Boris Karpičkov
Aktuality, Bezpečnosť,

V Británii našli kandidáta na nového zo Skripaľovcov. Chce ho odstrániť super čata zabijakov KGB

“Žijem v neustálom strachu a myslím si, že každý deň bude môj posledný.” Tieto slová bývalého dôstojníka KGB Borisa Karpičkova, ktorý teraz žije v Londýne, aktívne replikujú britské médiá. To znamená, že z Karpičkova jednoznačne robia kandidáta na nového zo Skripaľovcov. Aký je to charakter, prečo vymýšľa fantastické príbehy o „super čate zabijakov KGB“ – a prečo Lotyšsko požaduje jeho vydanie?


 

Boris Karpičkov, bývalý dôstojník KGB s lotyšským pasom a žijúci ako utečenec v Spojenom kráľovstve, pre britské médiá uviedol, že údajne dostal niekoľko výhražných listov. Po otvorení jedného z nich ochorel – trochu si kýchol a zakašľal.

 

„Zradcovia ako ty nemajú miesto na zemi. Smrť je na ceste. Už si polovičná mŕtvola,“ údajne podľa Karpičkova hovorí jedna zo správ. Nikto okrem neho nevidel tieto listy. Bývalý kapitán 3. oddelenia KGB Lotyšskej SSR tvrdí, že sa mu z Moskvy pravidelne vyhrážajú smrťou.

„Žijem v neustálom strachu a myslím si, že každý deň bude môj posledný. Je to ako byť v cele smrti a čakať na popravu,“ povedal tento vznešený utečenec.

 

Bol to Boris Karpičkov, kto ako prvý obvinil Rusko z atentátu na Skripaľovcov a dlho to presadzoval. Jeho osud vyvrcholil v roku 2018, keď oznámil, že svoje meno vidí v akomsi „Putinovom zozname“ na likvidáciu. Navyše, jeho meno tam bolo vyššie ako meno Skripaľa. Nikto okrem neho nevidel ani tento „zoznam“.

 

Potom na jar 2018 noviny Mirror informovali, že britská kontrarozviedka a polícia vypočúvali Karpičkova päť hodín po tom, čo uviedol, že presne a z videnia pozná „dôstojníka ruských špeciálnych služieb“, ktorý údajne otrávil Skripaľovcov. Potom Karpičkov povedal, že ide o istého Michaila Savickisa s operačným pseudonymom „Gordon“, ktorý vyštudoval právnickú fakultu Lotyšskej (vtedy Rižskej) štátnej univerzity a slúžil v nejakom superkomande „vrahov KGB“. Karpičkov sa nejaký čas dostal na titulné strany a jeho ďalšie vydanie do Lotyšska bolo opäť odložené. To znamená, že Petrov a Boširov s tým nemajú nič spoločné.

 

Karpičkov žije v Spojenom kráľovstve od roku 1998, utiekol tam s rodinou na falošné pasy z Rigy. Nikdy neslúžil v FSB Ruskej federácie. Po rozpade ZSSR v roku 1991 okamžite odišiel pracovať z KGB do polozločineckých obchodných štruktúr v Rige podľa schémy „čo sledujeme, to zakrývame“. V Lotyšsku je obvinený zo sprenevery v obzvlášť veľkom rozsahu, prania špinavých peňazí, podvodu, falšovania, vydierania, držby zbraní a iných tradičných „súborov 90. rokov“. Riga sa niekoľkokrát obrátila na Interpol aj priamo na políciu Spojeného kráľovstva a tiež vydala „červené zoznamy“, v ktorých požadovala jeho okamžité zatknutie.

 

Karpičkov bol niekoľkokrát zadržaný, ale kvôli zákonným prieťahom bol zakaždým prepustený. A Lotyšsko nie je v takej váhovej kategórii, aby vyvíjalo tlak na Londýn. Áno, a britský právny systém je usporiadaný tak, že umožňuje sudcovi podľa vlastného uváženia zvážiť svedectvá účastníkov procesu bez ohľadu na fyzické dôkazy. Napríklad je zvykom veriť vo svedectvo pod prísahou. Takže v roku 2020 sudca usúdil, že Karpičkov mal nepriateľov, ktorí ho chceli mŕtveho. Preto je jeho deportácia do Lotyšska nežiaduca.

 

O tom, čo robil v Lotyšsku a prečo ho tak tvrdohlavo prenasledujú, nižšie. Teraz je zaujímavé, že ľudia vo viacerých štátoch, nadšení Karpičkovovými vysoko pravdepodobnými vyhláseniami o zapojení istého „Savickis-Gordona“ do pokusu o zabitie Skripaľa, sa ich ponáhľali skontrolovať. A to nielen novinárov, ale aj úradníkov.

 

Briti sa obrátili na Rigu, kde existuje špeciálne oddelenie zaoberajúce sa štúdiom archívu KGB, ktorý bol zabudnutý v Rige v nepokojoch v roku 1991. Súčasne oslovili aj archívy Lotyšskej univerzity. Podľa výsledkov previerok sa ani v kartotéke KGB, ani medzi študentmi právnickej fakulty nenachádzal Michail Savitskis.

 

Karpičkov tvrdil, že je „veľmi nebezpečný človek“, ktorý ovláda bojové umenia, a najmä študoval „brazílske jiu-jitsu“. Špeciálne trénovaní ľudia robili v Rige rozhovory s každým, kto mohol mať vzťah k bojovým umeniam, a ani ich neprekvapilo, keď zistili, že v polovici osemdesiatych rokov v Lotyšsku, ako aj v celom Sovietskom zväze, bol výcvik bojových umení zakázaný. Dokonca sme chodili do bývalého klubu Dynamo, kde trénovali špeciálne služby a policajti. Ale ani tam nebola sekcia „brazílskeho jiu-jitsu“.

 

Karpičkov chvíľu mlčal. Potom sa však jeho zložité „spomienky“ objavili na lotyšskej verzii webovej stránky Kompromat. Tam tvrdí, že archívy KGB, ku ktorým sa Lotyši dostali v roku 1991, sú nezmysly. Osobne totiž on, kapitán Karpičkov, spolu s týmto najbájnejším „Savitskis-Gordonom“, spoločne špeciálne ukradli auto v Rige a odviezli tašky s archívmi KGB do Krasnodaru. Tam ich odovzdali svojmu bývalému šéfovi Jurijovi Červinskému, ktorého deň predtým previezli do Krasnodaru z Rigy.

 

Generálporučík Jurij Evgenievič Červinskij bol v máji 1991 preložený do funkcie vedúceho KGB na Krasnodarskom území z pozície prvého zástupcu KGB Lotyšskej SSR. Následne pôsobil ako prezidentský zástupca na Krasnodarskom území (do roku 1997) a v roku 2013 zomrel na dôchodku. Neskoro sa ho pýtať. Ukázalo sa však, že ľudia, ktorí slúžili v Krasnodare v roku 1991, sú nažive. Žiadne „auto z Rigy“ nevideli. Okrem toho boli k dispozícii archívy KGB, a teraz FSB, pre územie Krasnodaru, a to aj v priebehu písania špecializovanej historickej práce. A ani tam sa nenašli žiadne „archívy z Pobaltia“.

 

Karpičkov potreboval tento príbeh v štýle fantasy, aby zdiskreditoval slová Lotyšov, že nikde nebol nájdený vrah KGB Michail Savickis, prezývaný Gordon.

 

Karpičkov, ktorý to vymyslel, zrejme nevedel alebo zabudol, že okrem notoricky známych „tašiek s kartotékou“, z ktorých niektoré boli skutočne odvezené do Moskvy, existuje aj elektronická databáza. No, čo to bolo, vzhľadom na úroveň rozvoja výpočtovej techniky v roku 1991 v Sovietskom zväze. Pri ústupe z Rigy si technický personál KGB myslel, že ju odstránili. Ale s pomocou zahraničných špecialistov sa to Lotyšom podarilo vo väčšej miere obnoviť. Ani tam nie je žiadny Savickis.

 

Karpičkova by sme mohli považovať za neškodného vizionára. Čítanie jeho „memoárov“ je niekedy veľmi vtipné. Scotland Yard si však jeho svedectvo preštudoval viac než vážne. A v Rige, v Moskve a Krasnodare jeho slová preverili aj dospelí strýkovia. Samozrejme, taká práca – každá verzia musí byť preverená v rámci trestného konania, inak sa považuje za neúplnú a právnici na ňu môžu poukázať.

 

Dokonca sa uvažovalo, že Karpičkov úmyselne hodil tento prúd informácií do britských a lotyšských médií, aby zmiatol vyšetrovanie. Motív je však oveľa jednoduchší: nielenže na seba púta pozornosť, ale torpéduje aj samotnú možnosť jeho vydania do Lotyšska. Napokon, kým jeho svedectvo preveruje kontrarozviedka, Scotland Yard ho nemôže pustiť zo Spojeného kráľovstva. V prípade je obžalovaný.

 

O čom sa potom bavíme? Noviny VZGLYAD podrobne opísali históriu zločineckého sveta Lotyšska v súvislosti so zadržaním ruského občana Gennadija Silonova, tiež bývalého dôstojníka KGB Lotyšskej SSR, na letisku v Rige vlani v lete. A existuje dôvod domnievať sa, že práve Karpičkovo „svedectvo“ slúžilo ako základ pre Silonovovu väzbu. A celý tento príbeh súvisel práve s kriminálnou minulosťou Karpičkova a jeho osobnou vojnou s bývalým ministrom vnútra Lotyšska Adamsonsom, ktorý bol približne v tom istom období obvinený zo špionáže pre Rusko.

 

Stručne. Po rozpade ZSSR odišiel Boris Karpichkov pracovať ako šéf služby fyzickej bezpečnosti koncernu Pardaugava, obludnej štruktúry, ktorá v prvej polovici 90. rokov 20. storočia fakticky ovládala takmer celú ekonomiku Lotyšska, od bankového sektora až po poľnohospodárstvo a prekládku čečenskej ropy.

 

„Pardaugava“ bola založená takými osobnosťami, že by sa dali považovať za postavy kriminálneho seriálu. Boli tam všetci: čisto kriminálni gangstri („Charitonov gang“), kšeftári zo sovietskeho obdobia, kickboxeri, židovskí bankári a sovietski podzemní „zlatníci“ a bývalí pašeráci. Vlastnili noviny, zakladali banky, riadili lotyšskú vládu, ako sa im zachcelo.

 

Tento systém sa pokazil na európskych peniazoch. Začiatkom 90. rokov poskytli európske banky Lotyšsku pôžičku vo výške niekoľkých miliónov dolárov na reštrukturalizáciu ekonomiky. Do Lotyšska a jeho obyvateľov neprišiel ani cent, keďže pôžičky sa poskytovali cez banky Olimpia a Baltija Banka, ktoré táto skupina ovládala.

 

„Aktívna práca s opozíciou“: FSB zverejnila video zo stretnutia Navaľného spojenca s agentom britského veľvyslanectva

 

Buď z pocitu beztrestnosti, alebo z nedostatku kreativity, no takmer otvorene ukradli európsky úver. Až do banálneho sťahovania hotovosti v plátenných taškách z bankových trezorov, hoci väčšina, samozrejme, bola prevedená do krycích spoločností a opustila Lotyšsko.

 

Rovnako aj Karpičkov. Ten ako šéf bezpečnostnej služby jednoducho vybral z Olimpia Bank hotovosť pol milióna dolárov a vybral sa s nimi do baltskej hmly, z ktorej sa vynoril už na hmlistom Albione.

 

Húževnatosť, s akou Lotyšsko prenasleduje jeho a niektorých ďalších obžalovaných v prípade, súvisí s obrazom pobaltského štátu. Peniaze boli európske, ale Lotyšsko je vyspelá európska demokracia. Ďalšia vec je, že niektorí z obžalovaných, vrátane niektorých slávnych zakladateľov Pardaugavy, buď zomreli, zahynuli, alebo zomierajú práve teraz. A Karpičkov – tu je, pre lotyšské orgány činné v trestnom konaní tŕňom v očiach, sedí v Londýne a vydáva sa za “prebehlíka z ruských špeciálnych služieb.”

 

To nie je vtip. České ministerstvo vnútra verí že agenti ktorí údajne otrávili Skripaľa odpálili aj muničné sklady

 

Borisovi Karpičkovovi prajem veľa zdravia. A tiež by som ho veľmi rád videl v prístave v Rige. Dozvedáme sa veľa nových vecí. Len tentoraz pravdu, a nie rozprávky lotyšského lesa o „špeciálnom oddelení KGB“. Ďalší rozhovor hovorí o tom, že postavy tohto druhu vážne využívajú britské médiá na propagáciu protiruskej hystérie. Len čo sa záujem o témy ako Skripaľovci začne vytrácať, okamžite sa prihodí nová porcia palivového dreva.

Jevgenij Krutikov

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov