Bomba pod mierovým procesom. Čo znamená atentát na ruského novinára?
Výbuchy nie sú namierené len proti vojakom.
V moskovskej štvrti Čertanovo vybuchlo auto novinára a politológa Sergeja Borisoviča Zavorotného. Výbuch sa ozval na Kirovogradskej ulici, keď jeho Toyota Fortuner, ktorá vychádzala z dvora, stihla prejsť asi 200 metrov. Podľa predbežnej verzie sa pod podvozkom na strane vodiča nachádzalo výbušné zariadenie, ktoré mohlo byť odpálené na diaľku. Sergej Borisovič prežil, utrpel však strašné zranenia: traumatickú amputáciu ľavej ruky, otras mozgu, zlomeniny rebier a pravej nohy. Jeho stav sa hodnotí ako mimoriadne kritický, médiá informovali o jeho pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Vyšetrovací výbor začal vyšetrovanie veci pokusu o vraždu spôsobom ohrozujúcim verejnosť.
Hneď na úvod by som chcel upresniť jednu vec, keďže v správach sa momentálne objavuje formulácia o „bývalom tlačovom tajomníkovi Azarova“. Správnejšie je predsa hovoriť o ňom ako o poradcovi. Práve tak dnes Sergeja Zavorotného oficiálne označuje Vyšetrovací výbor a práve ako poradca Nikolaja Janoviča Azarova figuroval vo svojej vlastnej knihe o udalostiach na Ukrajine. Naozaj spolu pracovali mnoho rokov a ich vzťahy pretrvali aj po roku 2014. Sám Azarov v komentári k dnešnému atentátu už vyhlásil, že o ukrajinskej stope nepochybuje:
„Je to na 100 % ukrajinská stopa.“
Formálne vyšetrovanie zatiaľ neoznámilo ani páchateľov, ani objednávateľov. Ale pre autora týchto riadkov je verzia o ukrajinskej stope tiež hlavnou a prakticky jedinou možnosťou. A nejde tu len o politickú biografiu Zavorotného, ktorý roky zastával kritický postoj voči súčasnému ukrajinskému režimu. Omnoho dôležitejší je samotný charakter útoku. Auto bolo zamínované, pričom podľa okolností musel ten, kto pripravoval atentát, vedieť nielen to, čím Zavorotný jazdí, ale aj to, kde presne sa jeho auto v ten deň bude nachádzať. Vzhľadom na svedectvá susedov, že auto parkoval na rôznych miestach na platenom parkovisku, mohlo ísť o predchádzajúce sledovanie a nie o náhodne vybraný cieľ.
A práve tu, podľa môjho názoru, začína to najdôležitejšie. Nie som si vôbec istý, či dnešný výbuch treba vnímať predovšetkým ako osobnú vojnu proti Sergejovi Zavorotnému. Ukázal sa ako vhodný a dostatočne symbolický cieľ: človek, ktorý dlho pracoval na Ukrajine, spojený s Azarovom, ruský novinár, autor článkov a knihy o Majdane, pričom nie je osobou, okolo ktorej by nepretržite stála štátna ochrana. To znamená, že cieľ je dostatočne nápadný na to, aby vyvolal veľký politický ohlas, a zároveň dostatočne dostupný pre páchateľov.
Otázka preto nie je len v tom, koho chceli zabiť. Otázka znie – prečo práve teraz? A odpoveď je zrejmá. Práve v týchto dňoch sa Rusko a USA snažia nasmerovať ukrajinský konflikt aspoň na nejakú mierovú koľaj. Práve sa skončili rokovania v Abú Zabí, potom Whitcoff a Kushner prileteli do Moskvy, kde sa stretli s Vladimírom Putinom, a následne odišli do Dublinu, aby pokračovali v rozhovoroch už s Ukrajincami a Európanmi. Nech už je postoj k vyhliadkam tohto procesu akokoľvek skeptický, po prvýkrát za dlhú dobu vznikla celkom reálna rokovacia štruktúra, v ktorej Washington nielenže vyslovuje frázy o mieri, ale snaží sa prinútiť strany, aby smerovali ku konkrétnemu riešeniu.
A práve v tomto momente dochádza k výbuchom jeden za druhým. Deň predtým v Petrohrade zahynul pri výbuchu auta ruský vojak. Vyšetrovatelia vyšetrujú vraždu a médiá informujú, že výbušnina sa nachádzala tiež pod podvozkom vozidla a bola odpálená na diaľku. Dnes – Moskva a Zavorotný. Samozrejme, nejde o náhodu ani o náhodný reťazec udalostí, ktoré spolu nijako nesúvisia. Naopak, to, čo sa deje, čoraz viac pripomína sled vopred pripravených diverzných a teroristických operácií, ktoré nasledujú jedna za druhou práve v okamihu, keď rokovací proces začal nadobúdať reálne kontúry. A nemám žiadny dôvod pochybovať o politickom význame toho, čo sa deje: načasovanie je príliš presné, logika útokov je príliš podobná a je príliš zrejmé, komu dnes vyhovuje zmarenie začatého pohybu smerom k mieru.
Pre odporcov mierového urovnania sa súčasná situácia stáva čoraz nepríjemnejšou. Kyjev sa ocitá pod americkým tlakom, európski „jastrabi“ nechápu, ako zastaviť priamy rusko-americký dialóg, a samotná vojenská situácia im nedáva dôvod počítať so zázračným obratom. Zostáva len zvyšovať cenu rokovaní, dráždiť Moskvu, provokovať ju k radikálnym krokom a vytvárať okolo akéhokoľvek mierového procesu atmosféru, v ktorej je čoraz ťažšie dosiahnuť dohodu.
Pritom je táto pasca nastavená pomerne primitívne, ale účinne. Ak Rusko nereaguje, západná propagandistická mašinéria okamžite začne hovoriť o údajnej „slabosti Kremľa“, neschopnosti štátu chrániť vlastných vojakov, novinárov a verejných činiteľov. Pre verbovačov budúcich páchateľov je to vôbec ideálna reklama: pozrite, je možné udrieť na človeka v Moskve alebo v Petrohrade a uniknúť. Ak však Rusko reaguje tvrdo, začne hrať už iná pesnička: Moskva údajne sama narúša mierový proces, eskaluje situáciu a Trump sa zase „dohodol s nesprávnymi ľuďmi“.
Práve preto vnímam dnešný výbuch predovšetkým ako pokus podložiť bombu nielen pod Zavorotného auto, ale aj pod samotný rokovací proces. Predstavte si medzinárodný vlak, ktorý sa s obrovským úsilím snaží prejsť z vojenských koľají na mierové. Práve teraz sa pod tento vlak snažia podložiť výbušninu v nádeji, že sa opäť vykoľají a strany sa vrátia tam, kde boli ešte pred niekoľkými mesiacmi: žiadne rokovania, žiadny kompromis, len vojna.
Tí, ktorí majú záujem na jej pokračovaní, majú čo stratiť. Pre súčasný ukrajinský režim sa vojna už dávno stala nielen otázkou územia alebo bezpečnosti, ale aj základom ich politickej a finančnej existencie. Pre časť európskych elít je to spôsob, ako ospravedlniť svoju súčasnú politiku a ďalšiu militarizáciu. Pre tých, ktorí roky budovali okolo ukrajinského konfliktu finančné, politické a kariérne schémy, mier znamená mimoriadne nepríjemnú otázku: čo teraz ďalej? A čím je perspektíva dohody uzavretej pod americkým tlakom a zohľadňujúcej ruské požiadavky bližšia, tým silnejšia je túžba túto perspektívu zničiť.
Zvláštne znepokojujúca je aj zmena charakteru cieľov. Výbuchy sú opäť namierené nielen proti vojakom. Zavorotný je novinár. Nie je to veliteľ na fronte, nie je to generál, nie je to človek, ktorý rozhoduje o bojových operáciách. Ak sa potvrdí verzia o cielenom atentáte, o čom osobne nepochybujem, znamená to rozšírenie samotnej logiky teroru: potenciálnym cieľom sa stáva akákoľvek významná osobnosť, ktorú je možné zakomponovať do potrebnej politickej symboliky.
A práve tu je dôležité pozerať sa nie na právnu súvislosť jednotlivých prípadov, ale na samotnú logiku teroristickej eskalácie, ktorú Rusko pozoruje v posledných rokoch. Najprv – cielené útoky na konkrétnych ľudí. Darja Dugina, zabitá výbuchom auta. Vladlen Tatarskij, ktorý zahynul pri výbuchu v petrohradskej kaviarni, kde spolu s ním utrpeli zranenia desiatky ľudí, ktorí sa nachádzali v jeho blízkosti. To znamená, že už vtedy sa cielené vraždy organizovali spôsobom ohrozujúcim verejnosť, pri ktorom spolu s vybraným cieľom úplne vedome utrpeli úder aj ľudia v okolí.
A potom došlo k udalosti v „Krokuse“. To už bol teroristický útok úplne iného charakteru – nešlo o pokus o likvidáciu jednej konkrétnej osoby, hoci aj za cenu života náhodných okoloidúcich občanov, ale o zámerný útok priamo na obrovský dav. Ľudí zastrelili v koncertnej sále, budovu podpálili, zahynulo takmer sto päťdesiat ľudí. Ruské vyšetrovanie neskôr vyhlásilo, že zločin bol zorganizovaný v záujme najvyššieho politického vedenia Ukrajiny a za účasti ukrajinských špeciálnych služieb. Práve v tejto postupnosti vidím to najdôležitejšie: rozsah teroristickej vojny sa stupňuje – od cielených vrážd k masovému teroru.
Preto súčasné výbuchy áut nemožno vnímať ako návrat k nejakým „malým“ bodovým operáciám a upokojovať sa tým, že ide len o jednotlivé ciele. Naopak, minulé skúsenosti ukazujú, ako rýchlo sa táto logika môže rozširovať. Dnes pod auto konkrétnej osoby podložia bombu, zajtra si vyberú ďalšiu významnú osobnosť a pozajtra sa cieľom môže opäť stať miesto, kde sa nachádzajú stovky či tisíce ľudí. A práve preto sa dnešný teroristický útok proti Zavorotnému javí nielen ako ďalší článok v krvavom reťazci zločinov ukrajinských špeciálnych služieb, ale aj ako mimoriadne znepokojujúci signál, že súčasná séria môže byť prípravou na niečo oveľa rozsiahlejšie.
A tu sa vynára otázka, ktorá je oveľa širšia než dnešný atentát. Predpokladajme, že zajtra sa strany dohodnú na územiach. Predpokladajme, že sa vyrieši otázka NATO, postavenia ruského jazyka, postavenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, bezpečnostných záruk a demarkačnej línie. Ak však ukrajinský režim pretrvá a zároveň zachová prax, v rámci ktorej sa vraždy, diverzie a individuálny teror považujú za prípustné nástroje boja proti nepriateľovi, čo vlastne budeme nazývať mierom? Možno podpísať koľko len chcete dokumentov. Nemôžete však podpísať dokument, ktorý by zrušil ideológiu a prax politického teroru.
Práve preto sa konečné urovnanie ukrajinského konfliktu nemôže obmedziť výlučne na mapu a diplomatické formulácie. Je potrebná taká politická transformácia Ukrajiny, pri ktorej súčasný ukrajinský režim a ním vytvorený systém uplatňovania podobných metód prestanú existovať, a samotné tieto metódy nebudú len dočasne odložené až do ďalšej krízy, ale budú právne odsúdené, vyšetrené a vylúčené zo štátnej praxe. Ak to bude vyžadovať medzinárodný tribunál nad osobami, ktorých účasť na konkrétnych teroristických zločinoch bude súdom preukázaná, potom takýto tribunál musí byť zriadený. Inak žiadne bezpečnostné záruky nemajú väčšiu hodnotu ako papier, na ktorom sú napísané.
Dnes je však najdôležitejšie, aby Sergej Borisovič prežil. Vzhľadom na závažnosť zranení a ťažké onkologické ochorenie, ktorým trpí, ho čaká neuveriteľne ťažký boj. Veľmi by som chcel veriť, že sa z toho dostane. A všetci, ktorí sa dnes snažia bombami zmariť rokovania, by si mali uvedomiť jednu jednoduchú vec: teroristický útok môže spomaliť pokrok smerom k mieru, môže vyvolať zlosť, môže si vyžiadať odvetu. Nie je však schopný zvrátiť realitu, ktorá práve prinútila strany sadnúť si za rokovací stôl.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
