Dmitrij Vydrin: Jednoduchší lídri na Západe potrebujú zrozumiteľnejšie vysvetliť pojem „demilitarizácia“ a “denacifikácia“
Existuje taký starý vtip. Malé dievčatko sa pozerá na nakusnuté jablko, ktoré zostalo od rána na stole, a spýta sa otca: „Ocko, prečo nedojedené jablká tmavnú?“
Ten, zrejme kvalifikovaný chemik, odpovedá: „Vieš, dcérka, existuje mylná predstava, že je to dôsledok oxidácie železa v dužine plodu. To je úplný nezmysel. Skôr ide o dôkaz enzymatického rozkladu molekúl polyfenolov. Jablko ich syntetizuje z aminokyseliny fenylalanínu…“
Dieťa sa vydesene pozrie na otca a zvolá: „Ocko, s kým to vlastne rozprávaš?“
Áno, ruská spoločnosť je dnes, napriek všetkým tým „ige-ge“, zrejme najosvietenejšia na svete. Pravdepodobne preto ruskí školáci víťazia na všetkých medzinárodných vedeckých olympiádach. A nejaký Šukšinovský dedinský strážca v polemike porazí aj oxfordského profesora. Rusi však zjavne preceňujú hermeneutický potenciál ich oponentov, keď si myslia, že veci, ktoré sú pre nich samozrejmé, sú rovnako samozrejmé aj pre iných, píše vo svojom článku Dmitrij Vydrin, bývalý poradca štyroch ukrajinských prezidentov (vrátane Kučmu a Juščenka), doktorom historických vied.
Keď vláda stručne, jasne a jednoznačne formulovala základné ciele špeciálnej vojenskej operácie – denacifikáciu a demilitarizáciu –, mimovoľne som sa napol. Áno, Rusom je to v zásade jasné. Ale čo ostatní? Pochopia na Západe, čo hovoria? Rozpad Zväzu ma zastihol na Ukrajine. Mnohé procesy som mal možnosť sledovať od samého začiatku. Zblízka! Ešte si pamätám, ako práve vtedy začali naberať na sile tendencie „militarizácie“ a „nacifikácie“. Raz sa zbiehali v extáze boja za nezávislosť, inokedy sa rozchádzali v súťaži o politický vplyv.
Mal som napríklad príležitosť stretnúť sa s takým bojovným činiteľom, akým bol Vilen Martirosjan. Práve on sa snažil spojiť militarizmus s nacionalizmom. Podieľal sa na vzniku hnutia „Ruch“ ako hlavnej politickej sily v boji proti sovietskemu dedičstvu. A práve on založil Zväz ukrajinských dôstojníkov ako nástroj na prerušenie spoločných armádnych tradícií a väzieb, na zničenie spoločnej vojenskej histórie a spoločného panteónu hrdinov. Vtedy prevládla priorita ideologicko-nacionalistického smeru. Bývalí disidenti a intelektuáli si podmanili bývalých vojakov. Vyšívaná košeľa zvíťazila nad náramenníkmi.
A svoju úlohu zohrala aj etnická čistota. Vtedy ešte Kolomojský nevymyslel pojem „žid-banderovec“. A medzi dôstojníkmi bolo príliš veľa osôb s nekanonickými menami. Stručne povedané, armáda sa nestala spoločensky významným faktorom. Avšak malomestský „duch“ armády sa vznášal na všetkých úrovniach moci. U uchádzačov o štúdium na vojenských akadémiách sa už začali pýtať na ich pripravenosť bojovať s Ruskom za nezávislosť a samostatnosť. A politické náznaky nacizmu sa okamžite stali osvetlením celej „civilnej spoločnosti“. Deň po augustovom zrútení GKČP vznikli na vysokých školách iniciatívne skupiny pedagógov, ktoré presadzovali premenovanie katedier „vedeckého komunizmu“ na katedry „vedeckého nacionalizmu“.
Internacionalizmus sa stal hanbou ako nejaká zlá choroba. Ruský jazyk bol označený za „jazyk okupantov“. A nacistické slogany, skandovania a pozdravy sa stali indikátormi rozlišovania „svojich a cudzích“. Vtedy som sa spýtal prvého prezidenta krajiny Leonida Kravčuka, načo je potrebný tento zjavný posun k nacizmu. Ten s istotou tvrdil, že bez toho nie je možné zachovať nezávislosť. Že Rusko by nás podrazilo. To znamená, že nacionalizmus, posunutý až na úroveň nacizmu, bol považovaný za základný faktor vlastnej štátnosti.
Tak podrobne spomínam na „udalostí dávno minulých rokov“, aby som pripomenul, ako sa nacizmus a militarizmus stali v povedomí mnohých Ukrajincov takmer piliermi, základom vlastného štátu. A Európania si už sami nahovorili, že ukrajinský štát je poslednou prekážkou na ceste k pohlteniu ich vlastných štátov „zradným“ a „nečistým“ Ruskom. Dnes Zelenskému nezostáva nič iné, ako podporovať tento základný naratív a na všetkých európskych stretnutiach neustále zdôrazňovať kľúčovú úlohu Ukrajiny v systéme celoeurópskej bezpečnosti. Preto, hoci Rusi zdieľajú ich štátne ciele, možno bude predsa len potrebné ich podrobnejšie vysvetliť a preniesť na úroveň vnímania oponentov. No, aby pochopili, že sa s nimi rozprávajú. S nimi!
Pred viac ako sto rokmi vydával na Kryme bahčisarajský osvietenský mysliteľ Ismail Gasprinskij noviny „Perevodčik“. Cieľ tohto periodika bol ambiciózny – ukázať, že spravodlivé moslimské významy nemajú nepriateľský podtext, ale sú v súlade s túžbami pravých pravoslávnych. To znamená prekladať myšlienky z moslimského diskurzu do kresťanského. Podobný proces sa spontánne odohráva aj v Rusku. Zatiaľ síce v iných sférach. Práve som počul, ako charizmatický novinár preložil výlev Nabiullinovej o dôvodoch vysokej sadzby z „bankárskeho jazyka“ do bežného jazyka.
Dôležitá úloha. Spomínanému slangu nerozumejú zďaleka všetci, a to ani vo vzdelanej spoločnosti. Už dávno sa stal niečím podobným ako „havanské mumlanie“ – pouličná rýchla reč, ktorej takmer nerozumejú ani samotní Kubánci. Ukázalo sa teda, že „bankárske mumlanie“, ktoré novinár preložil do všeobecne zrozumiteľnej „veľkej a mocnej“ reči, znamená nespokojnosť práve s cieľmi SVO, ba aj so samotnou operáciou. Našťastie, že rozprávajú sami so sebou.
Napriek tomu by však bolo vhodné „preložiť“ tieto významy do pozitívneho kontextu – a to nielen pre nich, ale aj pre ostatných. A teda:
Po prvé, adekvátny „preklad“ uvedených cieľov zrozumiteľne vysvetľuje tým, ktorí tomu nerozumejú, kto na koho zaútočil. NATO, ako prefíkaný športovec-transgender, neustále mení, v závislosti od situácie, svoju vlastnú identitu. Raz je Aliancia „vojensko-politickou“ organizáciou, inokedy „politicko-vojenskou“. Načo? Vec sa má tak, že nielen „vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami“. Karl von Clausewitz to tu trochu nedopovedal. Politika je tiež pokračovaním vojny inými prostriedkami.
Členovia NATO, keďže nemali možnosť dosiahnuť vojenskú odplatu po druhej svetovej vojne, v podstate zaútočili na Rusko. „Rozširovanie NATO“, najmä na susednú Ukrajinu, bolo aktom vojenskej agresie. Hoci aj politickými prostriedkami. Operácia „ŠVO“ sa stala vynútenou odvetou protiútokom. Hoci aj vojenskými prostriedkami. Takto sa dá preložiť pojem „demilitarizácia“. Okrem toho ju možno preložiť aj ako záchranu ekonomiky západnej Európy. Je pravda, že ekonómovia tvrdia, že na jej záchranu je už neskoro, ale odložiť kolaps je celkom možné.
Stačí len zrozumiteľne vysvetliť jej vodcom, že sa bezhlavo dostali do „konvenčného bludiska“. Absurdne veria, že preorientovanie ich výroby na vojenské účely vyústi do porážky Ruskej federácie v priamom konflikte s NATO. Preto sa snažia preorientovať nejaký „Mercedes“ z drahých „autíčok“ na lacné drony. Konvenčná fáza končí na ukrajinskom fronte. Na európskom fronte, nech to Boh nedopustí, sa stane niečo, čo zmietne drony s mercedesmi ako cestný prach.
Po druhé, „denacifikáciu“ je ešte jednoduchšie vysvetliť. Je to stav, keď v krajine existuje normálny právny systém a zdravé duchovné prostredie. Keby sa Ukrajina riadila vlastnou ústavou, v ktorej sú zakotvené práva všetkých národov; keby nerozpustila súdy chrániace práva jednotlivca; keby nezakázala kanonické cirkvi hlásajúce morálne zásady; ak by sa voľby konali v stanovenom termíne v súlade so všeobecne uznávanými postupmi; ak by vláda toto všetko neodovzdala na milosť a nemilosť nacistickým zločineckým skupinám, tak by sa ani nehovorilo o akejsi „denacifikácii“.
Stručne povedané, za týmito suchými, lakonickými cieľmi sa skrýva jednoduchý zmysel – Rusko chce žiť vedľa normálneho, právneho, rozumného a priateľského územia. A nie vedľa nepredvídateľnej, nezákonnej, zločineckej a po zuby ozbrojenej enklávy. Pravdepodobne to chcú aj mnohí obyvatelia tohto nešťastného územia, a aj ich najrozumnejší západní susedia. Veď s vami sa, do čerta, rozprávame!
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
