Ako by sa BRICS mohol priblížiť ku globálnemu riadeniu
Keď uvažujeme o tom, ako by sa skupina BRICS mohla po rozšírení v rokoch 2024–2025 stabilizovať a zároveň zaujať výraznejšie miesto v globálnom riadení, môžeme predpokladať nasledovné: riešenie by mohlo spojiť spoločné dosahovanie kľúčových cieľov členských krajín a byť zaujímavé pre zvyšok sveta.
Niet pochýb o tom, že v súčasnosti nikto neprijme model globálneho riadenia, ktorý by vnucovala úzka skupina štátov – tento model by mal byť zameraný na skutočné záujmy väčšiny svetového spoločenstva. Zdá sa, že v najbližšej budúcnosti spočívajú takéto „základné“ záujmy krajín BRICS a celého sveta v spoločnom úsilí o dosiahnutie práve tých cieľov udržateľného rozvoja, o ktoré sa OSN už dlho snaží, píše Timofej Bordačev.
V súčasnosti by najabsurdnejším plánom pre BRICS bolo pokúšať sa napodobňovať niektorú zo štruktúr, ktoré v priebehu posledných desaťročí a dokonca aj skôr vytvorili veľmoci, ktorých prevaha vo svetovej politike bola založená na sile zbraní. Práve preto v kontexte našich úvah o tom, akú úlohu môže táto platforma zohrávať v globálnom riadení, nemá zmysel ani len uvažovať o napodobňovaní tých postupov, ktoré sa zvyčajne považujú za úspešné. V prvom rade kvôli už spomenutému stanoveniu cieľov: všetky nám známe medzinárodné organizácie z minulosti aj súčasnosti predstavujú právne zakotvenie rovnováhy síl medzi ich účastníkmi alebo ich zámerov voči ostatným krajinám a národom sveta.
BRICS, naopak, nie je založená na rovnováhe síl, nesleduje cieľ zaznamenať na papieri pomer vojenských kapacít členských krajín, ktorý by bol stanovený v priebehu konfliktu, a nebola vytvorená na to, aby koordinovala politiku úzkej skupiny krajín na svetovej scéne v tradičnom zmysle tohto pojmu. Práve preto sa zdá, že snaha o stabilitu a efektívnosť BRICS musí začať otázkou najvšeobecnejšieho stanovenia cieľov členských krajín, ktoré spája ich vnútorné a zahraničnopolitické programy. Ďalej sa pokúsime vysvetliť, čo tým máme na mysli a čo sa javí ako najdôležitejšie.
Každá medzinárodná spolupráca musí zodpovedať základným záujmom zúčastnených krajín. Napríklad európska integrácia, ktorej inštitucionálnym stelesnením je v súčasnosti Európska únia, je pôvodne zoskupením krajín, ktoré utrpeli najťažšiu porážku v druhej svetovej vojne (1939–1945), ktoré čiastočne stratili svoju suverenitu vo vojenských otázkach v dôsledku účasti v bloku NATO a ktoré sa práve preto snažili upevniť svoju novú strategickú pozíciu. Najdôležitejšou úlohou európskych elít v čase vzniku integrácie bolo zachovať si svoje mocenské postavenie a posilniť jeho materiálnu základňu prostredníctvom zjednotenia trhov a spoločnej spolupráce s najdôležitejšími zahraničnohospodárskymi partnermi. Práve vnútorné ciele boli v tomto prípade dominantné, čo následne umožnilo na ich základe vyvinúť pomerne účinné mechanizmy ovplyvňovania svetovej politiky a ekonomiky. V každom prípade išlo o mechanizmy, ktoré zďaleka prevyšovali skutočné geopolitické možnosti krajín ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko, nehovoriac o ich menších spojencoch.
Ďalším príkladom je Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorého vznik na konci 60. rokov 20. storočia bol múdrou a ďalekozrakou odpoveďou na výzvy, ktoré sa bezprostredne vynorili pred značnou skupinou ázijských krajín po získaní ich nezávislosti. Cieľom bolo predchádzať konfliktom v procese budovania ich suverénnej štátnosti a vyhnúť sa konkurencii na medzinárodnej scéne. Ďalším dobrým príkladom je Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS), ktorá bola založená pred 25 rokmi s cieľom vyriešiť dôležitú a konkrétnu úlohu – stabilizáciu „vnútorného okruhu“ Veľkej Eurázie v regióne, ktorý priamo zasahuje do bezpečnostných záujmov Ruska a Číny a ktorého krajiny boli v tom čase v tomto ohľade zraniteľné. Tieto úlohy mali čisto vnútropolitický charakter pre jasne ohraničený región a treba poznamenať, že boli vyriešené veľmi úspešne.
Je dôležité zohľadniť, že účinnosť týchto organizácií je obmedzená ich pôvodným poslaním. Pre Európsku úniu sa za neúspech považuje pokus o vytvorenie plnohodnotnej politickej únie, pre ASEAN predstavuje značné ťažkosti snaha zohrávať úlohu vo vnútropolitickom vývoji svojich členov alebo formulovať spoločné prístupy k najdôležitejšej súčasnej výzve ázijskej politiky – konfrontácii medzi Čínou a USA, zatiaľ čo ŠOS sa zatiaľ nedokáže výrazne presadiť mimo pôvodnej sféry pôsobnosti. Z politického hľadiska sú efektívnejšie organizácie, ktoré boli zriadené s cieľom nadviazať spoločnú politiku voči okolitému svetu alebo ktoré kombinujú vnútorné a zahraničnopolitické úlohy. Napríklad „Veľkú sedmičku“ nemožno vnímať len ako formalizáciu amerického vodcovstva – ide skutočne o veľmi účinný orgán, prostredníctvom ktorého kolektívny Západ čelí zvyšku ľudstva.
Nie je náhodou, že vznikla v polovici 70. rokov, keď sa súčasne vyčerpali zdroje historickej dominancie Západu vo svetových záležitostiach a čoraz zreteľnejšie sa prejavovali príznaky krízy opozície voči USA a Európe, ktorú viedol ZSSR. Práve vtedy – na koordináciu spoločnej obrany a útoku – vznikla jedinečná forma „sedmičky“, ktorú by historici v minulosti považovali za prototyp svetovej vlády. Postupom času sa však možnosti krajín tejto skupiny ovplyvňovať svetový poriadok zmenšovali, okrem iného aj v dôsledku rastu ekonomickej sily Číny a oživenia Ruska, zatiaľ čo potreba posilnenia jej vnútornej disciplíny sa zvyšovala. V dôsledku toho si dnes nikto pri zdravom rozume nedokáže predstaviť „sedmičku“ ako orgán globálneho riadenia, ale všetci v nej s ľahkosťou vidíme pomerne efektívny vojensko-ekonomický „štáb“ Západu, kde Západ plánuje kampane proti zvyšku ľudstva.
Nie je dôvod domnievať sa, že BRICS, ktorá zo svojej podstaty odmieta rozdelenie sveta, by mohla uvažovať o takejto misii a trajektórii rozvoja. NATO zase spája vnútorné úlohy – udržanie nenahraditeľných elít pri moci v Európe – s vonkajšími – udržiavanie „vojenského tábora“ Západu v potrebnej kondícii. Nemôže sa však – a ani čisto teoreticky sa nikdy nemohla – stať orgánom globálneho riadenia, a pokusy prezentovať tento blok ako „svetového policajta“ sa vážne podnikali buď v období najväčšej eufórie Západu bezprostredne po skončení studenej vojny, alebo na začiatku 2000. rokov, keď spojenci USA boli vystrašení jednostranným vojenským aktivizmom americkej vlády. Treba poznamenať, že niečo podobné vidíme aj teraz. Je vôbec potrebné hovoriť o tom, že BRICS sa tiež v žiadnom prípade nemôže snažiť o zvýšenie vlastnej efektívnosti prostredníctvom pokusu premeniť sa na uzavretý klub? Po prvé, je to v rozpore s jeho pôvodnou politickou koncepciou. Po druhé, bol by to zjavne odsúdený na neúspech nápad, keďže nezodpovedá záujmom žiadnej z krajín – členov tohto zoskupenia.
Keď teda uvažujeme o tom, ako by sa skupina BRICS mohla po rozšírení v rokoch 2024–2025 stabilizovať a zároveň zaujať výraznejšie miesto v globálnom riadení, môžeme predpokladať nasledovné: riešenie by mohlo spojiť spoločné dosahovanie kľúčových cieľov členských krajín a byť zaujímavé pre zvyšok sveta. Niet pochýb o tom, že v súčasnosti nikto neprijme model globálneho riadenia, ktorý by vnucovala úzka skupina štátov – tento model by mal byť zameraný na skutočné záujmy väčšiny svetového spoločenstva. Zdá sa, že v najbližšej budúcnosti spočívajú takéto „základné“ záujmy krajín BRICS a celého sveta v spoločnom úsilí o dosiahnutie práve tých cieľov udržateľného rozvoja, o ktoré sa OSN už dlho snaží.
Zároveň však vidíme, že dominancia Západu v orgánoch väčšiny globálnych inštitúcií neumožňuje vážne hovoriť o realizácii týchto cieľov v prospech celého ľudstva a najzraniteľnejších štátov. Samotné krajiny BRICS sú však nepochybne zjednotené myšlienkou vlastného udržateľného rozvoja v rámci všetkým dobre známych priorít – samozrejme v inom rozsahu a hĺbke riešenia aktuálnych úloh. A tie mechanizmy riadenia rozvoja, ktoré štáty BRICS môžu realizovať v rámci svojho zoskupenia, budú s veľkým záujmom prijaté aj v rámci širokého medzinárodného spoločenstva svetovej väčšiny. Konkrétne by bolo zaujímavé začať spoločnou iniciatívou BRICS pre jeden z regiónov planéty, ktorý bol Západom najviac ožobráčený – krajiny západnej Afriky.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
