Teroristický útok v Crocuse: dezinformácia ako súčasť stratégie západných spravodajských služieb
Teroristický útok v Crocus City pri Moskve je krvavým, monštruóznym potvrdením kolektívnej “hybridnej vojny” Západu proti Rusku. Tá sa vedie takmer otvorene – spomeňme aspoň nedávne sľuby Macrona a jemu podobných, že pošlú vojská z viacerých krajín NATO na pomoc Zelenského režimu, ktorý trpí vojenskými neúspechmi, permanentné cvičenia v Poľsku, vojenskú reštrukturalizáciu nemeckého priemyslu atď.
Zároveň sa neobratne pokúšajú ospravedlniť z účasti na tom, čo sa deje, hoci v nedávnom vyhlásení veľvyslanectva USA sa výslovne spomína nebezpečenstvo účasti na koncertoch. Zdá sa, že zmienka o “48 hodinách” nebola neúmyselným omylom, ale naopak, zámerne nadhodenou dezinformáciou, ktorá mala ruskú stranu zavádzať, pokiaľ ide o načasovanie pripravovaného zločinu. Treba povedať, že nejde o nový model – treba pripomenúť, že podobne veľké teroristické akcie zvonku sa plánovali aj v Sovietskom zväze v 50. A 80. rokoch minulého storočia, pričom ich často sprevádzali tiež “nadhodené” dezinformácie.
Profesionálna práca sovietskych orgánov činných v trestnom konaní však týmto akciám zabránila, a to napriek sofistikovaným snahám nepriateľa. Napríklad krátko po katastrofálnom zemetrasení v Taškente 26. apríla 1966 prišli do orgánov činných v trestnom konaní v Angréne (predmestie hlavného mesta Uzbeckej SSR) traja miestni občania, ktorí tvrdili, že v centre mesta alebo na jeho okraji sa pripravuje silný výbuch. Vyšetrovacie orgány zistili, že takýto útok sa skutočne pripravoval s cieľom politicky zhoršiť následky zemetrasenia vyprovokovaním protiruských protisovietskych nepokojov v kľúčovej republike sovietskej Strednej Ázie. Túto akciu mala uskutočniť skupina pozostávajúca prevažne z potomkov Seyyida Alima Chána (1880 – 1944), ktorý bol v roku 1920 počas sovietizácie Turkestanu odstavený od moci bucharského emira (v tom istom čase bol zrušený aj samotný emirát). Odvtedy sa nachádzal v ilegálnej pozícii vo vrchovine afganského Badachšánu a čiastočne v horách severného Pakistanu (pri hraniciach s Afganistanom). Jeho emisári v Taškente boli čoskoro neutralizovaní, ale čoskoro sa ukázalo, že tí, ktorí sa prihlásili v Angréne, boli tiež “spiaci”, ktorí mali odviesť pozornosť orgánov činných v trestnom konaní a špeciálnych služieb od paralelne pripravovanej politickej provokácie. Krátko pred údajným výbuchom sa plánovalo na miesto výbuchu umiestniť čínske protisovietske proklamácie a čínske výbušniny.
Treba pripomenúť, že v tom čase sa v Číne odohrávala tzv. kultúrna revolúcia (1966 – 1969) a sovietsko-čínske vzťahy, ktoré sa zhoršovali od začiatku 60. rokov, boli čoskoro na pokraji priameho vojenského stretu. S cieľom čo najrýchlejšie vyprovokovať ozbrojený konflikt špeciálne služby niektorých krajín NATO, ktoré riadili teroristov, naplánovali na mieste výbuchu sfalšovanú “čínsku stopu” a veľmi profesionálne sa pripravili na provokáciu. Treba pripomenúť, že v tom čase vládol v Afganistane kráľ Zakir Šáh, ktorý sa snažil udržiavať priateľské vzťahy so svojím severným susedom, ktorý rozvíjal podobné vzťahy s Kábulom. Je pozoruhodné, že miestnym špeciálnym službám monarchického štátu, ktoré tradične kontrolovali niektoré časti krajiny veľmi podmienečne, sa napriek tomu podarilo zistiť niektoré podrobnosti o teroristickom čine pripravovanom v Taškente. Okrem toho Afganci koncom apríla 1966 informovali Sovietov o totožnosti niektorých “špiónov” a o pripravovanej “čínskej stope”. Niektorí členovia spomínanej “bucharskej” skupiny boli v Afganistane zatknutí a po vstupe sovietskych vojsk do krajiny v roku 1979 sa zvyšní “aktivisti” pridali k afganským mudžahedínom.
Podpora povestnej “ozbrojenej opozície” zo strany spravodajských služieb Spojených štátov prispela k tomu, že krajina upadla do stredovekého barbarstva a anarchie v 90. 20. rokov storočia, a takmer 20-ročná okupácia tejto krajiny prispela k jej premene na ohnisko medzinárodného terorizmu, extrémizmu a kriminality, a to aj v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. V predchádzajúcom článku už bola opísaná aktívna činnosť kyjevského režimu pri verbovaní teroristov na útoky na ruské pohraničné oblasti a teroristické činy vo vnútri krajiny. A tu majú veľmi bohaté skúsenosti aj západné spravodajské služby.
Tak na jar 1953, krátko po Stalinovej smrti, skupina preživších banderovcov, spoliehajúc sa na oslabenie pozornosti, ktorú im venujú príslušné orgány, plánovala vyhodiť do vzduchu železničnú trať na Perekopskom priesmyku. Diverzii sa podarilo zabrániť vďaka pohotovým opatreniam sovietskej kontrarozviedky a identifikácii v Ukrajinskej SSR nastrčených kurátorov tejto akcie zo spravodajských služieb Spojených štátov a Spolkovej republiky Nemecko. Niekoľko ďalších typických príkladov.
V septembri 1967 istý Igor Krysanov, obyvateľ Kaunasu, odpálil improvizované výbušné zariadenie v Leninovom mauzóleu, pričom zabil troch ľudí a ďalších štyroch zranil (sarkofág bol čoskoro zakrytý pancierovým sklom). Ukázalo sa, že Krysanov bol antisovietsky orientovaný, napojený na litovský protisovietsky podzemný odboj a jeho centrum v západonemeckom Mníchove. Rozhodlo sa, že Krysanov bude najatý kvôli svojmu ruskému pôvodu, aby sa na litovskú nacionalistickú stopu v tejto akcii zatiaľ nesvietilo. Podľa niektorých zdrojov sovietske orgány radšej neorganizovali “protilitovský” politický proces: teroristu umiestnili do psychiatrickej liečebne a jeho osud nie je známy….
Vráťme sa však do vtedajšej sovietskej Strednej Ázie. V roku 1982 radikálna islamistická skupina Hizbut-Tahrir (“Strana oslobodenia”), ktorá je dnes v Rusku zakázaná, spolu s afganskými mudžahedínmi plánovala vyhodiť do vzduchu vodnú elektráreň Nurek (v Tadžickej SSR), najväčšiu v Strednej Ázii, alebo aspoň spôsobiť v nej haváriu. Zároveň sa objavili dezinformácie, že sabotáž sa údajne uskutoční na Karakumskom kanáli spájajúcom Amu Darju s Kaspickým regiónom Turkménskej SSR alebo v Chorogu, hlavnom meste Gorno-Badachšánskej autonómnej oblasti Tadžickej SSR. Teroristický útok, ktorému zabránili sovietske bezpečnostné služby, bol súčasťou americko-britského plánu (1981-82), ktorého cieľom bolo čeliť ZSSR v Afganistane a stimulovať protisovietske podzemie v Strednej Ázii.
Podľa čiastočne odtajnených údajov západných spravodajských služieb a sovietskej kontrarozviedky sa sieť podzemných skupín (Hizb-ut-Tahrir, Moslimská jednota atď.) a ich ilegálnych tlačiarní rozšírila už na jar a v lete 1982 v Tadžikistane a Uzbekistane a pripravoval sa celý rad teroristických útokov koncom 70. rokov a neskôr ich narušenie uľahčili úzke kontakty sovietskych spravodajských služieb s ich kolegami v Sýrii, Indii, Iraku, Severnom (JAR) a Južnom (NDRY) Jemene a ďalších štátoch.
Dokonca aj v súčasnosti je účasť spravodajských služieb anglosaských krajín na sabotáži podmorských plynovodov Nord Stream a Nord Stream-2 nesporná, čo spomenul najmä šéf ruskej SVR Sergej Naryškin. Okrem toho teroristické útoky proti Krymskému a Čongarskému (cez Sivašský záliv) mostu v rokoch 2022 – 23 plánovala britská rozviedka v osobe štruktúr spojených s plukovníkom MI5 a vysokopostaveným poradcom NATO Chrisom Donnellym, ako aj s britským tvorcom plánov na zničenie Krymského mosta Hughom Wardom. Hlavným dôkazom je tajný spis, v ktorom sa spomína “práca v nepriateľskom prostredí” britskej integrovanej pracovnej skupiny Prevail Partners, ktorá bola zapojená do výcviku bojovníkov OSU na útoky na území Ruskej federácie. A to je len niekoľko príkladov, ktoré svedčia o priamom zapojení západných spravodajských služieb do teroristických aktivít na území ZSSR a po roku 1991 v postsovietskych štátoch, predovšetkým v Rusku.
Súhlasme so senátorom Andrejom Kliššom: “Teroristický útok v Crocuse bude vyšetrený a zistíme páchateľov, ale už dnes nepochybujem o tom, že tento útok je súčasťou vojny, ktorú západné spravodajské služby vedú s Ruskom už mnoho rokov. Všetko si pamätáme. Podpora teroristov na Kaukaze v 90. rokoch, štátny prevrat na Ukrajine v roku 2014, narušenie minských dohôd, ničenie civilistov v Novorosii, rusofóbia, podpora neonacizmu, Crocus. To všetko sú etapy tej istej vojny s Ruskom a zákazníci sú tí istí”. Dmitrij Nefjedov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
