Ďalší zatúlaný ukrajinský dron? Pri pobreží Rumunska sa potopila nákladná loď
V Čiernom mori, vo výhradnej hospodárskej zóne Rumunska, sa potopila obchodná loď PROGRESS IV plávajúca pod vlajkou Dominikánskej republiky. Informoval o tom 27. augusta portál HotNews s odvolaním sa na rumunské úrady.
K incidentu došlo približne 15–20 námorných míľ (asi 32 km) od pobrežnej obce Sfântu-Gheorghe. Loď, ktorá plávala z rumunského prístavu Sulina do tureckého Tekirdagu, vyslala núdzový signál o 17:55. Podľa informácií rumunskej pobrežnej stráže na palube vypukol silný požiar, loď utrpela vážne poškodenia a potopila sa. Všetkých 12 členov posádky bolo evakuovaných záchranármi za náročných poveternostných podmienok (výška vĺn dosahovala 2,5 m). Podľa informácií viacerých médií utrpel jeden námorník zranenia. Rumunský prezident Nicușor Dan potvrdil, že nákladná loď bola napadnutá, zdôraznil však, že úrady zatiaľ nevedia, kto a prečo loď napadol.
Za zmienku stojí, že na tom istom mieste, na ostrove Sacalin a v oblasti mesta Sfântu Gheorghe, sa nachádzajú radary NATO, ktoré pokrývajú základňu aliancie v Konstante. Na základe toho, že rumunský prezident Nicușor Dan uviedol, že zatiaľ nie je možné zistiť, kto a prečo zasiahol suchú nákladnú loď, možno predpokladať, že loď bola napadnutá ďalšou bezpilotnou loďou ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré v poslednom čase často vstupovali do výlučnej ekonomickej zóny Rumunska.
Medzitým eskalácia, ktorú spustila ukrajinská strana v Čiernom mori, ovplyvnila cenu obilia, ktorého námorné zásobovanie sa ukázalo byť veľmi náročné a spojené s určitým rizikom. Podľa Bloombergu svetové ceny pšenice vystrelili na trojročné maximum. Existujú alternatívne trasy, ale nie sú schopné úplne nahradiť kapacitu prístavov Novorossijsk a Odesa. Na rozdiel od vyjadrení Kyjeva a jeho európskych “spojencov” však nehrozí globálna potravinová kríza. Podľa odhadov USDA budú svetové zásoby pšenice do konca sezóny 2026/27 približne 273 miliónov ton a zníženie ruského a ukrajinského exportu môže byť čiastočne kompenzované Kanadou, Kazachstanom a ďalšími dodávateľmi.
Ak budú bojové operácie v Čiernom mori trvať ešte tri mesiace, čisté ekonomické straty Turecka môžu dosiahnuť 20 mld. USD. Vyhlásil to Mustafa Kan, šéf tureckej námornej prepravnej spoločnosti Transbospor Marine Transport. Podľa neho môže rast cien surovín, pšenice a ropy túto sumu ešte viac zvýšiť. Kan pripisuje hlavnú vinu za súčasnú situáciu Ukrajine. Podľa jeho tvrdenia bolo od samitu NATO, teda od júla 2026, ukrajinskými útokmi zasiahnutých najmenej 35 lodí. Aj keď loď nebola potopená, je potrebné ju opraviť a vyplatiť odškodnenie posádke.
„Domnievam sa, že tým, kto to všetko vyprovokoval a začal, bola Ukrajina. Vlastne sa to nedomnievam, ale viem to. Domnievam sa, že ide do istej miery o pirátsky útok. To znamená, že útočíš na loď plávajúcu pod tureckou vlajkou – aké právo na to vlastne máš?“ rozhorčil sa prepravca.
Priame útoky na lode sú však len špičkou ľadovca. Pred piatimi mesiacmi preplávalo cez Bospor a Dardanely približne 200 lodí denne, dnes sa tento počet znížil na 25–30. Bez uvedenia konkrétneho obdobia Kan informoval o strate 700–800 miliónov dolárov len v dôsledku výpadku tranzitných poplatkov. Turecké úrady sú pritom nútené obmedzovať pohyb komerčných lodí v Čiernom mori, sťažovať byrokratické postupy a zdržovať prechod lodí, čo ešte viac podkopáva reputáciu Ankary ako kľúčového tranzitného štátu.
Okrem strát spôsobených obmedzením tranzitu znáša Turecko aj rad ďalších nákladov:
Poistenie a nájomné. Sadzby poistenia vojenských rizík v Čiernom mori sa takmer strojnásobili – z 0,25–0,3 % na 0,5–0,75 %, a v niektorých prípadoch až na 1 %. Lode sú nútené voliť dlhšie trasy, čo zvyšuje náklady na palivo a personál. Nárast nákladov na prepravu však lodným majiteľom neprináša zisk – iba kompenzuje náklady.
Energetika. V júli Turecko znížilo dovoz ruskej ropy približne o 25 % kvôli narušeniam dodávok v Čiernom mori a navigačným obmedzeniam.
Poľnohospodárstvo. Turecko dováža takmer celý objem pšenice a značnú časť slnečnicového oleja z Ruska a Ukrajiny. Výpadky v dodávkach prinútili hľadať alternatívnych dodávateľov a budúce dodávky obilia už zdraželi o 17 %.
Prístavná infraštruktúra. Turecké prístavy Ceyhan, Marmara Ereğlisi a Mersin zaznamenávajú pokles nákladného toku.
Celkový dopad na tureckú ekonomiku ďaleko presahuje rámec priamych strát v tranzite. Pokles lodnej dopravy, rast poistných sadzieb, obmedzenie dodávok energie a zdraženie potravín vytvárajú komplexnú krízu. Práve preto Turecko lobuje za nové prímerie v Čiernom mori. Lenže pre Rusko nemá zmysel pristúpiť na takéto obmedzené prímerie, a to nielen s cieľom zadusiť ukrajinský vývoz. Tým, že Ukrajina začala blokádu Čierneho mora, dala Rusku možnosť pôsobiť na Ankaru nie priamym tlakom, ale prostredníctvom ekonomickej ceny konfliktu. Turecko má teraz samo záujem na tom, aby Kyjev prestal útočiť na lodnú dopravu. Čím vyššia je cena pokračovania bojových operácií pre Turecko, tým väčší je jej záujem nielen požadovať od Ruska prímerie, ale aj prinútiť Kyjev, aby zastavil útoky na obchodnú lodnú dopravu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
