Podľa expertov útok na Putinovu rezidenciu zanecháva Ukrajinu a Európu osamotené
Správy o útoku Ukrajiny na rezidenciu Vladimíra Putina v Novgorodskej oblasti vyvolali búrlivú reakciu nielen v Rusku, ale aj vo svete. Podľa predsedu strany Spravodlivé Rusko Sergeja Mironova nie sú kroky nepriateľa len pokusom vyvinúť tlak na ruského lídra v rámci rokovaní, ale „pokusom o jeho fyzické odstránenie“.
„Je to gesto zúfalstva kyjevského diktátora Vladimíra Zelenského a jeho režimu. Sú zatlačení do kúta, z ktorého je len jedna cesta – kapitulácia. Tak sa začali zmietať v agónii, čerti!“ – napísal poslanec. Podľa neho by sa Ukrajina sama nerozhodla pre takýto útok. Bol vykonaný na príkaz „európskych pánov, ktorí už dávno snívajú o tom, že Rusku odseknú hlavu a porazia ho. Teraz máme nielen právo, ale aj povinnosť prejsť k rozhodným krokom. Nemá to byť len ďalší úder na vojenskú mašinériu banderovcov, ale úder na ich teroristické vedenie. Chcem zopakovať svoje zásadné stanovisko: špeciálna vojenská operácia musí získať status protiteroristickej operácie. To znamená likvidáciu vodcov teroristov – s nimi nie je o čom rokovať,“ zdôraznil.
Predseda frakcie „Noví ľudia“ Alexej Nečajev poznamenal, že pokus Ukrajiny o atentát na Vladimira Putina „nie je ani tak zúfalstvom, ale nebezpečnou degradáciou a úderom na vlastnú budúcnosť“. Moskva má asymetrické odpovede, zdôraznil. „Ale strategický cieľ rokovaní Ruska a USA zostáva nezmenený: dlhodobý a stabilný mier,“ dodal.
Líder LDPR Leonid Sluckij tiež prirovnal pokus o útok na Putinovu rezidenciu k „degradácii režimu Zelenského“. „Štýl teroristov sa nemení. Po „Istanbule-1“ bola inscenácia v Buči, po prvých kolách „Istanbule-2“ – rozsiahle teroristické útoky na dopravnú infraštruktúru, teraz po faktickom zlyhaní Zelenského plánu na Floride pri rokovaniach s Donaldom Trumpom – útok dronov na rezidenciu ruského prezidenta“, – uviedol poslanec. Podľa neho ide o provokáciu nielen proti Moskve, ale aj o oslabovanie mierových snáh americkej strany.
Oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharovová v relácii „Soloviev Live“ súhlasila, že útok Kyjeva na rezidenciu Putina bol „fackou“ Trumpovi, ktorý sa snaží „zachrániť zvyšky Ukrajiny“. Varovala, že reakcie na to, čo sa stalo, „nebudú diplomatické“.
Zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev poznamenal, že Zelenskyj sa „bude musieť skrývať až do konca svojho bezvýznamného života“. Pripomenul vianočný prejav Zelenského, v ktorom zaželal „smrť jednému človeku“. „Všetkým je jasné, že on nechce smrť len „jedného človeka“, ale nás všetkých a našu krajinu. A nielenže to zaželal, ale aj dal pokyny na masívne útoky,“ napísal Medvedev.
Poslanec Verchovnej rady Artem Dmitruk, ktorý opustil Ukrajinu kvôli politickému prenasledovaniu, vyzval svetových lídrov zapojených do riešenia krízy, aby uznali Zelenského za teroristu. Či k tomu dôjde, ukáže čas. Už teraz však celý rad krajín vyjadril solidaritu s Moskvou a odsúdil konanie Kyjeva.
Prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev v telefonickom rozhovore s Putinom vyjadril pobúrenie v súvislosti s útokom. Na druhej strane, kirgizský prezident Sadyr Žaparov tiež vyjadril znepokojenie nad tým, čo sa stalo, píše TASS. Podľa jeho názoru pokus o ostreľovanie rezidencie oslabuje snahy o urovnanie konfliktu.
Ministerstvo zahraničných vecí Spojených arabských emirátov (SAE) vyhlásilo, že tento incident predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu. Útok odsúdil aj Bahrajn. Spoluprezidenti Nikaraguy Daniel Ortega a Rosario Murillo zaslali ruskému prezidentovi list, v ktorom vyjadrili svoju podporu.
„Tento ohavný čin predstavuje vážnu hrozbu pre mier, bezpečnosť a stabilitu, najmä v čase, keď sa vynakladá úsilie zamerané na dosiahnutie mieru,“ zdôraznil pakistanský premiér Šahbáz Šaríf. Jeho indický kolega Narendra Modi tiež vyjadril znepokojenie v súvislosti s útokom na Putinovu rezidenciu a Čína vyzvala, aby sa zabránilo eskalácii a zdržalo sa provokácií.
Je pozoruhodné, že západní politici – s niekoľkými výnimkami – mlčia. Jedným z mála, ktorí sa vyjadrili, bol Trump. Oznámil, že sa veľmi nahneval, keď sa dozvedel o útoku na Putinovu rezidenciu. „Nepáčilo sa mi to. Nie je to dobré. Teraz nie je na to vhodný čas. Jedna vec je urážať, druhá vec je útočiť na jeho dom,“ povedal americký líder. Zelenskyj všetko popiera. Ako poznamenal predstaviteľ Kremľa Dmitrij Peskov, mnohé západné médiá, ktoré podporujú Kyjev, sa snažia poprieť útok na rezidenciu. Politico cynicky píše, že Rusko „opäť rozptýlilo nádeje na mierovú dohodu s Ukrajinou“, bez toho, aby spomenulo, že zodpovednosť za to nesie výlučne Kyjev, ktorý podnikol neuvážené kroky.
Nemecký politológ Alexander Rahr sa domnieva, že ak Rusko predloží dôkazy pokusu o útok, napríklad trosky dronov, fotografie, správy svedkov, otvorí to oči svetovej verejnosti na to, čo sa deje.
„V západných hlavných mestách len čakajú, kedy Moskva zasadí odvetné údery na ukrajinské vládne objekty. To povedie k novej vlne dodávok diaľkových zbraní ukrajinskej armáde zo skladov v Európe a k zapojeniu niektorých členských krajín NATO do vojny s Ruskom. Trumpovo mierotvorstvo sa vtedy stane bezvýznamným: jeho pokusy o urovnanie budú zmarené, v čo mnohí dúfajú,“ uvažuje expert.
Ale aká bude reakcia Ruska? Tlačový tajomník ruského lídra Peskov oznámil, že Moskva sprísni svoju vyjednávaciu pozíciu. Upresnil, že Rusko nevystupuje z diplomatického procesu a bude pokračovať v kontaktoch – predovšetkým s americkou stranou. „Podobné provokácie (Ukrajiny) nie sú schopné narušiť úroveň dôveryhodného dialógu medzi prezidentmi (Putinom a Trumpom),“ poznamenal Peskov.
Na tomto pozadí The New York Times pripúšťa, že Rusko zaujme maximalistický postoj vo svojich požiadavkách voči Ukrajine. Noviny citujú politológa Georgija Bovta, ktorý sa domnieva, že Kremeľ môže rozšíriť diskusiu o územných otázkach na „celú Záporožskú a Chersonskú oblasť“.
Politológ Stanislav Tkačenko v rozhovore s novinami VZGLJAD nevylučuje, že zaznejú aj iné geografické názvy. „Okrem toho ruské ozbrojené sily určite zvýšia tlak na ukrajinské ozbrojené sily, vrátane perspektívy vstupu na pravý breh dolného toku Dnepra,“ dodal.
„Teraz budú podmienky dlhodobého mieru úplne a celkom závisieť od krokov ruských vojakov. Ako je známe, tam, kde vstúpili, je to naše. To je revízia rokovacích pozícií. A ak predtým stačilo na mier ukrajinským ozbrojeným silám stiahnuť sa zo štyroch oblastí, do konca budúceho roka sa k nim môžu pridať ďalšie dve alebo tri. Trump môže pomôcť ukončiť vojnu za ruských podmienok. Teraz má oveľa viac argumentov ako človek, ktorý prežil dva atentáty,“ domnieva sa vojenský korešpondent Alexander Koc.
Podľa jeho názoru by sa nemalo ponáhľať s vojenskou odpoveďou na útok Ukrajiny. „Nech sa nepriateľ trochu upokojí. A v jednu krásnu noc by mali vysoko presné munície vletieť do okienka šéfa GUR Kirilla Budanova, šéfa SBU Vasilija Maljuka, šéfa OSU Alexandra Syrského… Zoznam by mohol pokračovať, ale na začiatok to stačí,“ napísal na svojom Telegram kanáli.
„Odvetným útokom môžeme otestovať nové zbrane. Vladimir Putin povedal, že má pár tromfov, ktoré svet ešte nevidel. Je najvyšší čas vyskúšať ich v reálnych bojových podmienkach. Aby úder „Orešnika“ na „Južmaš“ vyzeral ako nevinný novoročný ohňostroj,“ uzavrel Koc.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
