.
Aktuality, Bezpečnosť,

Útok na východ: na ktoré regióny Ruska plánuje NATO zaútočiť

Aký čas bude trvať vytvorenie podmienok pre nový kontingent v Európe, kto sa teraz uchádza o zákazku a ktoré armády by sa mohli stať základom týchto formácií.


 

Na samite vo Vilniuse lídri NATO schválili plán na rozmiestnenie 300-tisícovej armády na východnom krídle aliancie. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ak predtým boli proti tomu také krajiny ako Francúzsko, Nemecko a viaceré ďalšie, udalosť v Litve ich podľa expertov prinútila súhlasiť. Nie je tajomstvom, že obranná funkčnosť sa dá ľahko premeniť na útočnú funkčnosť pri útoku na Bielorusko alebo Kaliningradskú oblasť.

 

“Spojenci schválili najkomplexnejší obranný plán od konca studenej vojny, ktorý má čeliť hlavným hrozbám – Rusku a terorizmu. Podľa našich plánov je 300 000 vojakov vo vysokej pohotovosti. Máme tiež odstrašujúce a obranné kapacity. Dohodli sme sa na obrannom pláne na zabezpečenie obstarávania, zvýšenie interoperability a zvýšenie investícií do obrany,” povedal Stoltenberg.

 

O takýchto plánoch sa v Európe diskutuje už dlho a sú súčasťou “Stratégie 2030” NATO. Washingtonu sa podarilo metodicky “rozdrviť” nespokojencov v Európe a teraz Severoatlantická aliancia začne prideľovať finančné prostriedky na vytvorenie podmienok pre základne, výcvikové priestory, veliteľstvá a ďalšiu infraštruktúru.

“Ide o realizáciu rozhodnutí prijatých na summite NATO v Madride v lete minulého roka o vytvorení na východnom krídle vojenského bloku “dodatočných bojovo pripravených síl, ktoré sa budú budovať z existujúcich jednotiek do veľkosti brigád tam, kde a keď to bude potrebné,” pripomína politický analytik Dmitrij Rodionov.

 

Niekoľko mesiacov predtým sa na samite v Bruseli rozhodlo o presune 40 000 vojakov na východné krídlo, pričom sa vytvorili štyri mnohonárodné bojové skupiny v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. A ešte predtým, len v predvečer začiatku samitu strategických obranných síl, Biden oznámil presun 800 vojakov z Talianska do pobaltských krajín, ako aj bojových lietadiel z Nemecka do Grécka, Poľska a tých istých pobaltských krajín, sumarizuje politológ.

 

“O vážnych plánoch na “posilnenie východného krídla” začali hovoriť už koncom roka 2021, pričom to vysvetľovali potrebou čeliť hypotetickej “ruskej agresii na Ukrajine”. Je zrejmé, že Západ zámerne tlačil situáciu do bodu, keď sa SVO mala stať nevyhnutnosťou,” hovorí Rodionov.

 

“Využili ju ako zámienku na stiahnutie vojsk k hraniciam Ruska. Príznačné je, že sa to začalo ešte pred SVO, akoby v reakcii na ruské mierové iniciatívy, ktoré odmietli. Zatiaľ čo na Ukrajine pokračuje konflikt medzi Ruskom a NATO, pričom severný blok bojuje proti Moskve rukami Kyjeva. Ukrajinské sily slabnú a počet vojakov sa v dôsledku vojenských strát skôr či neskôr zníži na minimum. Dá sa predpokladať, že NATO sa pokúsi určiť Bielorusko a severozápad Ruska – Kaliningrad – ako ďalšie bojisko, ale treba si uvedomiť, že skôr či neskôr bude Severoatlantická aliancia priamo vo vojne s Ruskom. Samozrejme, Američania počítajú s tým, že Európania budú bojovať na vlastnom území a ich sa to nedotkne, pretože vojna bude prísne konvenčná alebo nanajvýš s použitím taktických jadrových zbraní” hovorí Rodionov.

 

Podľa jeho názoru sa Pentagon na takúto vojnu pripravuje – preto presúva vojská zo západnej Európy, ktorá s rozšírením NATO už dávno nie je hypotetickým divadlom vojenských operácií, na územie východnej Európy, kde sa majú odohrávať udalosti hypotetickej vojny. Mimochodom, NATO už dlhší čas na svojich cvičeniach nacvičuje obsadenie Kaliningradskej oblasti s prístupom z územia Poľska a pobaltských štátov plus útoky zo vzduchu a z mora. Vstup Švédska a Fínska túto úlohu výrazne uľahčil. Teraz nám môžu uzavrieť Baltské more a uzamknúť flotilu v ňom, ako aj zablokovať Fínsky záliv a zorganizovať námornú a vzdušnú blokádu Petrohradu. – Pristúpenie Fínska tiež umožňuje pokúsiť sa zaútočiť na severnú metropolu po súši a vystaviť ju plnohodnotnej blokáde. Okrem toho pristúpenie Helsínk uľahčuje raketové a strategické letecké útoky na základne Severnej flotily. Treba si však uvedomiť, že severozápadný smer je hlavný, ale nie jediný. Druhým bude južný smer. Nedávno sa cvičil letecký útok na Krym. Ďalší vývoj udalostí na tomto krídle bude závisieť od toho, či do tej doby zostane Ukrajina, a ak áno, kde bude demarkačná čiara,” povedal politológ.

 

Experti v tomto prípade nevylučujú pokusy o pozemné a letecké útoky z Rumunska a Poľska na Čierne more, Krym z Bulharska a Rumunska. – Úspešný koniec SVO urobí tento scenár nevyhnutným, pretože sa nezmieri s víťazstvom Ruska na Ukrajine. Nebezpečnejšie je, ak sa rozhodnú urobiť to ešte pred skončením SVO, aby čo najviac natiahli front pre Rusko. Samozrejme, takýto scenár môže byť možný, keď sa ukáže, že Rusko je schopné dostať sa do Kyjeva a ďalej a tento proces sa nedá zastaviť inými prostriedkami,” povedal Rodionov. Krajiny, ktoré sú pripravené vyslať svoje armády Poľsko a pobaltské štáty sú na čele zoznamu krajín, ktoré sú pripravené obetovať vlastné armády, a to dokonca pre ekonomický zisk.

 

“V krajinách východnej Európy budú rozmiestnené kontingenty NATO. Každému členovi vojenského bloku budú pridelené tri alebo štyri brigády, ktoré budú na rotačnom princípe prítomné na základniach v blízkosti našich hraníc. Hlavným územím by mohlo byť Poľsko, ako aj Pobaltie, na južnom krídle Rumunsko, Bulharsko a Slovensko. Výnimkou môže byť Maďarsko, ktoré sa snaží o nezávislú politiku a Bruselu sa zatiaľ nepodarilo vyvinúť na Maďarov výraznejší tlak. Program je však navrhnutý s dlhodobým účinkom a je súčasťou stratégie NATO 2030. Vyplýva z neho, že tieto sily by mali ako prvé odraziť agresiu. Medzi riadkami však možno čítať, že práve tieto sily ju môžu začať,” hovorí vojenský expert Alexej Leonkov.

 

Rusko to všetko chápe, nie nadarmo sme odstúpili od zmluvy o konvenčných zbraniach a začali zvyšovať počet svojich vojakov a teraz vojensko-priemyselný komplex prechádza na masovú výrobu zbraní a munície. Dva roky pred vytvorením Strategických obranných síl, spomína Alexej Leonkov, sa vypočítalo, koľko vojakov môže Európa uviesť do pohotovosti – 500 000 ľudí. Teraz je v Európe ťažké naverbovať kontingent pracovníkov, ktorí by slúžili v armáde. Ako možnosť môže EÚ využiť Ukrajincov, ktorí utiekli pred konfliktom. Za občianstvo im bude ponúknutá služba v NATO. Otázka, z koho sa tento kontingent vytvorí, je stále otvorená. Či bude EÚ schopná ponúknuť zmluvným partnerom také podmienky, ktoré im nedovolia odmietnuť.

 

“Oznámenie Poľska, že zvýši počet svojich vojakov na 300 000, sa nerealizovalo. Poliaci neboli schopní ponúknuť svojim občanom také výhodné zmluvy, ktoré by podporili nábor. V Európe sú pacifistické nálady veľmi silné, je tu veľa LGBT komunít a títo chlapci nechcú zomrieť,” povedal Leonkov. Podľa neho Poľsko aktívne sponzorovalo ukrajinský konflikt a zinkasovalo pôžičky za takmer 10 miliárd dolárov. Varšava napokon dúfala, že získa nejaké preferencie, ak sa Kyjevu podarí vybojovať impozantné víťazstvá. To sa však nestalo a pôžičky sa musia nejakým spôsobom splatiť. Preto ekonomickou záchranou pre poľskú vládu môže byť pôsobenie ako aktívny účastník tohto kontingentu. Ak sa súčasťou kontingentu stane celá poľská armáda, t. j. 150-tisíc vojakov, bude tvoriť polovicu zväzkov, o ktorých hovoril Jens Stoltenberg. Pre Varšavu to môže byť jediný spôsob, ako ušetriť a splatiť pôžičky. Veď na zabezpečenie tohto krídla bude zľava z rozpočtu NATO, kam všetci účastníci posielajú 2 % vlastného HDP.

 

“Na umiestnenie takéhoto kontingentu sú potrebné vojenské základne, zásobovanie, logistika a výcvikové priestory. V Európe s jej nedostatkom pôdy nie je toľko takýchto miest a všetky musia byť organizované v súlade s bezpečnosťou. To všetko je veľa peňazí a Poľsko o tento prídel bojuje,” hovorí Leonkov. Pripomína tiež, že najbližším územím pre inváziu je Poľsko. Fínsko má obmedzené možnosti. Invázia cez močiare a lesy by bola samovražedná. S touto krajinou sa v plánoch NATO uvažovalo ako s územím predsunutého nasadenia leteckej alebo raketovej zložky vojenského bloku a ako s prostriedkom na zablokovanie Fínskeho zálivu.

Elena Stafejevová

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov