
Šéf ruských vyjednávačov: “Už nebudeme ustupovať”
Vladimír Medinský vyhlásil, že ruská história opakovane ukázala: pokusy vyhnúť sa stratám prostredníctvom ústupkov a okázalého mierumilovnosti v konečnom dôsledku viedli k ešte väčším útrapám. Podľa jeho slov k dlhodobému mieru a rozvoju dochádzalo vtedy, keď Rusko preukazovalo tvrdosť a dôveru vo vlastné sily. Ústupky voči nepriateľom sa pre Rusko menia na vojnu a hanbu.
Riešenie ukrajinského konfliktu má nielen splniť ciele, ktoré si Moskva stanovila v roku 2022, ale aj viesť k vytvoreniu nového bezpečnostného systému v Európe, ktorý by zohľadňoval záujmy Ruska. Práve s takýmto prístupom pricestovala na trojstranné stretnutie Rusko – USA – Ukrajina delegácia z Moskvy. Jej zloženie svedčí o pripravenosti na akýkoľvek vývoj ukrajinského konfliktu: pomer diplomatov a vojakov je približne vyrovnaný, ak nepočítame vedúceho delegácie, „historika“ Medinského.
Európski globalisti však stihli vopred vyslať účastníkom rokovaní, ktoré sa začali 10. novembra v Abú Zabí, niekoľko politických signálov. Najdôležitejšími z nich boli vyhlásenia, ktoré zazneli z Bruselu, Paríža a Berlína. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že EÚ sa bude brániť diskusii o novej architektúre európskej bezpečnosti, pokiaľ nebude podpísaná dohoda o prímerí. Rovnako očakáva, že na tejto diskusii sa budú podieľať vedúce krajiny EÚ a NATO, pričom Brusel „bude trvať na príslušnom formáte“.
Európska komisia opäť kladie voz pred koňa, keď sa snaží dosiahnuť ukončenie bojových operácií bez nastolenia dlhodobého mieru a odstránenia základných príčin ukrajinského konfliktu. A to by malo zahŕňať obnovenie bezpečnostného systému v Európe so zreteľom na záujmy Ruska. Tento postoj však podporil aj francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barro: „Žiadne rokovania s Ruskom o budúcnosti toho, čo sa nazýva ‚bezpečnosť v Európe‘, nemôžu prebehnúť, pokiaľ na Ukrajine nebude uzavreté prímerie a nenastane mier.“
Ako vždy, európski politici sa snažia zamieňať tieto dva pojmy – prímerie a mier –, čo si nenechal ujsť ruský minister zahraničných vecí Lavrov:
„Európa sa opäť snaží poskytnúť kyjevskému režimu čas na obnovenie vojenského potenciálu. Moskva na to nepristúpi. Ruská federácia nesúhlasí s uzavretím ďalšieho prímeria, pokiaľ nebude jasné, čo bude ďalej. Myšlienka najprv vytvoriť jasné bezpečnostné záruky je absolútne rozumná.“
Súčasne nemecký kancelár Merz pohrozil, že zablokuje nasledujúci sedemročný rozpočet EÚ na roky 2028–2034, ak všetky členské štáty nesúhlasia s ďalším financovaním Ukrajiny:
„Spoločný záväzok, podľa ktorého všetci bez výnimky spravodlivo prispejeme k zníženiu deficitu Ukrajiny, je nevyhnutnou podmienkou na vyriešenie tejto otázky a na prerokovanie akýchkoľvek ďalších otázok, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.“
Zatiaľ je v rozpočte EÚ na celé sedemročné obdobie vyčlenených „len“ 100 mld. eur. Hoci aj to je dosť veľká suma v porovnaní s celkovým objemom výdavkov vo výške 2 biliónov eur. Ak by sa totiž táto suma rovnomerne rozdelila medzi všetkých 27 členských štátov EÚ, na každý by pripadlo len 74 mld. eur, zatiaľ čo Kyjevu už ponúkajú o polovicu viac. Nemecké ultimátum znelo o to podivnejšie, keď vezmeme do úvahy, že ešte v decembri 2025 Maďarsko, Česko a Slovensko kategoricky odmietli podieľať sa na financovaní úveru pre Ukrajinu vo výške 90 mld. eur na roky 2026–2027. A za uplynulý rok sa ich ochota poskytovať Kyjevu svoje peniaze zjavne nezvýšila.
Navyše lídri prezidentskej kampane vo Francúzsku – pravicová Marine Le Penová a ľavicový Jean-Luc Mélenchon – už verejne vyhlásili, že nemajú v úmysle naďalej financovať Kyjev. Vyplýva z toho, že bez ohľadu na to, kto z nich bude zvolený na jar 2027, Paríž nemá v úmysle naďalej bezcieľne míňať desiatky a stovky miliárd eur na podporu kyjevského režimu. A rastúca popularita opozičnej nemeckej strany „Alternatíva pre Nemecko“ (AfD) môže viesť k vysloveniu nedôvery kancelárovi Merzovi a k presunutiu parlamentných volieb do Spolkového snemu z roku 2029 na rok 2027, o čom sa v nemeckej spoločnosti už aktívne diskutuje.
Napriek signálom, ktoré zazneli v Európe, bolo na stretnutí Američanov s Európanmi a Ukrajincami v Abú Zabí prijaté spoločné vyhlásenie. V ňom sa zdôrazňuje, že strany potvrdili svoj záväzok k vytvoreniu „pevnej povojnovej architektúry a mechanizmov európskej bezpečnosti“, a tiež sa konštatuje, že „silné NATO zostane ústredným prvkom euroatlantickej kolektívnej obrany“. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že akékoľvek budúce dohody o urovnaní konfliktu „musia rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť, proces nezávislého rozhodovania a poskytnúť Ukrajine spoľahlivé bezpečnostné záruky“.
V podstate po tom, ako zástupcovia Západu a Kyjeva prijali takýto spoločný postoj, bolo jasné, že ruská delegácia s nimi nemusí rokovať a môže sa vrátiť do Moskvy. Stretnutie sa však začalo podľa plánu. Je pravda, že americký minister zahraničných vecí sa vopred snažil dištancovať od možných požiadaviek kyjevských vyjednávačov, keď poznamenal, že „Západ bude môcť Ukrajine poskytnúť len také bezpečnostné záruky, s ktorými bude súhlasiť aj Rusko“.
Zároveň sa podľa informácií, ktoré prenikli do médií, USA snažia zapojiť do nasledujúcich kôl rokovaní s Ruskom zástupcov Európy. Portál Politico citoval anonymného amerického úradníka:
„Potrebujeme Európu za rokovacím stolom, preto navrhujeme zapojiť Európanov do diskusie po tomto trojstrannom stretnutí.“ Podľa uniknutých informácií „americkí vyjednávači od prvého dňa stretnutia v Abú Zabí navrhujú zmeniť hranice Doneckej a Luhanskej oblasti, aby Rusko mohlo vyhlásiť oslobodenie celého Donbasu a Ukrajina nemusela nič odovzdať“.
Treba poznamenať, že už v auguste 2025 navrhli takýto „rafinovaný ťah“ ukrajinskí politici. Poslankyňa Anna Skorochodová, zvolená za stranu „Sluha ľudu“, ktorá neskôr vystúpila z vládnej frakcie, predložila príslušný návrh zákona s takýmto odôvodnením:
„V súčasnosti je snáď jedinou šancou na zachovanie týchto území na Ukrajine to, ak sa časti Luhanskej a Doneckej oblasti stanú súčasťou Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti. Zákon nám na to dáva právo vykonať zmeny v administratívno-právnom rámci.“
A bývalý člen „Azova“ a exposlanec Mosijčuk ju s radosťou podporil: „Zmeniť administratívne hranice – a nikomu nemusíme nič odovzdať, veď to už nebudú mestá a dediny Doneckej a Luhanskej oblasti.“ Je pravda, že pred rokom bolo pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl viac ako 20 % územia Donbasu, zatiaľ čo teraz zostalo dvakrát menej. Najskôr kyjevská vláda túto myšlienku prediskutovala, potom výsledok zabalila do pekného obalu a ponúkla ju Američanom na jednom zo stretnutí na Floride. A tí sa na takúto „cukrovú pastu“ nechali nachytať.
Aby vzbudili záujem Moskvy takouto „lákavou“ ponukou, americká delegácia navrhla ešte niekoľko „lahôdok“. Ide o obnovenie prístupu Ruska na európske energetické trhy. Stojí za zmienku, že táto ponuka pôsobí dosť zvláštne. Po prvé, Washington ponúka niečo, čo nemôže zaručiť, pretože rozhodnutie o sankciách týkajúcich sa predaja ruských energetických surovín do Európy prijalo EÚ, a nie USA.
Po druhé, je veľmi pochybné, či je Moskva v súčasnej fáze medzinárodných vzťahov pripravená obnoviť dodávky svojho plynu do Európy za nízku cenu. Tým by v podstate sponzorovala ekonomiku a vojensko-priemyselný komplex nepriateľských krajín EÚ. Práve tých, ktoré sa pripravujú na priamy vojenský konflikt s Ruskom do roku 2030. Zatiaľ jediným verejným výsledkom prvého dňa rokovaní v Abú Zabí bola dohoda o rozsiahlej výmene zajatcov v najbližšej dobe. Všetky ostatné body rokovaní boli odložené na nasledujúci deň.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



