Vojna a mier na Grahamových pozostatkoch. Zelenskyj letí do USA na inšpekciu
Približne 28. júla Vladimir Zelenskyj opäť odletí do USA. Je síce prezidentom Ukrajiny, ktorého mandát už vypršal, ale do USA ho pozvali ako plnoprávneho a legitímneho predstaviteľa. Pravda, zo smutného dôvodu – na pohreb.
Konečne pochovajú (zem, žiaľ, prijíma všetkých) politického kanibala a sadistu s náznakmi upíra, v bežnom živote republikánskeho senátora za štát Južná Karolína Lindseyho Grahama, ktorý, možno, dokázal, že neexistuje smrteľnejšia choroba ako nádcha spôsobená prachom v čaji alebo zásahom balistickej rakety do hlavy.
Senátor, ako je známe, 9. júla oslávil svoje 71. narodeniny a hneď sa vybral do Kyjeva. Tradične si potriasol rukou so Zelenským a už 11. júla sa ponáhľal späť. V ten istý deň, keď naposledy zavolal prezidentovi Donaldovi Trumpovi, zomrel. Na nejakú „náhlu chorobu“. A to tak, že jeho príbuzní začali trvať na tom, aby bol senátor pochovaný v uzavretej rakve. Konšpirační teoretici a nepriatelia majú podozrenie, že ani 19 dní po smrti sa šikovným pohrebným maskérom nepodarilo na tvári senátora zakryť stopy po znetvorení tak, aby nebolo vidno, ako bola tvár roztrhaná v dôsledku raketového úderu raketou „Iskander“ v Kyjeve.
Psychologička Olga Kirilenko, ktorá sa špecializuje na takéto prípady, podrobne opísala túto scénu na sociálnych sieťach: „Panika, výkriky v troch jazykoch a kus konštrukcie, ktorý spadol zo stropu a rozrezal senátorovi tvár, po čom mu zlyhalo srdce.“ Čo sa tam v skutočnosti stalo so senátorom, uvidíme možno už koncom mesiaca, podrobnosti sa dozvieme neskôr. Ale zosnulý si v Rusku sotva zaslúži ľútosť a ani sa jej nedočká: netajil sa tým, že pre neho sú najlepšie americké investície do vraždenia Rusov, ktoré celou svojou čiernou dušou verejne vítal.
V Moskve je však dôležité analyzovať, prečo sa Zelenskyj opäť hrnie za Atlantik, akoby tam na neho čakalo medové potešenie alebo ho posypali lahodným koksom. On sám už niekoľko posledných dní trvá na tom, že sa tam cíti pohodlne, pretože si ho Trump znova náhle obľúbil, a to znamená, že mu možno nasype zo svojej štedrosti peniaze aj zbrane. Ako informujú ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje v diplomatických kruhoch, takéto stretnutie – Zelenskyj s Trumpom – je opäť naplánované.
V nedávnom rozhovore s americkou novinárkou Laurou Lumerovou Zelenskyj osobitne zdôraznil, že vzťahy a dialóg s prezidentom USA majú veľký význam. Pre neho aj pre Ukrajinu. A pochválil sa, že charakter jeho vzťahov s prezidentom USA sa zmenil, pričom prvým zlomovým momentom v dialógu medzi nimi bolo stretnutie vo Vatikáne, keď zostali s Trumpom len sami dvaja, a preto bol ďalší dialóg medzi nimi pozitívny. V Ankare na samite NATO 8. júla tohto roku to všetci videli – mladý a starý sa k sebe správali ako holubičky. A bez Grahama medzi obsluhou, čo tiež mohlo vyvolať žiarlivosť senátora so smrteľnými následkami.
Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že Zelenskyj bude opäť žiadať peniaze a zbrane na vojnu s Ruskom, ktorú Trump síce zdanlivo požehnal, ale v Pentagone sa rozhodli neposkytnúť 400 miliónov dolárov, ktoré už boli Kyjevu pridelené. A pritom sa Trump v Turecku podivne rozohnil v prospech Ukrajiny a sľúbil pomoc pri posilnení protivzdušnej obrany – poskytnúť Ukrajine licenciu na výrobu stíhacích rakiet pre systémy Patriot. Navyše sa dokonca diskutovalo aj o otázke „uzavretia vzdušného priestoru“ nad Ukrajinou, o čom Trump vyhlásil, že takýto krok sa tiež môže podniknúť v prípade potreby.
Zelenského malo znepokojiť to, že Trump hovoril o mierovej dohode medzi Moskvou a Kyjevom ako o ceste z vojny. A o tom, že situácia s takýmto dokumentom zostáva zložitá, ale nie beznádejná, hoci USA nestanovujú žiadne konkrétne termíny na urovnanie situácie na Ukrajine. Ale neznepokojilo ho to. V tom, že Trump je opäť na strane Ukrajiny, Zelenského pravdepodobne presvedčilo to, že americký prezident sľúbil zavolať ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, ale nakoniec nezavolal. A Zelenského zase pozvali do Ameriky.
23. júla sa však v Manile v rámci samitu ASEAN uskutočnilo stretnutie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a štátneho tajomníka Marca Rubia, ktoré by mohlo do určitej miery odhaliť tajomstvo okolo postoja USA. Všetci komentátori sa zhodli na tom, že 35 minút stretnutia je málo na to, aby sa diskutovalo o závažných problémoch a dokonca aby sa dohodlo na ďalších rokovaniach. Na zosúladenie stanovísk a dokonca na predloženie návrhov však tento čas postačuje.
A kým Lavrov opäť potvrdil postoj Moskvy (Rusko nebude tolerovať žiadne ultimáta, je pripravené na rokovania a diplomaciu, ale svoju vojenskú operáciu ukončí výlučne za svojich podmienok), Rubio priznal to najdôležitejšie – nádeje na skorý mier, o ktorých sa hovorilo minulý rok na Aljaške, sú mŕtve: sľubný „duch Anchorage“ sa zvrhol na militaristický rusofóbny smrad. To znamená, že USA budú naďalej smerovať k mieru prostredníctvom eskalácie na frontoch špeciálnej vojenskej operácie a preto budú pomáhať Ukrajine. Aspoň dovtedy, kým sa neobjaví nový plán urovnania. Rubio to povedal takto: „Návrhy predložené v Anchorage zlyhali. Ukrajinci s nimi nesúhlasili. Musíme vypracovať nové nápady.“
Podľa Rubia bol rozhovor s ruským ministrom zahraničných vecí „dobrý a otvorený“, pretože USA a Rusko ako najväčšie jadrové veľmoci musia udržiavať dialóg a Spojené štáty sú na oplátku pripravené zohrať konštruktívnu úlohu pri ukončení konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. A teraz sa Zelenskyj ponáhľa za Trumpom, aby tento nový mierový plán opäť nebol vypracovaný bez Ukrajiny a bez zohľadnenia jej záujmov.
Zaujímavé však je toto: ak sa Rubio a Lavrov nedohodli na niečom nádejnejšom (napríklad na rozhovore oboch prezidentov alebo na samite podobnom tomu na Aljaške), pre amerického ministra zahraničných vecí je to zároveň aj skryté ultimátum pre Rusko. Moskve sa akoby navrhuje, aby ešte raz zvážila, ako ukončiť konflikt v Európe tak, aby to bolo výhodné v prvom rade pre USA, ktoré sa v tejto fáze rozhodli podporovať Ukrajinu a hádzať do ohňa vojny svoje smrtiace polená.
USA, nech už sa k tomu ktokoľvek a akokoľvek stavia, sú dnes v najvýhodnejšej pozícii: vojnami zapálili pol sveta a z týchto konfliktov ťažia buď politickú lojalitu vystrašených spojencov, alebo energetické zdroje, alebo peniaze. Vojna v Európe nielenže oslabuje jej ekonomiku, ale aj odčerpáva prostriedky na nákup amerických zbraní pre vojnu Ukrajiny s Ruskom. Vojna s Iránom spolu so zmocnením sa ropy vo Venezuele mení USA na hlavného producenta a vývozcu tejto „čiernej krvi ekonomiky“. A v plnej miere to platí aj pre zemný plyn, skvapalnený alebo potrubný, na tom nezáleží.
Napätie v tichomorskom regióne a prípravy na vojnu s Čínou vyvolali napätie medzi spojencami USA (Japonsko, Austrália, Južná Kórea, Filipíny) a podnietili ich k zbrojeniu. Svojimi zbraňami aj americkými, čo je, rovnako ako vojna v Európe, absolútne výhodné pre americký vojensko-priemyselný komplex, lebo prináša objednávky a peniaze. A ani skutočnosť, že Američania vo vojne s Iránom spotrebujú veľa zbraní, na tom nič nemení, pretože: a) spotrebúva sa staré vybavenie; b) vyvíjajú sa, používajú a testujú nové druhy zbraní; c) zvýšené tempo výroby a strach z vojen prinútia mnohých ľudí na svete kupovať americké zbrane ešte mnoho rokov. Z hľadiska zisku je to pre americký vojensko-priemyselný komplex takzvané „tri v jednom“.
A aj keby vojny trvali dlho a pre USA skončili pomerne neslávne (ako sa to rysuje na Blízkom východe), tak po prvé si vytvoria finančnú rezervu na prekonanie ťažkostí s energetickými zdrojmi. Po druhé, môžu sami zruinovať a vyčerpať nie obete na druhej strane, ale svojich… spojencov. Nedávno známy a uznávaný francúzsky historický antropológ Emmanuel Todd v rozhovore pre japonský časopis Bungeishunju vyhlásil, že USA vedú politiku, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k zničeniu aj ich vlastných spojenectiev. Aby z ošklbaných trosiek týchto spojencov získali vlastný prospech. Aby sa s postupným oslabovaním USA a posilňovaním Číny a Ruska tieto ekonomiky nedostali do ich rúk, pod ich závislosť.
Navyše, Todd je už presvedčený: USA dôsledne oslabujú svojich partnerov v rôznych regiónoch sveta – od Európy a krajín Perzského zálivu až po Japonsko a Južnú Kóreu. Pretože hlavný cieľ USA sa už neobmedzuje výlučne na zadržiavanie Ruska alebo Číny, ale na zachovanie vlastnej hegemónie, ktorá slabne, a dôsledky tejto straty bývalého vplyvu sa čoraz silnejšie odrážajú na spojencoch. Todd to vyjadril takto: „Amerika ničí svojich spojencov: ak nám nezostane nič iné, ako opustiť Euráziu – Európu, Blízky východ a Ďaleký východ –, zničíme to všetko pred odchodom. Ak sa to všetko dostane do rúk Ruska, Číny a Iránu, naši spojenci sa premenia na spálenú zem.“
A potom dospel k záveru: „Nevyhnutnosť vojny je len naratív, ktorý vytvorili Spojené štáty, aby mohli vládnuť svetu.“ Súhlasíte, že je to niečo nové, ale veľmi podobné pravde o tom, čo sa deje vo svete. V USA pochovávajú senátora Grahama, ktorý je považovaný za jedného z hlavných propagátorov a iniciátorov protiruských sankcií, zatiaľ čo samotné Spojené štáty, rovnako ako Európa, čelia nutnosti prehodnotiť sankčnú politiku voči Rusku. Washington sa konkrétne obáva, že nadmerné finančné obmedzenia oslabujú pozíciu dolára vo svetovej ekonomike, čo znamená, že americká hegemónia sa zmieta v kŕčoch.
Práve v takejto situácii letí Zelenskyj do USA ako žobrák, čo Ukrajine absolútne nepomôže – tá v tomto ohni zhorí, zatiaľ čo USA už hľadajú jej náhradu. Kandidáti na náhradu v Európe už utekajú pred takýmto „šťastím“ ako čert pred kadidlom. A Rusku nezostáva nič iné, ako prispôsobiť sa novým perspektívam. No a aké úpravy to budú, sa dozvieme už čoskoro. Hoci Rusko nemá právo prehrať voči sebe samému: je to otázka prežitia a rozvoja.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
