Kým Trump sledoval finále vo futbale, Irán podpálil tanker a napadol americké základne
Medzitým, čo Donald Trump sledoval finálový zápas medzi Španielskom a Argentínou v New Jersey za nepriestrelným sklam, Irán pokračoval v útokoch na ciele, ktoré sú nejako prepojené so Spojenými štátmi. V noci zasiahol ropný tanker v Hormuzskom prielive. Teherán všetko vysvetľuje jednoducho: tanker prešiel cez Hormuz bez súhlasu Iránskych gárd. V dôsledku toho tanker utrpel značné poškodenie a začal horieť.
Arabské médiá píšu o novej sérii výbuchov na amerických vojenských základniach v Bahrajne a Kuvajte a spravodajská služba Reuters vyhlasuje paniku v leteckom priemysle. Uvádza sa, že letecké spoločnosti v roku 2026 čelili obrovským problémom, ktoré môžu viesť až k bankrotu gigantov trhu leteckej dopravy. Zároveň zatiaľ pretrváva letecká doprava nad krajinami Blízkeho východu. To je viditeľné na fragmente mapy monitorovacieho zdroja. Podľa odborníkov je však táto návštevnosť v júli aspoň o štvrtinu slabšia ako pred mesiacom. V Kuvajte iránsky útok zničil rozvodňu, ktorá dodávala elektrinu vojenskej základni. To viedlo k problémom s dodávkou elektriny v zariadení, ktoré aktívne využíva americká armáda.
Poradca najvyššieho vodcu Iránu, generálmajor Mohsen Rezai, pohrozil USA, že Irán prejde do ofenzívy, ak Washington do dvoch dní neukončí bojové operácie proti Islamskej republike.
Poradca samozrejme nie je najvyšší vodca, nie je prezident, ani veliteľ Zboru strážcov islamskej revolúcie, ktorý sa stal hlavnou hnacou silou ozbrojeného odporu Iránu voči ambíciám USA na Blízkom východe. Neprijíma samostatné rozhodnutia, preto jeho hrozby možno nebrať vážne. Ale je možné ich brať vážne, keďže poradca je blízkou osobou najvyššieho vodcu a jeho dôverníkom, a je nepravdepodobné, že by konal na vlastnú päsť.
Iná vec je, že vyhlásenie na úrovni poradcu nepredstavuje priamu hrozbu. Nemusí sa naplniť, keďže sa dá tvrdiť, že išlo o jeho čisto osobný názor. Častejšie však takéto vyhlásenia slúžia ako demonštrácia zámerov a ako jeden z posledných návrhov, aby sa neprešlo k ďalšej fáze eskalácie, ale aby sa záležitosť vyriešila mierovou cestou. Je pravda, že Irán s najväčšou pravdepodobnosťou nezačne o dva dni aktívne konať proti USA. Pravdepodobnejší je časový horizont jedného až dvoch týždňov alebo desiatich až dvadsiatich dní, počas ktorých politici z oboch strán urobia ďalšie ostré vyhlásenia, pričom armády môžu postupne zvyšovať intenzitu úderov proti sebe a zároveň sondovať pripravenosť protivníkov na zdĺhavý konflikt v plnom rozsahu.
Iránsky útok je možný v nasledujúcej fáze, teda v období od začiatku augusta do začiatku októbra. Ak Irán len nehrozí, ale skutočne sa rozhodol pokúsiť sa zvrátiť situáciu vo svoj prospech vojenskou cestou, potom sa s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsi začať ešte pred jeseňou. Kedy však k tomu dôjde, nie je známe. Ide o to, že vyriešenie všetkých iránskych problémov si vyžaduje niekoľko fáz strategického útoku.
Prvá, najjednoduchšia a najzrozumiteľnejšia, spočíva v nutnosti zbaviť Američanov oporných bodov v oblasti Perzského zálivu; na tento účel je potrebné úplné zničenie amerických základní v Katare, Ománe, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch bez možnosti odporu.
Druhá, hlavná fáza, predpokladá ustanovenie stabilných proiránskych režimov aspoň v Ománe a Jemene s cieľom zbaviť americké námorníctvo posledných výhodných základní v regióne a prinútiť ho stiahnuť sa zo západnej časti Indického oceánu, čím sa uvoľní iránske pobrežie.
Tretí scenár – nadobudnutie kontroly Iránu a proiránskych síl nad Hormuzským a Bab el-Mandebským prielivom, čo umožní ovládnuť hlavné južné námorné obchodné trasy Východ–Západ–Východ, ako aj zabrániť akýmkoľvek pokusom o rozmiestnenie amerického loďstva v západnej časti Indického oceánu.
Štvrtý – najzložitejší a najdlhšie trvajúci – predpokladá nadobudnutie iránskej kontroly nad suchozemským koridorom k Stredozemnému moru (Irak, Sýria, Libanon).
Piaty cieľ – pre Teherán najdôležitejší – je zničenie štátu Izrael s využitím obsadených pozícií, čo zároveň bude znamenať úplné a definitívne vytlačenie USA z Blízkeho východu a nastolenie iránskej nadvlády v regióne.
Už samotná realizácia prvej fázy takéhoto útoku by mala vyvolať vážne obavy v Saudskej Arábii, keďže v prípade jej úplného dokončenia bude ohrozená dominancia Rijádu na Arabskom polostrove, a Irán by zároveň získal kontrolu nad väčšou časťou vývozu ropy a zemného plynu z oblasti Arabského polostrova a Perzského zálivu. Realizácia druhej a tretej fázy, okrem Saudskej Arábie, zasiahne záujmy Egypta a zároveň umožní Iránu kontrolovať hlavné obchodné trasy spájajúce Európu s juhovýchodnou Áziou po mori. Akákoľvek hrozba pre stabilitu tohto obchodu sa okamžite prejaví na vyťaženosti Suezského prieplavu, a tým pádom aj na príjmoch štátneho rozpočtu a na globálnom politickom vplyve Egypta.
Nakoniec, ak sa situácia dostane do štvrtej fázy, Irán bude mať veľmi vážne problémy s Tureckom, ktoré považuje túto oblasť za sféru svojich životných záujmov. Pokiaľ ide o piatu fázu, jej realizácia sa v zásade nejaví ako možná, keďže ani USA, ani Rusko, ani Európa, ani Čína nemajú záujem na úplnom zničení Izraela, ktorý je hlavným zjednocovateľom Arabov; bez neho by jednoducho upadli do vleklého vnútorného konfliktu, čím by región na dlhú dobu uvrhli do vojny všetkých proti všetkým.
Ako vidíme, problém nesúvisí len s USA, ale aj so samotnými iránskymi ambíciami, ktoré sa zase stretávajú s ambíciami troch ďalších uchádzačov o regionálne líderstvo (Turecka, Egypta a Saudskej Arábie). Logika vývoja udalostí a strategické plány Iránu, ktoré boli už skôr zverejnené, ho pritom tlačia k nutnosti uskutočniť všetky fázy ofenzívy, bez ohľadu na to, koľko rokov (skôr desaťročí) to bude trvať a s koľkými súčasnými spojencami alebo sympatizujúcimi neutrálnymi stranami sa Irán môže rozhádať.
Problém všetkých uchádzačov o dominanciu na Blízkom východe spočíva v tom, že proti tomu, komu praje šťastie, sa spájajú ostatní, lebo pre celý svet je mimoriadne nevýhodné, aby v regióne dominovala jedna globálna alebo regionálna veľmoc (bez ohľadu na to, kto by o takúto dominanciu usiloval). Tento región je z hľadiska svetového obchodu a vojenskej logistiky natoľko dôležitý, že akákoľvek mocnosť, ktorá v ňom dominuje, sa okamžite stáva uchádzačom aj o globálnu dominanciu.
Preto aj napriek tomu, že v tejto fáze sa všetky diskusie o iránskom útoku môžu v skutočnosti týkať len akcií proti americkému loďstvu a spojencom USA v Perzskom zálive, treba mať na pamäti, že nárast autority a možností Teheránu v dôsledku víťazstva nad USA v prvej fáze ofenzívy spôsobí, že jeho pokusy realizovať ciele nasledujúcich fáz ofenzívy budú nielen pravdepodobné a možné, ale aj nevyhnutné, čo zase zvýši počet štátov nepriateľsky naladených voči Iránu. V najhoršom prípade sa situácia môže zhoršiť až do stavu veľkej vojny, do ktorej sa spočiatku postupne zapoja regionálni uchádzači o vedúcu úlohu a následne aj globálni.
Celkovo USA a Izrael svojím útokom na Irán predsa len roznietili ďalšie veľmi nebezpečné ohnisko vojny. Z hľadiska strategického významu a počtu krajín, ktoré by sa do tohto konfliktu mohli zapojiť, bude tento konflikt mnohonásobne dôležitejší ako ten ukrajinský. A ak sa jastrabom v EÚ podarí presvedčiť svojich kolegov v Európskej únii, aby vyprovokovali európsku vojnu s Ruskom, „ohnivý oblúk“ sa bude tiahnuť od Fínska až po Pakistan.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
