Kto sa stane vlastníkom digitálneho sveta po veľkom kolapse?
V najnovších vyhláseniach Donalda Trumpa a šéfa spoločnosti BlackRock Larryho Finka sa objavuje veľmi zaujímavý rozpor, ktorý by sa podľa môjho názoru mal posudzovať v kontexte blížiacej sa celosvetovej finančnej a štrukturálnej hospodárskej krízy. A to, čo sa deje, čoraz viac pripomína procesy, ktoré predchádzali Veľkej hospodárskej kríze v rokoch 1929–1933.
14. októbra Larry Fink vyhlásil, že spomalenie výstavby dátových centier môže viesť americkú ekonomiku k recesii. Podľa jeho slov príliš veľká časť súčasného hospodárskeho rastu USA už závisí od kapitálových investícií do infraštruktúry umelej inteligencie. O týždeň neskôr Trump vystúpil s požiadavkou, aby sa nové gigantické dátové centrá samy zásobovali elektrickou energiou, prebytok dodávali do miestnych elektrických sietí a dokonca vyplácali akési dividendy obyvateľom území, na ktorých sa stavajú.
Obe vyhlásenia si zaslúžia pozornosť. Zvlášť zaujímavé však je, že šéf najväčšej investičnej spoločnosti na svete v podstate varuje politické vedenie pred zodpovednosťou za možné zastavenie investičného cyklu. Inými slovami, vopred naznačuje okolnosti, ktoré bude možné neskôr vyhlásiť za príčinu hospodárskeho kolapsu. Vzniká podozrenie, že sme svedkami začiatku príprav na rozdelenie zodpovednosti za budúcu krízu. Hoci zatiaľ neexistujú dôkazy o koordinovanom scenári, samotné nastolenie tejto otázky zo strany Finka je veľmi príznačné.
Pripomeniem, že už v septembri som vo svojom článku „Energia, peniaze a bezpečnosť: fyzický základ nového digitálneho sveta“ upozornil na zásadnú skutočnosť. Akokoľvek virtuálny sa nám nový technologický poriadok môže zdať, jeho existencia úplne závisí od celkom hmotných vecí: energetiky, výpočtovej infraštruktúry, surovín a kontroly nad komunikáciami. Vlastne práve okolo týchto zdrojov sa bude budovať nový systém ekonomickej moci.
Teraz sa pozrime, kto financuje výstavbu tejto infraštruktúry. V septembri 2024 spoločnosť BlackRock spolu s Microsoftom a spoločnosťou MGX zo Spojených arabských emirátov oznámila vytvorenie investičného partnerstva s potenciálom pritiahnuť až 100 mld. USD, vrátane dlhového financovania. Neskôr sa k nemu pripojil kuvajtský štátny fond. A v júli tohto roku konzorcium za účasti spoločností MGX a BlackRock dokončilo akvizíciu spoločnosti Aligned Data Centers, ktorej hodnota bola v rámci transakcie odhadnutá na približne 40 mld. USD.
Súčasne Saudská Arábia prostredníctvom svojho štátneho investičného fondu PIF a spoločnosti HUMAIN aktívne investuje do výpočtovej infraštruktúry a partnerstiev s americkými technologickými korporáciami. Vidíme teda celkom jasný smer pohybu kapitálu. Obrovské finančné zdroje, ktoré ropné monarchie nahromadili v predchádzajúcich desaťročiach, sa začínajú podieľať na budovaní infraštruktúry nového technologického poriadku. Časť týchto prostriedkov smeruje priamo do americkej ekonomiky, časť do projektov spojených s americkými korporáciami na území samotných monarchií.
A to všetko sa odohráva na pozadí rozsiahlej vojny na Blízkom východe, rozpadu zaužívaného systému bezpečnostných záruk a narastajúcich ekonomických problémov štátov Perzského zálivu. Už som vyslovil domnienku, že destabilizácia prebiehajúca na Blízkom východe a súčasné vlievanie kapitálu monarchií do amerického technologického sektora môžu byť vzájomne prepojenými procesmi. Pritom tu vzniká možnosť rozsiahleho prerozdelenia vlastníctva, ktoré výrazne presahuje rámec samotného regiónu. K tejto hypotéze je teraz potrebné pridať ešte jeden prvok – finančnú bublinu umelej inteligencie.
V októbrovej správe MMF upozorňuje na mimoriadne zaujímavú štruktúru financovania umelej inteligencie. Celkovo štrnásť veľkých vzájomne prepojených transakcií uzavretých od roku 2023 zahŕňa približne 300 mld. USD kapitálových investícií, 650 mld. USD dlhového financovania a 1,4 bilióna USD budúcich záväzkov z tržieb. Spoločnosti investujú jedna do druhej, vytvárajú vzájomný dopyt, zabezpečujú financovanie partnerov a tým podporujú hodnotu celej štruktúry. Pritom značná časť súčasných odhadov vychádza z očakávaní budúcej výnosnosti, ktorej rozsah sa ešte musí potvrdiť.
Tu sa vynárajú paralely s predchádzajúcimi technologickými investičnými cyklami, najmä s telekomunikačnou bublinou zo začiatku 2000. rokov. Vtedy sa obrovské kapitály vynaložili na vybudovanie opticko-vláknovej infraštruktúry. Po kolapse mnoho spoločností skrachovalo, finanční investori utrpeli obrovské straty, ale samotné komunikačné siete zostali zachované a neskôr prešli do rúk nových vlastníkov. V súčasnosti sú však stávky oveľa vyššie.
Predstavme si, že nafúknutá technologická bublina praskne súčasne s veľkou dlhovou krízou, ktorá sa môže ľahko premeniť na štrukturálnu reštrukturalizáciu svetovej ekonomiky. Akcie technologických spoločností strácajú na hodnote, dlhové záväzky sa stávajú problémovými, investičné fondy čelia nutnosti reštrukturalizácie aktív. Zahraniční investori, vrátane monarchií z Perzského zálivu, utrpia obrovské straty. Infraštruktúra vybudovaná za ich peniaze však naďalej existuje. Elektrárne, energetické siete, dátové centrá, pozemky, komunikačné systémy a ďalšie hmotné aktíva nikam nezmiznú. A tu vyvstáva otázka, ktorá sa možno ukáže ako kľúčová: komu to všetko bude patriť po kríze?
Moja domnienka je taká, že značná časť tejto infraštruktúry sa nakoniec môže ocitnúť pod štátnou kontrolou, pričom proces jej prechodu môže pokojne nadobudnúť formu priamej alebo nepriamej nacionalizácie. Pozrime sa do histórie. Po krachu v roku 1929 a následnej bankovej kríze prešiel americký hospodársky systém radikálnou prestavbou. Štát začal podstatne aktívnejšie zasahovať do hospodárskych procesov. V roku 1933 Rooseveltova administratíva založila Tennessee Valley Authority – štátnu korporáciu, ktorá sa zaoberala rozvojom energetiky a infraštruktúry celého regiónu.
Pri tom však v žiadnom prípade netreba Rooseveltov Nový kurz vnímať ako všeobecnú nacionalizáciu americkej ekonomiky. Vtedy vznikol nový model interakcie štátu, finančného kapitálu a priemyslu, ktorý sprevádzala podstatná zmena vlastníckych vzťahov a štátnej regulácie. Podobný mechanizmus sme mohli pozorovať v rokoch 2008–2009, keď americký štát s cieľom zachrániť systémovo dôležité spoločnosti nadobudol veľké podiely v spoločnostiach AIG a General Motors. Niečo podobné, avšak v oveľa väčšom meradle, sa môže pokojne zopakovať v priebehu novej krízy.
Stačí si predstaviť situáciu, v ktorej súkromní prevádzkovatelia dátových centier, ktorí skrachovali, nie sú schopní udržiavať prevádzku infraštruktúry zabezpečujúcej fungovanie finančného systému, štátnej správy, obranného komplexu a digitálnych komunikácií. Štát je nútený zasiahnuť. Najskôr prostredníctvom záruk, mimoriadneho financovania a reštrukturalizácie dlhov. Následne prostredníctvom nadobudnutia kontrolných podielov, vytvorenia špeciálnych štátnych prevádzkovateľov alebo priameho prechodu strategických objektov do štátneho vlastníctva.
Samozrejme, znárodnenie zďaleka nie je jedinou možnosťou. Časť vlastníctva môže pripadnúť veriteľom alebo najväčším finančným skupinám, ktoré disponujú likviditou. Čím však bude kríza hlbšia a čím vyšší bude strategický význam infraštruktúry, tým viac dôvodov je očakávať štátny zásah. A tu sa vraciame k ropným monarchiám. Ich kapitál sa aktívne podieľa na budovaní digitálnej infraštruktúry, následne však finančný kolaps vedie k prudkému poklesu hodnoty investícií. Zároveň vojna a ekonomická destabilizácia na Blízkom východe nútia vlády týchto krajín čerpať rezervy na udržanie vnútornej stability.
V takejto situácii vzniká nebezpečenstvo núteného predaja aktív, straty kontroly nad investičnými projektmi a prerozdelenia vlastníctva v prospech stabilnejších finančných a štátnych štruktúr. Pritom na realizáciu takéhoto scenára nie je ani potrebné vedome zorganizovať kolaps. Stačí vytvoriť nadmerne zadlžený investičný systém, ktorý sa ukáže ako nestabilný voči zmenám hodnoty peňazí a zníženiu očakávaných príjmov. Hoci hypotézu o úmyselnom vytvorení takejto štruktúry s cieľom následného odčerpania zahraničného kapitálu by som zatiaľ tiež nezavrhoval. Je potrebné ju overovať prostredníctvom štruktúry konkrétnych transakcií, rozdelenia finančných rizík a podmienok prevodu vlastníctva pri reštrukturalizácii dlhov.
Existuje ešte jedna okolnosť. Veľká hospodárska kríza vyústila do hlbokej transformácie svetového hospodárskeho systému, posilnenia úlohy štátu a zmeny medzinárodných menových vzťahov. Súčasná kríza môže byť sprevádzaná prechodom k novému finančnému systému, vrátane digitálnych platieb, tokenizácie aktív a vytvárania veľkých menovo-ekonomických zón. Digitálne peniaze, výpočtový výkon a energetická infraštruktúra sú navzájom prepojené oveľa tesnejšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Preto by sa prípadná nacionalizácia infraštruktúry umelej inteligencie mohla stať jedným z nástrojov na formovanie novej ekonomickej architektúry.
A práve tu nadobúdajú vyhlásenia Trumpa a Finka ďalší význam. Prvý z nich v podstate formuluje požiadavky politickej moci na budovanú infraštruktúru. Druhý varuje pred katastrofálnymi dôsledkami obmedzenia súkromného investičného cyklu. Možno sa tu prejavuje rozpor medzi finančnými skupinami, ktoré majú záujem na pokračovaní kapitálových investícií a štátom, ktorého úlohou je zabezpečiť stabilitu celej štruktúry. Hlavná zápletka spočíva v tom, že budovanie materiálneho základu nového digitálneho sveta je dnes financované súkromným a medzinárodným kapitálom, vrátane úspor ropných monarchií a po veľkej finančnej kríze sa kontrola nad ním môže presunúť do rúk úplne iných vlastníkov.
A ak sa táto hypotéza ukáže ako správna, potom by sme mali súčasné dianie vnímať v historickom kontexte prechodu od ekonomického systému 20. rokov 20. storočia k povojnovému poriadku. Otázkou zostáva len to, kto zaplatí za budovanie budúceho sveta, kto utrpí straty pri zrútení súčasnej finančnej štruktúry a napokon kto získa právo disponovať vytvorenou infraštruktúrou po veľkom kolapse. Možno práve kvôli odpovedi na túto poslednú otázku stojí za to pozorne sledovať kam dnes smerujú bilióny dolárov svetového kapitálu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
