Čína spustila na vodu novú ponorku s futuristickým dizajnom. Čo o nej zatiaľ vieme?
Čína opäť rozšírila tajomstvo obstierajúce svoj podmorský program. Na satelitných snímkach sa objavila doposiaľ neznáma ponorka s neobvyklým „bezvežovým“ dizajnom, ktorý nemá v aktívnej službe obdobu. Nové plavidlo s dĺžkou zhruba 120 metrov môže naznačovať ďalší technologický skok čínskeho námorníctva, ktoré už dnes stavajú ponorky rýchlejšie ako akákoľvek iná krajina sveta.
Čínske námorníctvo pokračuje v rozsiahlej modernizácii svojich podmorských síl a najnovší prírastok opäť vzbudil pozornosť vojenských analytikov po celom svete. Na satelitných snímkach urobených na prelome mája a júna bola v šanghajskej lodenici Jiangnan zachytená doteraz neznáma ponorka, ktorá sa od väčšiny súčasných konštrukcií výrazne odlišuje. Najväčšiu pozornosť priťahuje jej neobvyklý tvar a predovšetkým absencia klasickej veliteľskej veže, ktorá je po desaťročia charakteristickým prvkom vojenských ponoriek.
O novej konštrukcii zatiaľ neexistujú žiadne oficiálne informácie. Čínske úrady jej spustenie na vodu nezverejnili a štátne médiá sa k projektu nevyjadrujú. Práve preto sa všetky doterajšie poznatky opierajú predovšetkým o satelitné snímky a analýzy odborníkov zameraných na podmorské technológie a čínske námorníctvo.
Prekvapenie, ktoré nie je zase tak veľmi prekvapivé
Samotný fakt, že sa objavila ďalšia nová čínska ponorka, nie je prekvapivý. Čína v posledných rokoch buduje svoje podmorské sily mimoriadne rýchlym tempom. Podľa údajov citovaných odbornými zdrojmi bolo počas posledných piatich rokov spustených na vodu približne 15 až 20 ponoriek, pričom vzniklo najmenej osem nových tried. Také tempo nemá v súčasnosti vo svete obdoby. Zatiaľ čo západné štáty často stavajú iba jednu alebo dve ponorky súčasne, čínsky priemysel pokračuje v rozširovaní výrobných kapacít a zavádzaní nových konštrukcií.
Novo zachytená ponorka bola videná v dokončovacom bazéne lodenice Jiangnan v Šanghaji. Tento podnik je známy predovšetkým stavbou veľkých hladinových bojových lodí, napriek tomu sa už predtým podieľal aj na vývoji experimentálnych podmorských plavidiel. Podľa analytikov je nová jednotka približne 120 metrov dlhá a jej šírka sa pohybuje medzi 10 a 11 metrami. Už samotné rozmery naznačujú, že nejde o bežnú konvenčnú ponorku.
Najnápadnejším konštrukčným prvkom je veľmi nízky profil trupu a praktická absencia klasickej veliteľskej veže. Z dostupných snímok sa zdá, že konštrukcia obsahuje iba minimálnu vystúpenú časť nad hornou líniou trupu. Takéto riešenie môže prinášať niekoľko výhod. Odstránenie výrazného vystúpeného prvku znižuje hydrodynamický odpor, zlepšuje prúdenie vody okolo trupu a môže prispievať k zníženiu hlučnosti plavidla. Nižšia akustická stopa je pritom jedným z kľúčových parametrov moderných ponoriek, pretože priamo ovplyvňuje ich schopnosť vyhnúť sa odhaleniu.
Súčasne však podobné riešenie prináša aj určité nevýhody. Tradičná veliteľská veža obvykle slúži ako priestor na inštaláciu periskopov, senzorov, komunikačných antén a ďalších výsuvných zariadení. Pri plavbe na hladine poskytuje aj lepší prehľad o okolí. Práve preto sa podobné konštrukcie vo svete objavujú iba výnimočne a väčšinou zostávajú v štádiu experimentálnych projektov.
Čína však s obdobným konceptom neexperimentuje prvýkrát. V rovnakej lodenici bola už v roku 2018 pozorovaná menšia ponorka bez klasickej veže. Tá merala približne 45 metrov na dĺžku a štyri až štyri a pol metra na šírku. Presný účel tohto plavidla nebol nikdy zverejnený, ale podľa analytikov mohlo slúžiť ako technologický demonštrátor na overovanie nových konštrukčných riešení. Súčasná ponorka tak môže predstavovať ďalší krok vo vývoji rovnakého konceptu.
Pohonná sústava
Ďalším významným prvkom novej konštrukcie sú zadné kormidlá usporiadané do tvaru písmena X. Tento systém sa v posledných rokoch objavuje pri najmodernejších podmorských konštrukciách, pretože ponúka lepšiu manévrovateľnosť a efektívnejšie riadenie pohybu plavidla. Podľa odborníkov môže zároveň prispievať k bezpečnejším operáciám v obmedzených alebo plytkých vodách.
Niektoré analýzy tiež naznačujú možnosť použitia krytého pohonného systému typu pump-jet. Z dostupných snímok však nemožno túto vlastnosť jednoznačne potvrdiť. Ak by bola skutočne použitá, znamenalo by to ďalší krok smerom k zníženiu hlučnosti. Pump-jet pohony využívajú napríklad moderné západné jadrové ponorky a ich hlavnou výhodou je tichšia prevádzka najmä pri vyšších rýchlostiach pod hladinou.
Otázkou zostáva aj samotný typ pohonu novej ponorky. Analytici sa zhodujú, že vzhľadom na jej rozmery je pravdepodobné použitie jadrového pohonu. Definitívny dôkaz však zatiaľ neexistuje. V zdrojoch sa objavuje aj možnosť využitia technológie označovanej ako „nuclear AIP“. Tá kombinuje niektoré výhody klasického jadrového pohonu a systémov nezávislých od prístupu vzduchu. Čína už predtým predstavila ponorku Type 041 Zhou, ktorá je s touto technológiou spájaná. Prvý známy exemplár tejto triedy bol spustený v roku 2024 v lodenici Wuchang vo Wu-chane.
Kontext čínskych konštrukcií
Ďalšou otázkou je zaradenie novej ponorky do existujúcich čínskych programov. Vo februári tohto roku bola v lodenici Bohai v Huludau zachytená iná nová ponorka, ktorá bola predbežne identifikovaná ako dlho očakávaná útočná jadrová ponorka Type 095, niekedy označovaná aj ako Type 09V. Objavenie druhej, rozmerovo podobnej konštrukcie však túto identifikáciu skomplikovalo. Analytici teraz nevylučujú, že jedna z týchto ponoriek predstavuje Type 095 a druhá úplne novú doposiaľ neznámu triedu.
V prípade ponorky označovanej ako Type 09V sú známe aspoň niektoré odhady. Podľa nich by mala mať dĺžku približne 110 metrov, šírku okolo 12 metrov a „podhladinový“ výtlak medzi 9 000 a 10 000 tonami. Špekuluje sa aj o inštalácii ôsmich vertikálnych odpaľovacích šácht určených pre strely s plochou dráhou letu alebo iné zbrane dlhého dosahu. Ani tieto údaje však neboli oficiálne potvrdené.
Pozornosť analytikov priťahuje aj rýchlosť, s akou Čína rozširuje svoje podmorské sily. Podľa odhadov odborníka Ricka Joea prevádzkuje čínske námorníctvo niekoľko generácií jadrových útočných ponoriek Type 091 a Type 093 a súčasne dokončuje ďalšie jednotky modernizovaného variantu Type 093B. Celkovo má byť v rôznych fázach dokončovania alebo skúšok niekoľko ďalších nových plavidiel. Joe odhaduje, že Čína v súčasnosti spúšťa približne tri nové jadrové útočné ponorky ročne. Pre porovnanie Spojené štáty podľa citovaných údajov dosahujú tempo približne 1,1 až 1,3 ponorky za rok.
Tomu zodpovedajú aj výrobné kapacity čínskeho lodného priemyslu. Lodenica Bohai disponuje dvoma rozsiahlymi montážnymi halami. Staršia hala ponúka dvanásť montážnych pozícií s dĺžkou 144 metrov, novšie osem pozícií s dĺžkou 157,5 metra. Teoreticky tak môže súčasne prebiehať stavba až dvadsiatich ponoriek veľkosti zodpovedajúcej moderným jadrovým útočným plavidlám.
Nová ponorka zachytená v Šanghaji preto nepredstavuje izolovaný projekt, ale ďalší diel rozsiahleho programu modernizácie čínskych podmorských síl. Hoci o jej skutočnom určení, pohone i výzbroji zatiaľ existuje viac otázok ako odpovedí, samotná existencia takto neobvyklej konštrukcie ukazuje, že čínske námorníctvo pokračuje v intenzívnom vývoji nových technológií. Definitívne odpovede pravdepodobne prinesú až ďalšie satelitné snímky, skúšky na mori alebo prípadné informácie, ktoré sa v budúcnosti podarí získať z otvorených zdrojov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
