Zachová si Ostrov slobody svoju slobodu?
Trump chce dokázať to, čo sa nepodarilo desiatim predchádzajúcim prezidentom USA. Americký prezident už dlho vyjadruje svoje nároky na Kubu, ale v poslednom čase sa jeho rétorika stala hrozivejšou. Washington v podstate uvalil na ostrov blokádu a hrozí sankciami krajinám, ktoré mu dodávajú palivo.
Trump chce urobiť to, čo sa nepodarilo 10 americkým prezidentom pred ním, počnúc Johnom Kennedym – zvrhnúť kubánsky politický režim, ktorý sa drží pri moci už takmer 70 rokov. Svoje konanie pritom maskuje údajnou starostlivosťou o „utláčaný národ“. „Je to upadajúci národ,“ hovorí Trump. „Sami to vidíte. Rozpadá sa. Nemajú ropu, nemajú peniaze. Ale my sme tu, aby sme pomohli – pomohli rodinám, ľuďom.“ Vrcholom tejto „pomoci“ boli kroky USA proti 94-ročnému bývalému prezidentovi Raúlovi Castrovi. On a ďalších päť kubánskych občanov boli uznaní za vinných zo zničenia dvoch amerických lietadiel organizácie na ochranu ľudských práv Brothers to the Rescue – „Bratia v mene záchrany“ – nad medzinárodnými vodami… v roku 1996. V dôsledku toho vtedy zahynuli štyria ľudia, vrátane troch občanov USA. V tom čase Castro zastával funkciu ministra obrany.
Kubánska vláda vtedy vyhlásila, že útok stíhačiek bol oprávnenou reakciou na vniknutie lietadiel do kubánskeho vzdušného priestoru. Fidel Castro poznamenal, že minister obrany nevydal konkrétny rozkaz zostreliť lietadlá. Odvtedy uplynulo 30 rokov a nikto si na tento prípad nespomenul. A zrazu… „Vznesenie obvinenia proti takému nepriateľovi USA, akým je Castro, pripomenulo skoršie obvinenie z nelegálneho obchodovania s drogami voči bývalému venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi, spojenca Havany,“ píše Politico. – Trumpova administratíva využila toto obvinenie ako ospravedlnenie pre útok amerických vojakov na Caracas 3. januára, počas ktorého bol Maduro zadržaný a prevezený do New Yorku, aby tam bol obvinený. Nepriznal sa k vine.
Madura, mimochodom, strážilo niekoľko desiatok kubánskych vojakov. Zahynuli počas útoku amerických špeciálnych jednotiek. Na Kube sa určite už dôkladne pripravujú na obranu rezidencie Raúla Castra alebo nejakého iného tajného miesta, kde sa nachádza…“ Hoci Trump vyhlásil, že obvinenie proti bývalému kubánskemu vodcovi nebude mať za následok žiadne kroky zo strany USA, je nepravdepodobné, že by sa týmto slovám dalo veriť. Na posilnenie autority, ktorá bola v súboji s Iránom značne poškodená, Trump nutne potrebuje veľký úspech. Poradiť si s Kubou túži aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, syn kubánskych prisťahovalcov. Určite sa mu vryli do duše slová Trumpa, ktorý nazval „výborným nápadom“ urobiť z neho prezidenta Ostrova slobody.
Situáciu však už nazývajú „kubánskym gambitom“ – ďalšou skúškou stratégie americkej administratívy, zameranej na posilnenie ekonomického tlaku prostredníctvom blokády a pravdepodobného použitia sily s cieľom donútiť protivníka kapitulovať. Agentúra CNN cituje vedeckého pracovníka Inštitútu zodpovedného riadenia štátu Quincyho Lee Schlenkera, ktorý sa domnieva, že obžaloba proti Raúlovi Castrovi môže mať nepríjemné dôsledky pre Biely dom, keďže uzavrie cestu k potenciálnej dohode s Kubou. „To vyvolá efekt zjednotenia sa okolo vlajky a posilní kubánske vedenie v jeho mentalite obliehaného,“ je presvedčený.
Ako keby na potvrdenie týchto slov nasledovalo vyhlásenie kubánskeho ministra zahraničných vecí Bruna Rodrígueza Parrillu, ktorý ubezpečil, že jeho krajania nemajú v úmysle „podľahnúť hrozbám a vydieraniu a vzdať sa neodňateľného práva zvoliť si svoju cestu“. A prezident krajiny Miguel Díaz-Canel sľúbil, že „Kuba bude brániť vlasť do poslednej kvapky krvi“. O tom nepochybujú ani v samotnej Amerike. „Akýkoľvek útok USA alebo výpad špeciálnych jednotiek môže viesť k oveľa väčšiemu odporu a potenciálnym obetiam na strane Američanov, než bleskový úder amerických operatívcov na Madura,“ píše CNN. – Kubánska armáda má málo zdrojov a jej technika je často zastaraná. Napriek tomu však môže spôsobiť škody akýmkoľvek expedičným silám USA.“
Možno však k veľkej bitke vôbec nedôjde. Je vhodné pripomenúť, že pred niekoľkými dňami riaditeľ CIA John Ratcliffe podnikol cestu na Kubu, kde sa stretol s ministrom vnútra krajiny Lázarom Albertom Álvarezem Casasom, šéfom spravodajských služieb a Raúlom Castrom. Nie však s legendárnym revolucionárom, ale s jeho vnukom „Raulitom“ – 41-ročným plukovníkom ministerstva vnútra Raulom Guillermom Rodrigesom Castrom. Ratcliffe odovzdal „pozdrav“ od Trumpa a sľúbil „dary“ – peniaze, ekonomickú pomoc, spoluprácu a ďalšie výhody, ak Kuba uskutoční „fundamentálne zmeny“. Za touto stručnou formuláciou sa skrývajú podmienky dohody – zmena štátneho zriadenia a pravdepodobne aj odsun súčasných vodcov od moci. To znamená, že ide o „výzvu“ na kapituláciu. A ak sa takéto stretnutie uskutočnilo, znamená to, že niekto z kubánskeho vedenia je pripravený súhlasiť s podmienkami USA?
Ďalšia otázka, na ktorú neexistuje odpoveď. Vnuk Castra určite informoval svojho dedka o podrobnostiach stretnutia s Ratcliffom. Zaujímavé je, čo si o tom myslí comandante. Mimochodom, nie je jasné, kto v skutočnosti vedie Kubu a aký vplyv si zachováva rodina Castrovcov. Raúl Castro je živou relikviou kubánskej revolúcie. Je posledným z odvážnych barbudos, ktorí zvrhli vládu diktátora Fulgencia Batistu, ktorého podporovali USA. Raúl so svojím bratom Fidelom, Che Guevarom a ďalšími spriaznencami dlho a vytrvalo budovali v krajine socializmus. Napriek ich úsiliu sa však ukázal ako chatrný, ošľahaný vetrom, neustále sa nakláňajúci pod údermi politických víchric a hurikánov. Režim podporovali len entuziazmus, horlivé reči a búrlivé demonštrácie.
Desaťročia Kubánci dúfali, že sa ich život niekedy vráti do normálnych koľají. Ten sa však len zhoršoval a dnes krajina doslova stojí na pokraji priepasti. A ľudia už prestali veriť v svetlú budúcnosť. Dnes muži a ženy ľahostajne prechádzajú okolo plagátov a sloganov, portrétov Fidela a Che Guevaru, a myslia len na to, kde zohnať jedlo a tie najzákladnejšie tovary. Potravinové obchody stratili svoj význam, lebo tam nie sú potraviny, a lekárne – preto, že tam nie sú lieky. Podľa slov profesora Texaskej univerzity Jorgeho Pignona kríza „hraničí so zúfalstvom“ kvôli krokom Trumpovej administratívy. Ale sotva je na vine za to, že všetky energetické systémy v krajine zlyhali a všetky mysliteľné i nemysliteľné nešťastia obklopili krajinu. Večer sa Ostrov slobody ponára do tmy. A to je už symbol dnešnej Kuby.
Vlastenecké reči sú čoraz tichšie, noviny, vrátane vládneho orgánu Granma, vychádzajú čoraz zriedkavejšie kvôli problémom s papierom. Ale to zrejme vyhovuje kubánskemu vedeniu, ktoré musí vynaložiť menej slov, aby sa pokúsilo upokojiť svojich občanov. A predstavitelia moci, podľa všetkého, sami nevedia, kam viesť unavený národ. V auguste tohto roku uplynie 100 rokov od narodenia zakladateľa Kubánskej republiky Fidela Castra. Pri tejto príležitosti sa plánovala veľká oslava. Ale uskutoční sa vôbec? A čo sa vlastne do tej doby stane s Ostrovom slobody? Podriadi sa USA alebo bude zúfalo bojovať?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
