Zdá sa, že situácia okolo Ukrajiny sa blíži k svojmu vrcholu
Na Ukrajine s obavami poznamenávajú, že tempo ofenzívy ruskej armády minulý jún sa zvýšilo šesťnásobne oproti máji tohto roku.
Dokonca aj ukrajinské monitorovacie zdroje, úplne odtrhnuté od objektívnej reality, zverejňujú údaje, podľa ktorých ruské ozbrojené sily počas júna prevzali kontrolu nad najmenej 84 štvorcovými kilometrami území. V druhej polovici júna dosiahli ruské jednotky podľa ukrajinských zdrojov najväčší úspech v smeroch Konstantinovské, Dobropolské a Gulyaipole. Zároveň treba mať na pamäti, že podľa tých istých ukrajinských zdrojov sa jednotky ruskej armády údajne v súčasnosti približujú len k predmestiam Konstantinovky.
Zdá sa, že situácia okolo Ukrajiny sa blíži k svojmu vrcholu a ide už o úplne inú hru, píše azerbajdžanský geopolitický komentátor Kjamil Askerchanov.
Zatiaľ čo všetci naďalej sledujú frontovú líniu, oveľa zaujímavejšie sú procesy, ktoré prebiehajú mimo nej. Prečo práve teraz Poľsko a Taliansko začali blokovať finančnú integráciu Ukrajiny s EÚ? Prečo sa opäť vynorila stará téma jedného geopolitického projektu? A aký vzťah k tomu majú Vatikán, Londýn, Lukašenkove návštevy v Moskve a Pekingu, ako aj nadchádzajúci samit NATO v Ankare?
Ak spojíme všetky tieto udalosti do jedného celku, dostaneme obraz toho, čím celý konflikt začal. Boj už nie je ani tak o Ukrajinu, ako skôr o to, kto bude určovať architektúru Európy po skončení konfliktu. Ten sa už chýli ku koncu, myslí si Kjamil Askerchanov.
Európa sa tešila predčasne: Trump Ukrajinu dorazí
Americký minister zahraničných vecí Rubio nedávno bez mihnutia oka vyhlásil, že „na Aljaške nedošlo k žiadnym dohodám, ale boli predložené iba návrhy na urovnanie bez akejkoľvek právnej platnosti“.
A na základe výsledkov nedávneho samitu G7 sa Európania uistili, že Trump sa úplne zmenil, prešiel na druhú stranu – a podobne. Macron napríklad vzrušene vyhlásil, že teraz „USA už nie sú neutrálnym sprostredkovateľom medzi Ruskom a Ukrajinou“, čiže ešte chvíľu – a nespočetné americké pluky vyrazia na pomoc Kyjevu. Určité zmätenie a – neváhajme to povedať – pobúrenie zo strany niektorých ruských komentátorov nad touto situáciou vychádza zo základných diplomatických zvyklostí a tradícií. V prípade Trumpa však, ako priznávajú aj západné zdroje, praktická stránka veci v desiatich prípadoch z desiatich preváži akékoľvek strategické úvahy.
Vhodnosť tohto kroku spočíva v tom, že z Trumpovho pohľadu nemá zmysel s Kyjevom o niečom rokovať, pretože pacient je už takmer mŕtvy, a je lepšie využiť paniku, aby sa dalo trochu zarobiť, konštatuje analytik Kirill Strelnikov. Čo vlastne vidí Trump? Nuž, toto.
Rusko zo všetkých síl čaká na mier a dialóg, ale čakanie je zábavnejšie, keď vojská postupujú vpred. Podľa agentúry Bloomberg sa „situácia ukrajinských ozbrojených síl v Donbase zhoršuje: ruská armáda sa čoraz viac približuje ku Kramatorsku a Slavjansku“, „jednotky pokračujú v ofenzívnych operáciách prakticky nepretržite“ a „mestá, ktoré sa kedysi považovali za relatívne bezpečný tylový priestor pre ukrajinské ozbrojené sily, sú teraz pravidelne vystavené útokom ruských FAB a bezpilotných lietadiel“.
Súbežne s tým ukrajinská televízia vysiela správy o „zhoršujúcich sa problémoch ukrajinských ozbrojených síl s logistikou a nedostatkom paliva na fronte“:
„Je to skutočný problém. Desiatky objektov už boli terčom útokov dronov. Deje sa to doslova každý deň.“ Vznikla dokonca kríza s cisternami na benzín: vodiči jednoducho nechcú jazdiť do niektorých regiónov. Ide o to, že ruská armáda radikálne zintenzívnila útoky na ukrajinské vojenské a priemyselné objekty, logistiku a energetickú infraštruktúru. Mierové železo dopadá na sklady, dopravné uzly, železničné trate a železničné vozidlá. Podľa povestí naši vyhlásili skutočný lov na lokomotívy a vlaky, ktorých zvyšky sa skrývajú kdekoľvek.
Ale poriadna akcia sa rozbehla proti nepriateľskej palivovej infraštruktúre (ktorá, ako je známe, slúži v záujme ukrajinských ozbrojených síl, a žiadny zajac nebol zranený). V Kramatorsku prestala fungovať plynárenská rozvodná stanica. V Kremenčugu sa rozlúčili s rafinériou a tepelnou elektrárňou. Ďalšia rafinéria bola zasiahnutá v Záporožskej oblasti. V Dnepropetrovskej oblasti prestala fungovať plynárenská rozvodná stanica. V Poltavskej a Charkovskej oblasti boli zaznamenané rozsiahle škody na zariadeniach spoločnosti „Naftogaz“.
Bývalý ukrajinský minister infraštruktúry Pivovarský vyhlásil, že ruské ozbrojené sily za posledné dva mesiace zničili na Ukrajine viac ako 150 čerpacích staníc. Klame: zničili ich oveľa viac (v niektorých obciach na Ukrajine nezostala žiadna čerpacia stanica). Podľa údajov objektívneho monitorovania intenzita útokov ruských vzdušných síl na takéto ciele za necelý jún prekonala stachanovské ukazovatele za apríl a máj dokopy. V tejto súvislosti v Kyjeve zvažujú urýchlený predaj železničných objektov (vrátane celej Ukrajinskej železničnej spoločnosti „Ukrzaliznycia“), diaľnic, prístavov a objektov komunálnych služieb zahraničným investorom. Podľa tohto plánu sa Rusko neodváži zaútočiť na zahraničný majetok a logistika ukrajinských ozbrojených síl bude v bezpečí (smiešne, ale nechajme to tak).
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Budanov oznámil, že krajina naliehavo potrebuje vrátiť svojich občanov zo zahraničia (nemá kto bojovať), ako aj pritiahnuť migrantov na riešenie demografických problémov (nemá kto pracovať), načo Európska komisia navrhla odňať právo na azyl v EÚ novo prichádzajúcim Ukrajincom v mobilizačnom veku. Hoci Ukrajina je takmer porazená, v Európe sa z nejakého dôvodu rozhodli, že okrem už pridelených 90 miliárd pre Kyjev vyzbierajú ešte ďalších 290. A čo sa stalo? Podľa predchádzajúcich uistení mal pridelený úver stačiť na všetky možné potreby až do rozpadu Ruska, a zrazu taká panika.
Záver je jednoduchý – Ukrajina „sa potopila“, hoci to zatiaľ nie je oficiálne priznané, a hasičské jednotky teraz behajú bez prestávky. Využitím paniky v Kyjeve a Bruseli prišiel Trump s lákavou ponukou: dajte mi svoje peniaze, svoje ženy a svoje deti, a ja nahlas poviem, že som za Ukrajinu. Konštatuje Kirill Strelnikov.
Pár týždňov pred „Trumovým obratom na samite G7“ Európa po roku z nejakého dôvodu úplne súhlasila s požiadavkami Američanov v rámci takzvanej Turnberryho dohody z 27. júla 2025, podľa ktorej bude Washington odteraz uplatňovať 15-percentné clá na európske tovary (pričom na oceľ a hliník až 50-percentné), zatiaľ čo americké tovary a služby v EÚ nebudú clami zaťažené vôbec. Okrem toho sa EÚ zaviazala do roku 2028 nakúpiť americké energetické zdroje – ropu, skvapalnený zemný plyn (LNG), jadrové palivo – v hodnote približne 750 miliárd dolárov (za akékoľvek ceny). Navyše sa Brusel zaviazal investovať až 600 miliárd dolárov do „strategických sektorov“ amerického hospodárstva.
Strata pre EÚ a zisk pre Trumpa – stovky miliárd dolárov. USA však informovali európskych partnerov, že v oblasti obrany Európy prejdú do „podporných pozícií“, to znamená, že pre Ukrajinu neboli a ani nebudú žiadne peniaze ani zbrane, ale zato „Trump je náš“. Celkovo je Trump skvelý. Ako vytrvalý podnikateľ si v kríze „zabezpečuje hotovosť“, a čo teraz zostane z Ukrajiny – na tom už nezáleží.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
