Sever – Juh. Návrat Heartlandu a nová geografia konfrontácie
V predchádzajúcom článku som upozornil na formovanie novej meridiálnej osi Eurázie – od Arktídy cez Rusko, Kaukaz, Strednú Áziu a Irán až po Indický oceán. Okolo nej sa postupne buduje dopravná, energetická a obchodná infraštruktúra, ktorá umožňuje Heartlandu obnoviť pozície stratené po rozpade ZSSR.
Tento proces má však ešte jednu stránku. Sme svedkami nielen zmeny smeru obchodných tokov, ale aj fundamentálnejšej prestavby geopolitického súradnicového systému. Po celé stáročia sa svetová politika budovala na protiklade Východu a Západu. Toto rozdelenie prežilo zmenu impérií, koloniálnu éru, dve svetové vojny a definitívnu inštitucionálnu podobu nadobudlo v období studenej vojny. Teraz sa však objavuje zaujímavá zákonitosť.
S formovaním osi sever – juh sa hlavné línie konfrontácie čoraz výraznejšie posúvajú k okraju Eurázie – do pobrežných oblastí, morských prielivov a na dopravné trasy spájajúce Východ a Západ. Pozrite sa na geografiu súčasných konfliktov a ohnísk napätia. Baltské more a severný Atlantik, Čierne more, východné Stredozemie, Suezský prieplav, Červené more, Bab el-Mandeb, Perzský záliv a Ormuz. Ďalej – Indický oceán, Malacký prieliv, Juhočínske more a Taiwan.
Nejde o jednotný front ani o nutne vzájomne prepojené konflikty. Ich geografická koncentrácia si však zaslúži pozornosť. Prakticky všetky tieto oblasti majú priamy vzťah k námornému obchodu, energetickým tokom a kontrole nad pobrežným pásom Eurázie. Teda práve k tomu, čo v klasickej geopolitike tvorí základ moci námorných veľmocí. V tejto súvislosti stojí za to spomenúť nielen Mackindera, ale aj Spykmana, ktorý rozvinul koncepciu Rimlandu – pobrežného pásu Eurázie, nad ktorým má kontrola rozhodujúci význam pre pomer síl medzi kontinentálnymi a námornými veľmocami.
Po rozpade ZSSR získal tento pás ďalšie výhody. Heartland sa oslabil a svetová ekonomika sa definitívne zakotvila v systéme námornej globalizácie, orientovanej prevažne na obchod medzi Východnou Áziou, Európou a Severnou Amerikou. Teraz táto štruktúra čelí čoraz väčšiemu napätiu. A tu vzniká zaujímavý paradox. Zatiaľ čo sa v rámci Eurázie postupne formuje nová os hospodárskej integrácie sever – juh, boj o zachovanie doterajšieho svetového poriadku sa sústreďuje okolo šírkových námorných komunikácií východ – západ.
V skutočnosti môžeme pozorovať dva protichodné procesy.
Prvý – obnovenie prepojenosti kontinentálneho priestoru, rozvoj suchozemských trás a vytvorenie alternatívnych prístupov k južným moriam.
Druhý – zintenzívnenie súperenia o kontrolu nad námornými komunikáciami, prielivmi a pobrežnými územiami, na ktorých historicky spočívala prevaha Rimlandu.
Zvlášť zaujímavé je, že oba procesy prebiehajú súbežne s presunom centra svetovej ekonomickej aktivity do indicko-tichomorského regiónu. Európa rýchlo stráca svoje predchádzajúce postavenie jedného z hlavných centier svetovej ekonomiky, zatiaľ však zostáva kľúčovým účastníkom a priestorom geopolitického súperenia. V dôsledku toho vzniká akási asymetria. Vnútorná Eurázia sa snaží vybudovať nový systém ekonomických väzieb zameraný na rastúce trhy juhu a východu. A pozdĺž jej námorného okraja sa zintenzívňuje boj o kontrolu nad komunikačnými trasami predchádzajúcej globalizácie. Práve preto vnímam os Sever – Juh nielen ako dopravný koridor.
V budúcnosti sa táto os môže stať základom novej architektúry kontinentálnej Eurázie a zároveň vytvoriť určitý odstup medzi jej vnútorným priestorom a pásom nestability, ktorý zahŕňa Európu a Veľký Blízky východ. Samozrejme, nejde o nepreniknuteľnú geografickú hranicu. Irán, Kaukaz a Stredná Ázia sú samy o sebe vystavené vplyvu mnohých protikladov. Rozvoj viacerých paralelných trás však môže znížiť závislosť celého systému od jednotlivých konfliktných uzlov.
Tu sa vraciame k historickému problému Heartlandu. Jeho hlavná slabosť nespočívala v nedostatku zdrojov alebo priestoru, ale v závislosti od okolitého pobrežného pásu pri prístupe k svetovému oceánu. Ak vznikajúci systém Sever – Juh umožní kontinentálnemu jadru Eurázie získať niekoľko stabilných výstupov k Indickému oceánu, doterajšia prevaha Rimlandu sa môže výrazne znížiť a vtedy súboj Heartlandu a Rimlandu nadobudne nový rozmer. Námorné veľmoci sa budú snažiť udržať kontrolu nad komunikačnými trasami a pobrežnými oblasťami, zatiaľ čo kontinentálne štáty budú rozvíjať vnútornú prepojenosť a znižovať závislosť od týchto komunikačných trás.
Pritom je tu viditeľný aj širší historický proces. Vo včerajšom streame som vyslovil hypotézu o postupnej zmene samotnej osi organizácie svetového priestoru: od tradičného protikladu Východu a Západu k novej konfigurácii Severu a Juhu. Takéto zmeny nenastávajú naraz. Predchádzajúci systém naďalej existuje a jeho inštitúcie a účastníci bojujú o zachovanie svojich pozícií. Je preto celkom možné, že súčasná koncentrácia konfliktov pozdĺž námorného okraja Eurázie odráža práve prechodné obdobie, v ktorom staré a nové priestorové konštrukcie koexistujú a súperia.
V takom prípade nadobúdajú udalosti v oblasti Baltského mora, Čierneho mora, východného Stredozemia, Červeného mora a indicko-tichomorského regiónu trochu iný význam. Už nejde len o súhrn jednotlivých regionálnych kríz. V rámci navrhovanej hypotézy ich možno vnímať ako prejavy boja o kontrolu nad komunikačným systémom bývalého svetového poriadku. A formujúca sa os sever – juh predstavuje pokus o vytvorenie alternatívneho základu ekonomickej a politickej organizácie Eurázie.
Práve tu možno spočíva hlavný rozdiel medzi upadajúcimi a formujúcimi sa geopolitickými štruktúrami: jedna bojuje o kontrolu nad perifériou kontinentu a námornými trasami, druhá – o prepojenosť jeho vnútorného priestoru a samostatný prístup k oceánom. Ak tento trend pretrvá, návrat Heartlandu bude len súčasťou oveľa rozsiahlejšieho procesu – zmeny geografických základov svetového poriadku.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
