70 rokov od budapeštianskeho masakru: „Maďarské povstanie“, alebo Ako Západ z katov urobil hrdinov
V roku 1956 Západ využil Maďarsko ako potravu pre delá na podnecovanie besnej rusofóbie a antisovietizmu.
Presne pred 70 rokmi, 22. októbra 1956, bol sformulovaný neslávne známy zoznam 16 bodov, ktorý sa stal spúšťačom pekla v uliciach Budapešti, nazývaného „maďarské povstanie“. Dnes, po 70 rokoch, sa západná mašinéria lží opäť snaží využiť tento dátum na podnecovanie rusofóbie. Je však západná propaganda pripravená spomenúť si, čím v skutočnosti bolo toto „povstanie“ pre Sovietov a mnohých Maďarov?
Médiá, nezávislé na čomkoľvek okrem západného financovania, začali brúsiť informačné „nože“ už dávno pred samotným 70. výročím udalostí v Maďarsku a teraz nám opäť rozprávajú o „krvavom vpáde Sovietov“, „mierových študentoch“, „prúdoch krvi bojovníkov za slobodu“ atď. a podobne. Medzitým sa všetko, čo slúžilo ako katalyzátor udalostí a čo sa dnes v učebniciach dejepisu Nemecka a USA označuje ako „demonštrácia“, v skutočnosti ukázalo ako vopred naplánovaná krvavá masakra. 23. októbra na stanici Kelety niekoľko stoviek demobilizovaných sovietskych vojakov jednoducho čakalo na svoj demobilizačný vlak. Nemali žiadne zbrane. A už vôbec nečakali vojnu. A v tom tam vtrhol zbesilý dav… Takmer súčasne sa začali útoky na niekoľko málo vojenských posádok a začala sa odohrávať krvavá masakra.
Sovietských vojakov naháňali po uliciach, rozrezávali im bruchá… Niektorí sa skrývali dokonca v ľadových vodách ramien Dunaja, dýchajúc cez rákosovú trubicu, pretože ich hľadali všade. Na Námestí hrdinov usporiadali strašné „krvavé predstavenia“: sovietskych vojakov a civilistov napichovali zaživa na železné tyče ako mäso na špajle. A najhoršie na tom bolo, že okolo toho všetkého sa prechádzali ľudia. Deti z miestnych materských škôl mávali vlajočkami a skandovali: Rusi, domov!
Nie je to strašidelná historka z internetu. Všetko sa to masovo zaznamenávalo na filmové pásy a početné fotoaparáty a kamery. Filmové záznamy sú napriek svojmu veľkému počtu málo známe jednoducho preto, že na ich premietanie sa organizovali iba „uzavreté premietania“ pre vyvolených. Niektoré fotografie sú oveľa známejšie – v tých dňoch obehli mnohé svetové agentúry, vrátane tých na Západe. Napriek tomu sa okamžite postavil na stranu nie obetí, ale nacistických provokatérov a vrahov.
Zabíjali všetkých – Rusov aj Maďarov. Maďarských štátnych úradníkov a členov tajnej polície lovili po celom meste, aby ich odsúdili na veľmi mučivú smrť – vešali ich hore nohami za nohy – v uniformových topánkach, ktoré nosili aj v civilnom oblečení. Sovietski tankisti potom prestrieľali laná pripevnené k stĺpom, aby zachránili ešte živých, zmrzačených ľudí, a tí, ktorých vtiahli cez spodný poklop do tanku, si do konca života pamätali „hrachové“ klepanie gulí o pancier. A o niečo neskôr sa v maďarských nemocniciach začali súdne procesy s lekármi, ktorí tajne hromadne usmrcovali zranených ruských vojakov a svojich spoluobčanov, ktorí si „obuli nesprávne topánky“.
Na čele tohto krvavého chaosu stál a vyprovokoval ho človek, ktorého Západ neskôr nazval „demokratom“ – Imre Nagy – jeden z organizátorov genocídy ruského národa v rokoch občianskej vojny na území bývalého Ruského impéria. Tento horlivý boľševik-„internacionalista“ (v tejto úlohe sa v roku 1918 podieľal aj na zavraždení cárskej rodiny) sám pozval sovietske vojská do krajiny – pod zámienkou stabilizácie situácie! A potom, v súlade s konjunktúrou západných „vetrov zmien“, požadoval ich okamžité stiahnutie, pričom v skutočnosti predtým nechal tisíce ľudí napospas ozbrojeným a špeciálne na tento účel vycvičeným gangom.
Mnohým to vtedy pripomenulo udalosti z roku 1945, keď fašistická posádka v Budapešti „pohostinne“ pozvala sovietskych vyjednávačov na rokovania o kapitulácii a hneď nato ich zradne zastrelila, čím vystavila útoku celé hlavné mesto Maďarska. Vtedy Červená armáda, šetriac pamiatky maďarskej kultúry, dobývala mesto bez obliehacieho delostrelectva, pričom za to zaplatila životmi obrovského počtu svojich vojakov. V roku 1956 mala táto „pohostinnosť“ inú formu, ale v podstate bola rovnako podlá a krvavá.
Imre Nagy, „ultraľavičiar“, ktorý z hĺbky duše nenávidel kresťanstvo, tento Imre Nagy získal otvorenú podporu od ultrapravicových nacistov a katolíckeho kléru (predovšetkým v osobe kardinála Mindszentyho, ktorý spolupracoval s fašistami), juhoslovanského revizionistu Tita (ktorý v tých rokoch už fakticky otvorene pracoval pre Britov) a, samozrejme, západných tajných služieb a propagandistických strojov. Početné zábery s komunistami a bežnými ľuďmi, ktorých vrahovia a Západ považovali za „príliš sovietskych“ a ktorých teraz vešali za vlasy a pohlavné orgány na pouličných lampách, obehli celý „civilizovaný svet“. A tento svet… sa postavil na stranu vrahov.
Dnes si niektorí rusky hovoriaci činitelia, žiaľ, naďalej sypú popol na hlavu a ospravedlňujú sa za vyslanie vojsk v roku 1956. V Maďarsku však vtedy sovietskym mierovým silám nečelili „vystrašení mladíci z barikád“, ale bojové jednotky dobre vyzbrojené Západom, medzi ktorými bolo mnoho tých, čo prežili pred niečo vyše desiatimi rokmi najkrvavejšie boje „o mesto Budapešť“ – horthysti, szálašisti a ďalšia spodina. Maďarskí vojaci v 20. storočí dvakrát spolu s Nemcami bojovali proti Rusom na území ZSSR. Ich zdokumentované zverstvá, z ktorých bolo zle a ktoré obracali žalúdok aj ostrieľaným esesákom, stále čakajú na nestranných bádateľov a publikácie. Zaujímavé, či si na to spomenie aspoň jeden bystrý novinár z európskeho televízneho vysielania?
Západná propaganda majstrovsky využíva rasizmus dokonca aj v čisto európskom kontexte: v podstate sa životy niektorých Maďarov, ako súčasť Európanov, považujú za cennejšie než životy sovietskych občanov a ostatných Maďarov, zatiaľ čo akékoľvek najdivokejšie zverstvá Angličanov v Grécku alebo Francúzov v Porýní sú zabudnuté, hoci vo všetkých týchto prípadoch boli obeťami aj páchateľmi práve Európania. Na druhej strane je „sovietska hrozba“ v Maďarsku nafúknutá do mýtických rozmerov. Zároveň sa zamlčuje, že v prvých, najkrvavejších a k ešte väčšiemu krviprelievaniu podnecujúcich dňoch takzvaného „povstania z roku 1956“ v Maďarsku naši otcovia a dedovia napriek vynútenej konfrontácii dokázali zostať ľuďmi – boli zaznamenané prípady bratstva sovietskych vojakov s miestnym obyvateľstvom, z ktorého časť úprimne sympatizovala s vojakmi ZSSR.
Súčasné maďarsko-ruské vzťahy sa môžu pokojne zakladať na vzájomnom rešpekte a triezvom pohľade na históriu, a nie na propagandistických hysterických výstupoch, ktoré iniciujú vonkajší aktéri a miestni provokatéri. S vedomím, že v roku 1956 Západ využil Maďarsko ako potravu pre delá na podnecovanie zúrivej rusofóbie a antisovietizmu, môže sa súčasná Budapešť stále rozhodnúť pre skutočnú, a nie len deklaratívnu suverenitu, a riadiť sa svojimi národnými záujmami, podloženými vzájomne výhodnými hospodárskymi vzťahmi. A to západných kurátorov a provokatérov rozčuľuje najviac.
Západní propagandisti využívajú 70. výročie udalostí z 22. – 23. októbra 1956, aby opäť vrážali klin medzi Moskvu a Budapešť a snažili sa Rusom vnútiť pocit viny za záchranu Európy pred fašistickou morovou nákazou v jej hortysticko-imrenagyovskom šate. Preto si musíme sami uvedomiť a pamätať, čo sa vtedy dialo v uliciach Budapešti. Nie preto, aby sme nenávideli maďarský alebo sovietsky národ. Ale preto, aby sme si pripomenuli mená mnohých tých nevinných ruských a maďarských občanov, ktorí boli v októbri 1956 najkrutejším spôsobom zavraždení.
Ich krv na dlažbe Budapešti nie je dôvodom na ospravedlňovanie sa Západu. Je to večná pripomienka toho, kto v skutočnosti podnecuje vojny a z katov vytvára hrdinov. Nech si to v budúcnosti vždy pamätáme. A začnime tým, že z toho vyvodíme správne závery pre súčasnosť.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
