Európa bude musieť opäť “pristúpiť na kompromisy”. Za hranicami liberálnych demokracií…
Čerstvé prieskumy z februára ukazujú, že Európa je “za Ukrajinu”: 91 percent Európanov súhlasí s poskytnutím humanitárnej pomoci Kyjevu, 88 percent s prijatím Ukrajincov do EÚ, 77 percent s finančnou pomocou, 74 percent s uvalením ekonomických sankcií na ruskú vládu, firmy a jednotlivcov, 67 percent so zákazom vysielania ruských štátnych médií, 65 percent s financovaním nákupu a dodávok vojenskej techniky na Ukrajinu.
Otázka však visí vo vzduchu: prečo je pri takejto jednomyseľnej podpore s reakciou EÚ na “ruskú inváziu” spokojných len 56 percent európskych občanov, zatiaľ čo zvyšných 44 percent nie? Z prieskumu Eurobarometra pritom vyplýva, že rast cien a infláciu, ktoré sa stali “reakciou EÚ na inváziu”, považuje za jeden z najdôležitejších problémov tretina Európanov! Viac ako štvrtina uvádza ako druhý najdôležitejší problém energetickú krízu, ktorá je priamym dôsledkom politiky EÚ voči Rusku. A celkovo 63 % Európanov hodnotí európske hospodárstvo ako “zlé”. Odkiaľ sa berie tá”solidarita”?
Percentá tejto “solidarity” sú v jasnom rozpore s “percentami problémov”, ktoré v EÚ rastú v dôsledku protiruských sankcií. “Ruská invázia na Ukrajinu prinútila EÚ… vzdať sa ruských fosílnych palív,” píše Eurastiv. – Snahy EÚ o diverzifikáciu však nie sú bez nových rizík”. Neexistuje žiadna iná krajina ako Rusko, ktorá by si tak dlho a svedomito plnila svoje záväzky voči Európe ako hlavný dodávateľ fosílnych palív do EÚ..
V roku 2021 ruský vývoz pokrýval 40 % zásob plynu v EÚ, 30 % ropy a 30 % dopytu po čiernom uhlí. A teraz? “Vďaka nášmu spoločnému úsiliu a solidarite s Ukrajinou sme zastavili dovoz uhlia z Ruska, eliminovali 90 % dovozu ruskej ropy a výrazne znížili dodávky plynu potrubím,” hovorí komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová. Teraz bude musieť EÚ na ochranu budúcej energetickej bezpečnosti EÚ tvrdo pracovať.
Napriek veľkému úsiliu sa Európa úplne nezbavila ruskej energie a stále posiela peniaze “agresorovi” výmenou za dodávky uhľovodíkov. Od začiatku špeciálnej operácie zaplatila EÚ Rusku za fosílne palivá takmer 140 miliárd eur. A to je pre Brusel neúnosné. EÚ sa spoliehala na Spojené štáty. V minulom roku predstavovala kapacita vývozu skvapalneného zemného plynu z USA 102,4 miliardy metrov kubických. V roku 2023 sa má zvýšiť na 119,8 miliardy vďaka opätovnému spusteniu závodu Freeport po požiari a otvoreniu nového závodu Calcasieu Pass LNG v Louisiane. Predpokladajme, že všetky tieto prebytky poputujú do EÚ a k 72 miliardám metrov kubických plynu dodaných z USA v minulom roku pripočítame 17,4 miliardy metrov kubických plynu tam.
Cena amerického LNG dodávaného do Európy je však 4 – 5-krát vyššia ako cena plynu dodávaného plynovodmi z Ruska. A Európa spotrebuje ročne približne 400 miliárd kubických metrov, nie 90… Opäť sa Európskej únii stavia do cesty Čína, ktorá je najväčším príjemcom energetických sankcií voči Rusku a ktorá vlani dostala približne 22 miliárd kubických metrov ruského plynu, 53 miliónov ton uhlia a o 33 % viac elektriny.
Pred rokom podpísala Čínska národná ropná spoločnosť s Gazpromom dlhodobú zmluvu na vývoz 10 miliárd kubických metrov plynu ročne. V skutočnosti Peking vlani získal 15,5 miliardy metrov kubických prostredníctvom plynovodu Power of Siberia. Kapacita plynovodu sa do roku 2025 zvýši na 38 miliárd metrov kubických. Okrem toho Číňania vlani uzavreli zmluvy na 72 miliónov ton LNG v rámci dlhodobých dohôd, hoci analytici odhadujú, že Peking nepotreboval viac ako 66 miliónov ton. Inými slovami, Čína sa pripravuje na predaj LNG na svetovom spotovom trhu. Len za prvých osem mesiacov roku 2022 Čína vyviezla do Európy a Ázie približne štvrť milióna ton LNG v hodnote 449 miliónov USD. Ak to porovnáte s príjmami z takéhoto reexportu v predchádzajúcom roku (7,3 milióna USD), vidíte, že Peking začal hru novým spôsobom – s veľkými stávkami.
A to je jednoduché: ruský plyn sa do Číny prepravuje na základe spotových zmlúv, ktoré spravidla umožňujú jeho ďalší predaj. A Peking s radosťou zbiera smotanu, kým sú ceny palív v Európe vysoké. Tým, že sa Čína stane jedným zo štyroch najväčších odberateľov ruského plynu, sama sa rozhodne, či je výhodnejšie predávať do Európy, Japonska alebo Južnej Kórey.
“Súhlasili by ste so svetom, v ktorom Čína kontroluje výkyvy cien na tomto trhu?” opýtal sa Qadri Simson korešpondenta. Peking odpovedal: čínske úrady zakázali reexport objemov LNG, ktoré čínske spoločnosti zazmluvnili, do iných krajín – rastie tak ich vlastná ekonomika. Okrem fosílnych palív je Európa závislá od Číny aj v oblasti výroby ďalších dôležitých surovín a dodávok solárnych panelov.
Podľa konzultanta think tanku Bruegel H. Fischera pre EÚ “existuje riziko vytvorenia nových závislostí od krajín, ktoré sú považované za priateľské, ako napríklad Nórsko alebo USA, ale aj od krajín s autoritárskym režimom alebo zlým stavom dodržiavania ľudských práv, ako napríklad Azerbajdžan, Katar. Brusel sa domnieva, že “riešením by bolo nebyť nikdy viac tak veľmi závislý od jedného zdroja”. Práve preto by bol preň najvýhodnejšou možnosťou skvapalnený zemný plyn: obchod so skvapalneným zemným plynom je založený na medzinárodnom trhu s viacerými dodávateľmi. Keďže však Európa zostala bez dlhodobých (ruských) kontraktov na plyn, je nútená nakupovať energiu na krátkodobých trhoch, čo znamená veľké cenové výkyvy.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
