Aktuality, Bezpečnosť,

Chystá nový riaditeľ Fedu pre Trumpa „darček“ k jeho výročiu?

---

 

Pre mnohých odborníkov sa Trumpov výber Kevina Warsha ako náhrady za Jeromea Powella zdal viac než podivný. Kandidát na post predsedu Rady guvernérov Federálneho rezervného systému je totiž považovaný za „jastraba“. Tak sa zvyknú nazývať zástancovia sprísnenia menovej politiky, čo sa prejavuje zvýšením kľúčovej sadzby a znížením peňažnej zásoby. Preto výber Kevina Warsha zo strany Trumpa vyvolal u odborníkov kognitívnu disonanciu. No, budúci týždeň sa dozvieme, aký je Kevin Warsh: „jastrab“ alebo „holub“? 16. – 17. júna sa uskutoční mimoriadne zasadnutie Fedu, na ktorom sa bude rozhodovať o kľúčovej úrokovej sadzbe. Už mesiac pred takýmito zasadnutiami sa vykonávajú prieskumy, v ktorých respondenti poskytujú svoje prognózy týkajúce sa očakávaného rozhodnutia o kľúčovej úrokovej sadzbe. Avšak z môjho pohľadu nie sú prieskumy potrebné. Omnoho reprezentatívnejšie sú futures obchody, do ktorých sa už započítavajú očakávané kľúčové úrokové sadzby. Burzové indexy veľmi citlivo reagujú na možné očakávané zvýšenia alebo zníženia sadzby.

 

Na konci minulého týždňa boli zverejnené štatistiky o americkom trhu práce. Nezamestnanosť zostala tretí mesiac po sebe na úrovni 4,3 %, čo sa podľa amerických meradiel považuje za veľmi priaznivú úroveň. Navyše táto priaznivá situácia trvala tri mesiace. Pre Federálny rezervný systém je to veľmi dôležitý ukazovateľ. Podľa zákona je totiž Fed zodpovedný nielen za stabilitu kúpnej sily dolára, ale aj za zamestnanosť v americkej ekonomike. Profesionálni účastníci trhu (predovšetkým akciového) okamžite vyhodnocujú vplyv ukazovateľov zamestnanosti/nezamestnanosti na možné rozhodnutie Fedu o kľúčovej úrokovej sadzbe. Najnovšie údaje o zamestnanosti naznačujú, že Federálny rezervný systém na budúci týždeň zvýši kľúčovú úrokovú sadzbu.

 

Toto zvýšenie je potrebné na zníženie inflácie, ktorej úroveň vyvoláva obavy. Podľa údajov z mája 2026 dosiahla ročná miera inflácie v USA 3,8 %. Tento ukazovateľ bol najvyšší od mája 2023. Pripomínam, že podľa amerických noriem by inflácia nemala prekročiť 2 %. Vojnu na Blízkom východe sa nedarí ukončiť. Faktor „Hormuzského prielivu“ naďalej pôsobí a živí infláciu vo väčšine krajín sveta. Vrátane USA, ktoré túto vojnu rozpútali 28. februára tohto roku. V piatok minulý týždeň akciový trh veľmi prudko reagoval na najnovšie štatistiky z trhu práce: index S&P 500 klesol o 2,61 % na 7389,48 bodov, index Nasdaq 100 o 4,76 % na 28 958,6 bodov a index Dow Jones o 1,35 % na 50 868,51 bodov. Americké médiá to označili za kolaps trhu. Odborníci tento kolaps komentovali takto: účastníci trhu očakávajú, že americký Federálny rezervný systém (Fed) 17. júna oznámi zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby.

 

Minulý týždeň mnohí účastníci akciového trhu čiastočne obnovili svoje pozície. Piatkový prepad sa však nepodarilo úplne zmazať. Piatkový prepad naznačil, že Kevin Warsh a jeho tím s najväčšou pravdepodobnosťou zvýšia kľúčovú sadzbu (predtým prevládali prognózy, že ju ponechajú bez zmeny). O tom, že dnes prevládajú očakávania sprísnenia menovej politiky Fedu, svedčí mierne posilnenie kurzu amerického dolára v pondelok (predtým nasledovalo veľmi dlhé obdobie jeho oslabovania). Analytici spoločnosti Goldman Sachs Group Inc. už neočakávajú zníženie základnej úrokovej sadzby Fedu v roku 2026. V najoptimistickejšom scenári sa tak môže stať až v druhej polovici budúceho roka.

 

Niektorí americkí novinári upozornili na to, že rozhodnutie o kľúčovej sadzbe bude prijaté a oznámené 17. júna, pričom deň predtým, 14. júna, bude mať Trump narodeniny. A to nie obyčajné, ale jubilejné – osemdesiate narodeniny. A ak Fed zvýši kľúčovú sadzbu, bude to „darček“ Kevina Warsha oslávencovi. Potom sa vzťahy 47. prezidenta USA s Kevinom Warshom budú málo líšiť od vzťahov Trumpa s Jeromeom Powellom. Teraz by som chcel upozorniť na to, že Kevina Warsha čakajú veľmi vážne skúšky. Možno už tento rok. Najneskôr v budúcom. Ide o „bublinu“ na americkom akciovom trhu, ktorú posledné dva až tri roky nafukovali americké korporácie pôsobiace v oblasti high-tech a umelej inteligencie. Americkí experti nemôžu poprieť známky bubliny v oblasti umelej inteligencie, ale niektorí tvrdia, že jej nafukovanie je len v počiatočnom štádiu. Iní sa domnievajú, že bublina je už obrovská a čoskoro praskne.

 

Medzi tých druhých patrí americký finančník Michael Burry, známy tým, že presne predpovedal predchádzajúce krízy. Akcie spoločností z oblasti umelej inteligencie sú strašne nadhodnotené a ich trh je „prehriaty“.  Burry to tvrdí na základe porovnania cien akcií a skutočnej ziskovosti spoločností. Na tento účel sa používa ukazovateľ ziskového multiplikátora P/E (Price to Earnings). Tento ukazovateľ názorne demonštruje, na koľko ročných ziskov je spoločnosť ohodnotená. Podľa odhadov Burryho dosiahol ukazovateľ P/E indexu Nasdaq 100 minulý mesiac hodnotu 43. A to je, mimochodom, viac ako hodnota, ktorá bola tesne pred krízou dotcomov v roku 2001. Ale rovnako ako pred štvrťstoročím, aj dnes vedúce americké médiá radšej obchádzajú túto „horúcu“ tému.

 

Britský denník Financial Times sa na situáciu v americkom sektore umelej inteligencie pozrel realistickejšie. Upozornil na takú „maličkosť“ v tomto sektore, akou je znižovanie počtu zamestnancov. FT v apríli informoval o plánoch spoločnosti Meta znížiť počet zamestnancov o približne 10 %, čo predstavuje asi 8-tisíc pracovných miest. Spoločnosť Microsoft ponúkla dobrovoľné prepustenie približne 7 % zamestnancov v USA. Od začiatku minulého roka uskutočňovali prepúšťanie aj spoločnosti Amazon, Oracle, Meta a ďalšie technologické firmy, ktoré presúvali zdroje v prospech oblasti umelej inteligencie. To všetko svedčí o drastických úsporných opatreniach na pozadí pokračujúceho rastu kapitalizácie spoločností v oblasti umelej inteligencie.

 

Je zaujímavé, že téma „bubliny“ v oblasti umelej inteligencie zaznela na práve skončenom Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF). Na fóre vystúpil šéf spoločnosti „Rosneft“ Igor Sečin s prednáškou s názvom: „Začiatok konca alebo koniec začiatku: čo zostalo na dne Pandorinej skrinky“. Pre účastníkov bolo veľkým prekvapením, že Igor Sečin nehovoril o rope a svetovom trhu s čiernym zlatom, ale o finančnom trhu USA a konštatoval, že tam vznikla obrovská „bublina“. Príčinou vzniku tejto „bubliny“ sú predovšetkým popredné spoločnosti v oblasti umelej inteligencie. Záujem o finančný trh USA je však podmienený tým, že ak „bublina“ v Amerike praskne, vyvolá to otrasy na finančných trhoch mimo Ameriky. Tak ako to bolo v roku 2007, keď praskla bublina amerických hypotekárnych cenných papierov, čo sa stalo spúšťačom svetovej finančnej krízy v rokoch 2008–2009. „Je zrejmé, že svet stojí na prahu najväčšej bubliny na finančnom trhu v histórii od čias železničného boomu v USA v 19. storočí,“ povedal Sečin.

 

Veľmi zaujímavý detail zo Sečinovej správy: informoval o návrhu šéfa globálnej investično-finančnej skupiny BlackRock Larryho Finka využiť úspory dôchodkových fondov a poisťovní na nákup akcií amerických gigantov v oblasti IT. „Nie som si istý, či niekto požiada amerických dôchodcov o súhlas,“ vyhlásil Sečin. Sečin poznamenal, že spoločnosti z IT odvetvia, najmä z oblasti umelej inteligencie, odoberajú na finančnom trhu veľkú časť prostriedkov od ostatných sektorov ekonomiky: „Dnes spoločnosti spojené s umelou inteligenciou v podstate odoberajú značnú časť investičných zdrojov na úkor zvyšku ekonomiky.“ Na americkom akciovom trhu sa podiel desiatich najväčších technologických spoločností (Microsoft, Amazon, Nvidia, Intel, Oracle a ďalšie) za posledných desať rokov strojnásobila a prekročila 44 %, uviedol rečník. Vzhľadom na očakávaný vstup na burzu spoločností SpaceX, OpenAI a Anthropic s celkovou hodnotou niekoľkých biliónov dolárov sa tento ukazovateľ môže priblížiť k 50 %, poznamenal šéf spoločnosti „Rosneft“.

 

Pokiaľ ide o amerických odborníkov, prepad na americkom akciovom trhu predpovedá nielen Michael Burry, ale aj také autority ako Nassim Taleb, Gary Schilling, Mark Chaikin, Ray Dalio a ďalší. Zakladateľ hedžového fondu Bridgewater Associates Ray Dalio sa domnieva, že americký finančný systém je ohrozený dvojitou krízou: akciový trh sa blíži k úrovni prehriatia porovnateľnej s rokmi 1929 a 2000, zatiaľ čo dlhová kríza už prekročila bod, z ktorého niet návratu. Prvá z uvedených kríz zasiahne Ameriku neočakávane. Podobne ako kríza v roku 1929, ktorá začala panikou na newyorskej burze cenných papierov („čierny štvrtok“ 24. októbra). Druhá kríza však už začala a predstavuje pomalé dusenie americkej ekonomiky.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok