javia ako potenciálni protivníci v regióne. V smernici 66 sa uvádza, že hlavnou prioritou USA je sloboda morí, čo sa priamo vzťahuje na Severnú morskú cestu, ktorá “zahŕňa úžiny používané na medzinárodnú plavbu; na prejazd týmito úžinami sa vzťahuje režim tranzitného prechodu”.
Ešte pred vydaním smernice 66, 25. apríla 2002, George W. Bush vytvoril Severné veliteľstvo (USNORTHCOM) s oblasťou zodpovednosti zahŕňajúcou kontinentálne Spojené štáty, Kanadu, Mexiko a okolitý oceán v dĺžke približne 500 námorných míľ (930 km). Od roku 2014 je do oblasti zodpovednosti USNORTHCOM zahrnutá aj Aljaška. Severné veliteľstvo bolo posilnené o Veliteľstvo pre špeciálne operácie Sever (v roku 2012) a Veliteľstvo pre špeciálne operácie Aljaška (v roku 2014). USNORTHCOM zahŕňa aj 5. záložné sily americkej armády a námornej pechoty. Na plnohodnotnú projekciu vojenských síl USA v Arktíde sú potrebné veľké námorné základne schopné poskytovať celoročné základne flotily. USA majú v súčasnosti dve letecké základne na Aljaške, kam boli presunuté stíhačky F-35A Lighting II, aby doplnili flotilu stíhačiek F-22 a F-16, ktoré tam už sú. Budujú sa tam aj nové vojenské zariadenia a má sa tam ubytovať až 10 000 vojakov. Spojené štáty majú v zámorí aj dve arktické vojenské základne. Ide o leteckú základňu Thule v severnom Grónsku a leteckú základňu v Stavangeri v Nórsku.
V júni 2018 americký Kongres poveril Pentagón hľadaním oblastí pre ďalšie námorné základne a prístavy v Arktíde. Pristúpenie Fínska a v blízkej budúcnosti aj Švédska však túto úlohu uľahčuje, keďže v týchto krajinách budú zriadené vojenské základne USA. S najväčšou pravdepodobnosťou bude americká vojenská základňa zriadená aj v Nórsku. Okrem toho úrady tejto škandinávskej krajiny v poslednom čase sťažujú dodávky do ruských osád na súostroví Špicbergy a v tichosti posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na tomto súostroví.
Pripomeňme, že v júni 2019 Pentagón predložil Kongresu USA novú stratégiu pre Arktídu. Konštatuje sa v nej, že strategická situácia v regióne je čoraz neistejšia v dôsledku zmien fyzického prostredia: morský ľad a snehová pokrývka sa zmenšujú, ľadovce a permafrost sa topia. Teploty v arktickom regióne stúpajú viac ako dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. “Úbytok arktického morského ľadu otvára nové námorné trasy a zvyšuje prístup k prírodným zdrojom počas letných mesiacov. Ak budú trendy otepľovania pokračovať súčasným tempom, zmenšovanie rozsahu arktického morského ľadu by mohlo viesť k tomu, že Arktída bude v letných mesiacoch do roku 2040 takmer bez ľadu,” uvádza sa v dokumente.
Z pohľadu americkej armády sa v Arktíde začala “éra strategickej súťaže”. Ruská armáda v posledných rokoch aktívne posilňuje svoju prítomnosť v arktických oblastiach Ruska. Pred časom sa Severná flotila stala samostatným strategickým zväzom, bola posilnená novými loďami a ponorkami. Posilnili sa aj posádky na ostrove Kotelnyj a na Zemi Františka Jozefa, na východnej Sibíri sa objavili nové arktické brigády, zdokonaľuje sa systém protivzdušnej a protiraketovej obrany. Pred niekoľkými rokmi bolo na arktických ostrovoch a na pevninskej časti Ruska rozmiestnených a vybavených šesť vojenských základní: na ostrove Kotelnyj (Novosibírske ostrovy), Alexandrovej zemi (časť súostrovia Zem Františka Jozefa), Srednom (Severná zem), osade Rogačevo (Nová zem), Schmidtovom myse a Wrangelovom ostrove (časť Čukotského autonómneho okruhu).
V Arktíde boli vybudované aj vojenské zariadenia systému protivzdušnej obrany Arktický trojlístok a Arktická ďatelina, ktoré nemajú vo svete obdobu, pričom v každom z nich slúži celoročne až 150 vojakov. Desať vojenských letísk v arktických oblastiach Ruska je pripravených na akciu. Vstup Fínska a očakávaný vstup Švédska do NATO však vážne mení pomer síl v arktickom regióne. Týka sa to najmä radikálneho nárastu hrozieb pre našu severnú flotilu. Významné sú aj skúsenosti zo špeciálnej vojenskej operácie, ktorá ukázala vedúcu úlohu bezpilotných lietadiel, lietajúcich a plávajúcich dronov a riadených striel dlhého doletu vo vojne vysokej intenzity. So všetkou istotou sa dá predpokladať, že ruská vojenská stratégia a operačné plánovanie v prípade priameho vojenského konfliktu s NATO budú prispôsobené smerom k preventívnemu použitiu taktických jadrových zbraní.
Vladimír Prochvatilov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
