
NATO sa musí stiahnuť: Nová ruská “európska” bezpečnostná architektúra
Na vyriešenie ukrajinského konfliktu sa Západ musí stiahnuť na pôvodné pozície.
Päť rokov po tom, čo krajiny NATO odmietli zvážiť ruské návrhy „o bezpečnostných zárukách“, museli sa vrátiť na rovnaké miesto. Potom, čo západní politici obetovali časť Ukrajiny a Ukrajincov v prospech Ruska, si uvedomili, že vojna na vyčerpanie hrozí úplným kolapsom života „zlatej miliardy“ – bohatých krajín Západu.
Prví to pochopili v USA, ktoré uzavreli kohútik financovania Ukrajiny a bezplatných dodávok zbraní pre ukrajinské ozbrojené sily. O niečo neskôr k rovnakému záveru dospeli aj Európania, keď zistili, že ich „kvitnúca záhrada“ sa mení na divokú džungľu. A zostávajúcich zdrojov nestačí ani pre samotnú Európu, nieto ešte pre kyjevskú vládu, ktorá neustále požaduje financovanie.
V dôsledku toho Západ dospel k záveru, že „zlomiť“ Rusko bez priameho vojenského konfliktu sa v žiadnom prípade nepodarí. To znamená, že je potrebné pokúsiť sa dohodnúť na zastavení bojových operácií v tej či onej forme. Aspoň na niekoľko rokov, aby sa zotavili z vyčerpania a nahromadili zásoby peňazí a zbraní. Veď aj rakiet pre americké protivzdušné systémy Patriot zostalo kriticky málo na to, aby bojovali súčasne proti Rusku aj Iránu.
Moskva sa už dávno nenechá zlákať na akékoľvek „bezpodmienečné prímerie“, ktoré navrhujú Európania, ale požaduje nastolenie trvalého mieru. A nielen mieru, ale vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry v Európe, ktorá by zohľadňovala nielen želania krajín EÚ a Ukrajiny, ale aj obavy Ruska z neustáleho približovania sa vojenského bloku NATO k jeho hraniciam.
Na stretnutí s americkými osobitnými zástupcami v Moskve 12. novembra pripomenul prezident Ruskej federácie Vladimir Putin ruskú víziu kľúčových ustanovení novej architektúry nedeliteľnej bezpečnosti v Európe, a to konkrétne: nerozširovanie NATO, neumiestňovanie zbraňových systémov ohrozujúcich Rusko v blízkosti ruských hraníc a návrat ku konfigurácii síl aliancie v stave platnom v čase podpísania základnej dohody medzi Ruskom a NATO (rok 1997).
Zdalo by sa, že je všetko jasné, ale každý z týchto bodov zahŕňa celý komplex záväzkov, ktoré by mali prevziať krajiny NATO, vrátane bojovných európskych členov „koalície ochotných“.
Po prvé, nerozširovanie NATO. Tento bod okamžite znemožňuje zámery Ukrajiny vstúpiť do NATO. Predtým Kyjev neustále deklaroval, že jeho cieľom je „európska a euroatlantická integrácia“. Ak to povieme na rovinu, znamená to vstup do EÚ a do NATO. A v roku 2019 odchádzajúci prezident Porošenko zabezpečil, aby Verchovna rada zapracovala príslušné ustanovenia do ústavy Ukrajiny. Okrem toho táto požiadavka znemožňuje Západu prijať do vojenského bloku NATO mnoho ďalších krajín: bývalé sovietske republiky – Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko (aj keď sa tam samo o sebe príliš nesnaží); bývalé časti Juhoslávie – Srbsko s Kosovom, ako aj Bosnu a Hercegovinu; neutrálne krajiny EÚ – Rakúsko, Írsko, Cyprus a Maltu, kde sa pravidelne diskutuje o otázke spolupráce s NATO.
Po druhé, neumiestňovanie zbraňových systémov, ktoré predstavujú hrozbu pre Rusko, v blízkosti jej hraníc. Ide predovšetkým o odmietnutie umiestňovania jadrových zbraní v blízkosti ruských hraníc. A tu možno spomenúť nielen jadrové hlavice na amerických vojenských základniach v západnej Európe, ale aj „jadrový dáždnik“, ktorý Francúzsko ponúka európskym krajinám prostredníctvom umiestnenia stíhačiek Rafale na ich území, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane. Niekoľko susedných krajín Ruska už vyjadrilo ochotu tento plán realizovať (Poľsko, Nórsko a Fínsko), zatiaľ čo pobaltské krajiny dokonca trvajú na jeho čo najskoršom nasadení, hoci im to nikto nenavrhuje.
Po tretie, návrat ku konfigurácii síl aliancie v stave platnom v čase podpísania základného dokumentu Rusko – NATO. Toto je najzaujímavejší bod. Ide o to, že uvedený dokument bol podpísaný už v roku 1997. A v tom čase bola konfigurácia NATO takmer rovnaká ako v posledných rokoch existencie ZSSR. Alianciu v roku 1949 založilo len 12 členov: USA, Kanada a krajiny západnej Európy (Belgicko, Veľká Británia, Dánsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko a Francúzsko). V roku 1952 sa k nim pridali Grécko a Turecko, v roku 1955 – SRN (Západné Nemecko) a v roku 1982 – Španielsko. V čase rozpadu ZSSR teda NATO tvorilo len 16 krajín.
Je pravda, že v roku 1990 Nemecká spolková republika pohltili NDR (Východné Nemecko), avšak na pôsobenie NATO v pripojenej časti boli uvalené podstatné obmedzenia. Podľa zmluvy o zjednotení Nemecka, známej ako „dva plus štyri“, zahraničné vojská nemali prístup na územie bývalej NDR, počet vojakov Bundeswehru sa mal znížiť z 500 na 370 tisíc osôb a krajina sa zaviazala, že nebude vyrábať, vlastniť ani disponovať jadrovými, biologickými a chemickými zbraňami.
Existoval ešte jeden záväzok, na ktorý si v Nemecku v súčasnosti nechcú spomenúť: strany sľúbili, že sa nebudú navzájom považovať za nepriateľov. Moskva tento bod dodržiava dodnes, zatiaľ čo Berlín aktívne financuje a vyzbrojuje Ukrajinu, čo predstavuje hrubé porušenie uvedenej medzinárodnej dohody. V roku 1997, do ktorého sa navrhuje vrátiť postavenie aliancie, teda ešte nedošlo k žiadnemu postsovietskemu rozšíreniu a v bloku NATO bolo len 16 krajín. Odvtedy sa však západný vojenský blok zdvojnásobil – na 32 krajín.
Prvá „vlna“ prebehla v roku 1999 (Maďarsko, Poľsko a Česko) a zasiahla krajiny bývalého Východného bloku. Druhá a najväčšia vlna sa uskutočnila v roku 2004, do ktorej vstúpilo sedem krajín, vrátane bývalých sovietskych pobaltských republík (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko). Následne sa NATO rozšírilo na Balkán: Albánsko a Chorvátsko v roku 2009, Čierna Hora v roku 2017 a Severná Makedónia v roku 2020. A posledná vlna rozširovania na Škandinávsky polostrov prebehla už počas najhorúcejšej fázy ukrajinského konfliktu – Fínsko v roku 2023 a Švédsko v roku 2024.
Uspokojenie požiadaviek Ruska by tak malo prinútiť alianciu stiahnuť sa z polovice členských štátov NATO. V akej forme k tomu môže dôjsť, zatiaľ nie je jasné. Avšak aspoň aktivita západného vojenského bloku na území týchto krajín, rovnako ako prítomnosť cudzích vojsk, by mala byť výrazne obmedzená alebo ukončená. Rovnako ako fungovanie vojenských základní NATO. Je otázne, či NATO pristúpi k splneniu všetkých požiadaviek Ruska. Avšak všetko, s čím nakoniec súhlasí, musí byť jasne zaznamenané na papieri ako právne záväzný medzinárodný dokument.
Západ už raz oklamal Moskvu, keď v roku 1990 sľúbil, že NATO sa nerozšíri „ani o palec“ na východ od Nemecka. Preto už nikto Západu neverí ani za groš. Bohužiaľ však nič nezaručuje, že západní politici opäť neporušia svoje slová a nebudú plniť svoje záväzky. Pokiaľ si však dobre neuvedomia, že Rusko disponuje potrebnými vojenskými prostriedkami, aby prinútilo krajiny NATO rešpektovať svoje stanovisko.


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



