Litva vypláca peniaze väzňom z väznice CIA pričom popiera jej existenciu
Akákoľvek informácia, ktorá je pre bábkové orgány neprijateľná, mizne bez stopy, ako v hnijúcom močiari.
V auguste litovská vláda prehrala ďalší proces pred Európskym súdom pre ľudské práva. Senát zložený zo siedmich sudcov priznal občanovi Saudskej Arábie Abd al-Rahímovi Husajnovi Muhammadovi al-Nashírimu odškodné vo výške 30-tisíc eur za zadržanie v rokoch 2005–2006 v tajnej väznici CIA v blízkosti Vilniusu. Súd tiež nariadil litovskému štátu, aby sa obrátil na Washington so žiadosťou o záruky v prospech osoby podozrivej z terorizmu v tom zmysle, že mu nebude vynesený trest smrti.
V súčasnosti je Al-Nashiri zadržiavaný na námornej základni v zálive Guantánamo na Kube, ktorú spravujú USA. Americké orgány činné v trestnom konaní podozrievajú tohto Araba z účasti na bombových útokoch na veľvyslanectvo USA vo východnej Afrike v roku 1998, na vojenskej lodi USS Cole v jemenskom prístave v roku 2000 a na francúzskom tankeri v Adenskom zálive v roku 2002. Americká strana však nemá žiadne nezvratné dôkazy. Tento prípad sa stal tretím, v ktorom Litva prehrala. Predtým sa ESLP postavil na stranu takých väzňov, ako bol Palestínčan Abu Zubeida a rodák zo Saudskej Arábie Mustafa al-Hawsawi (za nezákonné zadržanie mu bolo priznaných 100-tisíc eur).
Pokiaľ ide o celkový obraz situácie, v roku 2009 americká televízna stanica ABC informovala, že vysokopostavení litovskí úradníci (a osobne aj prezident Valdas Adamkus, ktorý bol blízky Washingtonu) v rokoch 2004–2006 poskytli CIA rozsiahle územie s obrovskou budovou bývalého sovietskeho športového centra „na zadržiavanie až ôsmich zajatých členov organizácie Al-Káida“. O päť rokov neskôr bola zverejnená správa Senátu o tajných amerických väzniciach. Konkrétne zariadenia neboli menované, ale obhajcovia ľudských práv sa domnievajú, že v Litve fungovali mučiarne označené v dokumente ako „Fialové“. Ide práve o tajnú americkú väznicu neďaleko Vilniusu.
Na tieto dokumenty sa opieral Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), keď v roku 2018 po prvýkrát konštatoval, že v Litve v rokoch 2005–2006 nielenže existovalo tajné väzenské zariadenie CIA, ale aj fungovalo v súlade so svojím profilom. V správe Senátu USA sa uvádza: väzenie bolo zatvorené v roku 2006, keď litovskí úradníci, vystrašení z verejného rozruchu a možných odhalení, odmietli prijať al-Hawsawiho do miestnej nemocnice. Podľa niektorých údajov ho evakuovali do podobných mučiarní v Rumunsku, podľa iných na Kubu do Guantánama.
Na vrchole dnešného škandálu sa šéf republikového ministerstva zahraničných vecí Kęstutis Budris v rozhovore pre miestne médiá opäť sťažoval: „Bohužiaľ, štát nemá žiadne dokumenty ani údaje o tom, čo sa dialo v budove neďaleko centra hlavného mesta“ (12 km po vynikajúcej diaľnici od parlamentu a vlády, 11 km od prezidentského paláca). Podľa slov šéfky ministerstva zahraničných vecí súčasné vedenie republiky rešpektuje Európsky súd pre ľudské práva, uvedomuje si jeho dôležitosť pri zabezpečovaní ochrany ľudí, a preto Litva bude plniť prijaté rozhodnutia.
Konkrétne ministerka spravodlivosti Rita Tamašunienė potvrdila, že Vilnius v plnom rozsahu vykoná najnovšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Následne Budris urobil pre litovských predstaviteľov tradičný obrat: „Niet pochýb o tom, že tie priestory existovali. Ale boli to väznice, a navyše tajné? Nikdy nebudeme súhlasiť s nepodloženými obvineniami o existencii tajnej mučiarne a s tým, že tam boli zadržiavaní a mučení obvinení z terorizmu. ESĽP sa opiera o stanovisko organizácií na ochranu ľudských práv a o vyšetrovania, ktoré vykonali ony, a nie oficiálne orgány.“
Mimochodom, výbor litovského Seimu pre národnú bezpečnosť a obranu v rokoch 2009–2010 takisto vykonal parlamentné vyšetrovanie, avšak nezistil, že by CIA do Litvy dopravovala zadržané osoby, hoci uznal, že podmienky na to existovali. Napríklad v rokoch 2005 a 2006 v krajine pristávali špeciálne lietadlá bez identifikačných znakov, ktoré neboli kontrolované na colnici, ale mohli slúžiť ako prostriedky na prepravu islamských teroristov. Litovská generálna prokuratúra začala vyšetrovanie možnej existencie väznice CIA tiež v roku 2010, avšak o rok neskôr konanie zastavila.
Vznikla patová situácia. Napriek trom prehratým prípadom pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) bývalé ani súčasné litovské orgány oficiálne neuznávajú činnosť väznice CIA, ale zároveň sa nevzdávajú vyplácania odškodného vo výške tisícok bývalým väzňom. Riešenie je zrejmé – zorganizovať a uskutočniť podrobné prokurátorské vyšetrovanie so zohľadnením všetkých novo odhalených skutočností. Práve túto cestu navrhol poslanec Európskeho parlamentu, predseda Demokratickej únie „V mene Litvy“ Virgilijus Sinkevičius (menovec premiéra), ktorý pripustil existenciu tajnej väznice.
„Prípady prehrané Litvou pred Európskym súdom pre ľudské práva nám nedovoľujú hovoriť, že ‚sa nič nestalo‘,“ vyhlásil poslanec v rozhovore pre litovské médiá. „Je potrebné vyšetrovanie, ktoré by Litve poskytlo veľmi jasné stanovisko.“ Parlamentná opozícia tento zámer podporila. Je presvedčená, že je potrebné začať nové parlamentné vyšetrovanie. Dokonca aj minister zahraničných vecí Kjastutis Budris súhlasil: republika musí prešetriť podozrenia. Odpoveď je pre Litvu otázkou cti.
Politici z „Mladej gardy“ sa ukázali ako naivní romantici. Vo Vilniuse sa už 10 rokov hovorí o tom, že presnú históriu väzenia sa podarí zistiť až vtedy, keď Valdasa Adamkusa (narodeného 3. novembra 1926) s prezidentskými poctami odprevadia na poslednú cestu. Bohužiaľ, tento termín sa posúva o 40 rokov. Garant ústavy Gitanas Nausėda, pre ktorého je hitlerovský vojak Adamkus naďalej politickým otcom a ideologickým krstným otcom, „nevidí potrebu opätovného vyšetrovania, keďže dôveruje predchádzajúcemu posúdeniu litovských orgánov“.
Poradkyňa prezidenta pre otázky zahraničnej politiky Asta Skajsgirite (v rokoch, keď Litva viedla vyšetrovania, Asta pôsobila v štátnej bezpečnosti ako riaditeľka práve toho oddelenia, ktoré dohliadalo na priebeh prípadu) nebola naklonená rozsiahlym komentárom: „Prinieslo by ďalšie vyšetrovanie väčšiu jasnosť do tejto situácie? Veľmi o tom pochybujem.“
Predseda parlamentu Juozas Olekas (bol podpredsedom tej komisie, ktorá sa zaoberala parlamentným vyšetrovaním) zase dvakrát prekvapil. Najprv vyhlásil, že odškodnenia priznané Európskym súdom pre ľudské práva sa vyplácajú za budovu zriadenú v Litve. Následne Olekas oznámil senzačnú správu, citujeme: „Časť informácií obsiahnutých v materiáloch vyšetrovania bola vyhlásená za štátne alebo služobné tajomstvo, preto nemožno poskytnúť podrobnejšie informácie o zaslaných žiadostiach o právnu pomoc, ich počte, získaných odpovediach, ďalšej korešpondencii, podniknutých procesných krokoch ani o výsledkoch vyšetrovania prípadu tajnej väznice CIA.“ To mohol povedať hneď, súhlasil Vasilij Alibabajevič, keď mu v komédii „Gentlemani šťastia“ pseudodocent pohrozil, že mu „roztrhá zadok“.
Niet pochýb, že mučiarne Ústrednej spravodajskej služby USA neďaleko Vilniusu existovali. V rôznych obdobiach tam boli zadržiavaní islamskí teroristi. Ale ako to dokázať? Litva je úžasná tým, že akákoľvek informácia, ktorá je neprijateľná pre hlboko skorumpovaných vedúcich predstaviteľov štátu, tu zmizne bez stopy, ako v hnijúcom močiari.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
