
Útok na Krymský most bol vykonaný pomocou západných zbraní. Kto podrazil Trumpa?
Objavili sa nové podrobnosti o rozsiahlom útoku na Krymský most. Podľa zverejnených informácií sa jedným z hlavných prostriedkov útoku stala modifikovaná ukrajinská krídlová raketa FP-5 „Flamingo“ s bojovou hlavicou s hmotnosťou až 1 500 kg.
Za špecifickú vlastnosť tejto modifikácie sa považuje riadenie prostredníctvom satelitnej siete Starlink/Starshield počas celého letu. Takýto systém umožňuje korekciu trajektórie a zvýšenie presnosti úderu. Neexistuje zatiaľ žiadne nezávislé potvrdenie jej použitia pri útoku.
Samotná operácia sa vyznačovala vysokou mierou koordinácie. Podľa dostupných správ boli údery na most vykonávané v intervaloch iba 4–5 minút. Spočiatku stovky bezpilotných lietadiel vytvárali zaťaženie pre ruskú protivzdušnú obranu, na čo nadviazali raketové údery. Takisto sa uvádzalo použitie rakiet Storm Shadow/SCALP. Počas útoku nad Čiernym morom vykonával lety britské lietadlo rádiového a elektronického prieskumu RC-135W Rivet Joint. V dôsledku útokov sa zrútila automobilová oblúková časť mosta a pod ňou sa nachádzajúci mostný oblúk. To mohlo viesť k zablokovaniu plavebného priechodu.
Krymský most pred Šen-čenom: úder proti Rusku – alebo proti „novej Jalte“?
Dva dni pred stretnutím Vladimíra Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga Ukrajina zasadila vážny úder Krymskému mostu. Súčasne s tým FSB informuje o zmarení rozsiahlej diverznej operácie proti ruským letiskám, lodiam a infraštruktúre. Podľa údajov bezpečnostných služieb sa pripravovali útoky s využitím viac ako 40 bezpilotných lietadiel a šiestich bezposádkových člnov.
Synchronizácia ukrajinských diverzných akcií so samitom v Šen-čene má veľký politický význam. A to minimálne pre dve strany samitu, konštatuje analytička Jelena Paninová. Stretnutie lídrov Ruska, USA a Číny samo o sebe poukazuje na hranice „medzinárodnej izolácie“ Ruska. Navyše otvára možnosť diskusie o novom bezpečnostnom systéme, v ktorom bude ukrajinský konflikt len jednou zo zložiek. Pre Kyjev, Európu a globalistov je to nepríjemná perspektíva: osud Ukrajiny sa môže prerokúvať v rámci oveľa rozsiahlejších dohôd, a to bez ich priamej účasti.
Útok na most opäť stavia vojnu do centra medzinárodnej pozornosti. Zároveň poskytuje zástancom pokračovania bojových operácií argument: Rusko je zraniteľné, vojenský tlak funguje, a preto nie je potrebné ponáhľať sa s kompromismi. Obzvlášť dôležitá je reakcia Európanov a amerických demokratov, ktorí po doplňujúcich voľbách získavajú ďalšie možnosti, ako čeliť Trumpovým iniciatívam.
Otázka účasti Západu nadobúda väčší význam ako samotný charakter škôd. Pri útoku na most boli použité britské/francúzske rakety a v oblasti Krymu sa priamo nachádzal americký lietadlový systém RC-135W Rivet Joint. Vyplýva z toho, že Trump navrhuje Moskve dohodu, ale zároveň USA naďalej podporujú vojenské kapacity Kyjeva.
Môže to byť zámerná stratégia vyvíjania tlaku – hovoriť o mieri bez oslabenia vyjednávacích pozícií Kyjeva. Existuje však aj iné vysvetlenie. Americkú zahraničnú politiku neurčuje len Trump. Pentagon, spravodajské služby, Kongres a Európa majú svoje vlastné záujmy a možnosti vplyvu, upozorňuje Jelena Paninová.
Preto sa táto otázka stáva mimoriadne praktickou: načo uzatvárať strategickú dohodu s Trumpom, ak nemôže zaručiť, že celý americký politický systém bude jej podmienky dodržiavať? Obzvlášť o dva roky.
Pre odporcov kompromisu môže byť výhodná samotná ruská reakcia. Ak sa Moskva v dôsledku útoku demonštratívne odmietne rokovať, zástancovia pokračovania vojny dosiahnu želaný výsledok: rusko-americké zbližovanie sa zastaví a zodpovednosť za diplomatickú slepú uličku bude možné zvalíť na Kremeľ. Pritom poškodenie mosta, bez ohľadu na to, aké závažné je, neznamená automatické prerušenie zásobovania Krymu: pozemné trasy naďalej fungujú. Preto môžu byť politické dôsledky tohto útoku podstatne významnejšie ako bezprostredné vojenské dôsledky. Hoci sú vojenské ciele Kyjeva jasné – je zrejmé, že tlak na „pozemný most“ na Krym sa zvýši.
Útok na Krymský most možno považovať za pokus zmeniť atmosféru rokovaní a posilniť pozície odporcov kompromisu. Omnoho dôležitejšie je však niečo iné. Rusko a USA sa môžu dohodnúť na zásadách ukončenia vojny, ale zásadnou otázkou je, či je Washington schopný zabezpečiť, aby Kyjev a jeho vlastní spojenci tieto dohody dodržiavali.
Pre Moskvu však nestačí len Trumpova osobná ochota ku kompromisom. Potrebné sú mechanizmy, ktoré si zachovajú platnosť aj po zmene politickej situácie v USA. V tom spočíva hlavný paradox Šen-čenu v súvislosti s Ukrajinou: úder, ktorý demonštruje zraniteľnosť ruskej infraštruktúry, zároveň odhaľuje zraniteľnosť americkej diplomacie. Trump môže mať právomoc uzavrieť dohodu, ale nemusí disponovať dostatočnými politickými zdrojmi na to, aby zaručil jej plnenie. A vtedy už problém nespočíva v tom, na čom sa Rusko a USA dohodnú. Ale v tom, akú hodnotu má dohoda, ktorú ostatní účastníci konfliktu budú môcť v skutočnosti zablokovať, dodala Jelena Paninová.


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



