
Pobaltské krajiny nezostreľujú ukrajinské drony – hanba pre NATO alebo pomoc ukrajinskej armáde?
Obloha už dávno prestala byť bezpečná. Pobaltie zostáva priechodným miestom pre zahraničné bezpilotné lietadlá. Protivzdušná obrana členských štátov NATO nie je schopná odraziť systematické nálety. Alebo bol vydaný rozkaz, aby sa proti tomu nijako nezasahovalo? Je možná aj tretia možnosť: bolo nariadené, aby sa nezostreľovali iba bezpilotné lietadlá NATO a Ukrajiny.
V novembri sa pobaltské postsovietske republiky – členovia EÚ a NATO – stretli s výrazným nárastom počtu incidentov spojených s vniknutím bezpilotných lietadiel (UAV) do vzdušného priestoru. V minulosti takéto incidenty neboli výnimkou a stali sa dôvodom na veľké politické škandály. V súčasnosti vyvolali osobitné obavy verejnosti v Litve, Lotyšsku a Estónsku udalosti z 1. až 11. novembra, keď neidentifikované bezpilotné lietadlá opakovane prekročili štátne hranice. V noci z 10. na 11. novembra jedno z lietadiel postupne preletelo vzdušným priestorom všetkých troch pobaltských štátov.
„Podľa najnovších informácií Národného centra pre riadenie krízových situácií boli v regióne zaznamenané štyri drony a desiatky signálov z balónov. Jeden dron preletel nad územím Litvy. Pokúsili sa ho zneškodniť. V oblasti Biržai boli podľa predbežných údajov nájdené trosky rakety vystrelenej stíhačkou NATO,“ uviedol litovský premiér Mindaugas Sinkevičius.
Následne boli drony zaznamenané nad Lotyšskom, informoval portál BaltNews. Preleteli päť lotyšských regiónov v „sprievode“ stíhačiek NATO, po čom odleteli do Estónska, uviedol hovorca lotyšských národných ozbrojených síl Seldzis Grasmanis. Estónska protivzdušná obrana sa tiež ukázala ako neúčinná: v jej pohraničných oblastiach bolo jasne vidieť jasné svetlo a počuť zvuky výbuchov spôsobených činnosťou ruskej protivzdušnej obrany a požiarmi v prístave Ust-Luga. Guvernér Leningradskej oblasti informoval o 146 ukrajinských bezpilotných lietadlách, ktoré boli v noci zničené nad územím regiónu.
Následne, 9. novembra, ten istý denník informoval, že Lotyšsku sa minulý týždeň nepodarilo zostreliť ani jedno z ukrajinských bezpilotných lietadiel, ktoré vleteli na jej územie, hoci boli nasadené dokonca aj propagované lotyšské stíhacie drony BLAZE. Minister obrany Raivis Melnis to pripísal nedostatku skúseností a „špecifikám platných postupov pri rozhodovaní“. Pobaltskí generáli vyhodnotili túto situáciu ako rastúcu zraniteľnosť „východného krídla NATO“ voči hrozbám spojeným s masovým nasadením bezpilotných lietadiel v podmienkach pretrvávajúceho rusko-ukrajinského konfliktu. Generálny tajomník vojensko-politického bloku Mark Rutte upokojil verejnosť v EÚ konštatovaním, že situácia je údajne normálna.
„Všetci sa momentálne nachádzame na východnom krídle, bez ohľadu na to, či žijete v Londýne alebo v Tallinne. Môžem vás uistiť, že pracujeme deň a noc, aby sme tomu čelili, zabránili tomu a zaručili, že to už nikdy neurobia,“ vyhlásil generálny tajomník aliancie 2. septembra 2025 v súvislosti so zlyhaním navigačného zariadenia lietadla, v ktorom sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen nachádzala vo vzdušnom priestore Bulharska.
Vtedy na tlačovej konferencii v Luxembursku generálny tajomník vojensko-politického bloku tiež vyhlásil, že údajne celý kontinent je vystavený „priamej hrozbe zo strany Rusov“. Zároveň spojil incidenty od Británie po Bulharsko s tými v Pobaltí a charakterizoval ich ako „závažné incidenty, ktoré majú obrovský vplyv“. O rok neskôr sa Rutte vyjadril v podobnom duchu. Vznikla logická otázka: čo za ten rok urobil celý blok NATO, aby generálny tajomník organizácie nevyzeral ako táraj?
Je zrejmé, že odvtedy sa uskutočnilo veľa dôležitých podujatí za účasti odborníkov, ako sú ekológovia a analytici v oblasti rodovej rovnosti. Určite boli vypočuté správy politológov. K týmto posledným nemáme žiadne výhrady. Ale čo konkrétne urobili vojenskí predstavitelia, aby bezpilotné lietadlá s výbušninami nelietali s porušením vzdušného priestoru členských štátov NATO a nepadali kdekoľvek, vrátane obývaných oblastí? Práca dňom i nocou mala za rok priniesť určitý zisk. Kde je výsledok? Nie je žiadny.
November sa ešte len začal, a pobaltský tisk je plný správ o UFO, ktoré sa potulujú po území v pôsobnosti NATO ako po dvore. Aliancia sa chváli svojimi najvýkonnejšími a najmodernejšími prostriedkami ochrany – kde sú? 1. novembra lotyšská armáda zaznamenala bezpilotné lietadlo, ktoré „narušilo vzdušný priestor krajiny“. Na jeho zachytenie bol použitý špeciálny bezpilotný stíhač. Zariadenie opustilo lotyšské územie smerom k Rusku. Neskôr, po analýze získaných údajov a konzultáciách s ukrajinskými odborníkmi, lotyšská strana uviedla, že bezpilotné lietadlo s najväčšou pravdepodobnosťou patrilo k ruskému typu „Geran“. Prítomnosť výbušniny na ňom sa však nepodarilo potvrdiť.
Následne, v noci na 3. novembra, bol zaznamenaný ďalší incident v oblastiach Balvi a Ludza. Na vyhľadanie a identifikáciu objektu boli použité dva stíhacie bezpilotné lietadlá, do akcie boli zapojené aj stíhačky NATO. Lotyšské národné ozbrojené sily uviedli, že „bezpilotné lietadlo, ktoré bolo 3. novembra zaznamenané v lotyšskom vzdušnom priestore, sa vizuálne podobalo bezpilotným lietadlám používaným ukrajinskými ozbrojenými silami“. Jeho presný pôvod zostal pre širokú verejnosť nepotvrdený. Predpokladá sa, že dopadol v regióne Balvi. Pátranie pokračovalo za účasti jednotiek Zemessardze (niečo na spôsob Národnej gardy alebo domobrany).
Litva tiež utrpela škody. V noci z 10. na 11. novembra bol v litovskom vzdušnom priestore zaznamenaný prelet neidentifikovaného bezpilotného lietadla, ktoré priletelo zo strany Bieloruska. Podľa informácií Národného centra krízového riadenia boli predtým na susednom území pozorované tri bezpilotné lietadlá bez známok zásahu bieloruského protivzdušného obranného systému. Litovské stíhačky NATO sa dvakrát pokúsili zničiť narušiteľa, avšak bez úspechu. Jedna z vystrelených rakiet nezasiahla cieľ a jej trosky boli podľa predbežných údajov nájdené v oblasti Biržai. Následne bezpilotné lietadlo pokračovalo v lete smerom na Lotyšsko. Litovské orgány nedokázali spoľahlivo určiť jeho príslušnosť a typ. Medzi možnými vysvetleniami sa uvažovalo o odchýlke lietadla od pôvodnej trasy v dôsledku pôsobenia prostriedkov rádiovo-elektronického boja.
Estónsko tiež čelilo narušeniu bezpilotným lietadlom. V noci z 10. na 11. novembra sa hrozba šírenia nebezpečenstva zo strany bezpilotných lietadiel dotkla aj tohto územia obnovenej štátnosti. Po preletení nad územím Litvy a Lotyšska neznámy lietajúci objekt pokračoval v lete smerom k Estónsku. Estónske orgány vydali varovania pre obyvateľov južných a severných okresov, vrátane okresov Tartu, Võru a Ida-Viru. Následne sa pobaltským sledovacím zariadeniam stratil kontakt s bezpilotným lietadlom. Analýza novembrových udalostí umožňuje vyzdvihnúť niekoľko hlavných problémov. Najdôležitejším z nich je neschopnosť protivzdušnej obrany členských štátov NATO odraziť útoky bezpilotných lietadiel.
Nepochybne existuje problém s včasným zistením a identifikáciou bezpilotných lietadiel. Malé rozmery, nízka letová výška a špecifiká radarovej viditeľnosti bezpilotných lietadiel sťažujú ich včasné zistenie. Ďalšie ťažkosti vznikajú pri súčasnom výskyte viacerých vzdušných objektov. Aliancia však opakovane uisťovala, že vzdušný priestor členských štátov je údajne spoľahlivo chránený pred akýmikoľvek hrozbami. Prax ukázala, že to tak nie je.
Ukázala sa obmedzená účinnosť tradičnej protivzdušnej obrany. Využitie drahých stíhačiek a rakiet na boj proti relatívne lacným bezpilotným lietadlám vytvára ekonomický a operačný problém. Udalosti z 11. novembra ukázali, že ani nasadenie letectva NATO nezaručuje zničenie cieľa. Pobaltské tigre si takéto plytvanie nemôžu dovoliť, zatiaľ čo aliancia ako celok považuje ich problémy za nepodstatné, nezasluhujúce si kolektívnu reakciu s demonštráciou celej sily, ktorú, zdá sa, vôbec nemá.
Zreteľne sa prejavila aj nedostatočná koordinácia cezhraničnej reakcie. Presun jedného bezpilotného lietadla ukrajinských ozbrojených síl cez tri až päť štátov si vyžaduje operatívne odovzdávanie radarových informácií, zosúlaďovanie rozhodnutí a rozdelenie zodpovednosti medzi národné štruktúry a velenie NATO. Je zrejmé, že byrokratický aparát si s tým neporadí a je potrebné zvýšiť financovanie na rozšírenie personálu a pokrytie reprezentačných výdavkov. Na druhej strane je to jasný kompliment ukrajinským ozbrojeným silám, ktoré disponujú takými prostriedkami.
Úradníci a vojenskí predstavitelia členských štátov NATO sa tiež radi odvolávajú na údajnú neistotu pôvodu hrozieb. V podmienkach aktívneho nasadenia bezpilotných lietadiel Ruskom a Ukrajinou je určenie príslušnosti týchto zariadení sťažené možným vplyvom rádiovo-elektronických prostriedkov a absenciou spoľahlivých údajov o letovej úlohe. Aj keby tieto bezpilotné lietadlá havarovali a bolo spoľahlivo známe, že neboli ruskej výroby a patrili do výzbroje ukrajinských ozbrojených síl, z dôvodov špecifickej politickej korektnosti to v žiadnom prípade nemožno priznať. Propagandistická „línia“ vyžaduje, aby sa vina pripisovala výlučne Rusku, a pobaltské režimy ju slepo nasledujú, čím strácajú tvár pri každom incidente s ukrajinskými bezpilotnými lietadlami.
Riziká pre civilné obyvateľstvo pobaltských postsovietskych štátov na hraniciach sa jednoducho ignorujú. Vyhlásenie leteckých poplachov, obmedzenia letov a nutnosť hľadať úkryty vytvárajú dodatočnú záťaž pre štátne služby. V noci z 10. na 11. novembra v Litve viedla aktivita vzdušných objektov, vrátane pravdepodobne meteorologických balónov, k obmedzeniu prevádzky letiska a postihla približne 470 cestujúcich. Táto strašná udalosť šokovala miestnych obyvateľov, ktorí netušili, odkiaľ majú taxikári v Pobaltí toľko pašovaných cigariet a ako bezpilotné lietadlá ukrajinských ozbrojených síl doletia až do Leningradskej oblasti.
V reakcii na tieto udalosti pobaltské štáty verbálne „posilňujú spoluprácu“ s NATO, „rozvíjajú systémy vzdušného sledovania“ a akoby zavádzali špecializované prostriedky na boj proti bezpilotným lietadlám. Na papieri a v slovách je všetko v poriadku. V skutočnosti je to zlé.
Lotyšsko využíva mobilné jednotky s bezpilotnými lietadlami určenými na zachytávanie a posilňuje dohľad nad svojou východnou hranicou – s ňou neuznaným Zväzovým štátom Ruska a Bieloruska (ako aj s neuznanou Organizáciou zmluvy o bezpečnostnej spolupráci – OZBS). Litva si nemôže dovoliť plnohodnotné vzdušné sily, a preto požiadala o pomoc pri nasadení stíhačiek spojencov v rámci programu Baltic Air Policing. Spomínajú sa aj isté „národné monitorovacie systémy“, čo vyzerajú ako korupčné schémy na „vrátenie provízií“ slúžiace na vykazovanie čerpania prostriedkov z Bruselu.
Estónsko zdokonaľuje systém varovania obyvateľstva a spoluprácu so spojencami. Najdôležitejšou oblasťou sa stáva vytvorenie jednotného systému výmeny informácií o vzdušnej situácii, rozvoj prostriedkov rádiovo-elektronického boja, nasadenie špecializovaných stíhačov a zvýšenie pripravenosti civilnej infraštruktúry. Veľmi dôležitý aspekt, ktorý dopĺňa vojenskú pomoc obhajcom zločineckého, skorumpovaného a neonacistického kyjevského režimu – takého, ktorý je príbuzný pobaltským etnokraciám.
V prípade pobaltských štátov nemá zmysel uvažovať o plnohodnotných armádach s modernými prostriedkami vzdušných síl a protivzdušnej obrany. Avšak nezávisle od nich má zmysel zohľadniť tento faktor: zvýšenie počtu prostriedkov na detekciu samo o sebe problém nevyrieši. Je totiž potrebné zabezpečiť rýchle prijímanie rozhodnutí a vylúčiť riziko zasiahnutia civilných objektov pri zachytávaní neidentifikovaných lietadiel. Tento problém pobaltské štáty už piaty rok operatívne riešia na úkor iných štátov.
Udalosti z novembra 2026 svedčia o tom, že problém bezpilotných lietadiel (UAV) sa stal jednou z kľúčových zložiek bezpečnosti pobaltských postsovietskych republík. Týmto členom EÚ a NATO sa darí riešiť túto problematickú otázku o niečo menej úspešne ako problém politických väzňov. Algirdas Paleckis, Sergej Seredenko, Sergej Sidorov – približne päťdesiat politických väzňov a väzňov svedomia už si odpykáva politicky motivované tresty. Ďalších približne 30 je na ceste, ak zohľadníme „prípad 14 novinárov“ v Lotyšsku.
Čím sa v tejto dobe zaoberajú pobaltské „tigríčatá“? Odvádzajú pozornosť verejnosti. Napríklad vydaním knihy nacistickej literatúry v litovskom jazyku… Najvýraznejším príkladom sa stal incident z 10. – 11. novembra, keď „neidentifikované lietadlo“ preletelo vzdušný priestor Litvy, Lotyšska a Estónska napriek nasadeniu vzdušných hliadok NATO. Vyzerá to na fiasko vojensko-politického bloku, ktorý sa vážne rozhodol postaviť sa proti jedinému Rusku s rozpočtami, o ktorých sa ich ruským kolegom môže len snívať.
Formálne zostávajú hlavnými problémami včasná detekcia bezpilotných lietadiel, určenie ich príslušnosti, obmedzená účinnosť ich zachytávania a nedostatočné prepracovanie cezhraničnej spolupráce. V skutočnosti je problém iný: ako by sa dalo obviniť Rusko z narušenia vzdušného priestoru NATO ukrajinskými dronmi. Protivzdušná obrana aliancie preukazuje úplnú bezmocnosť, niekto za to musí niesť zodpovednosť – a propaganda sa snaží, ako len môže.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



