Drážďanské “Ohnivé tornádo” Na to, čo sa stalo vo februári 1945, je najlepšie zabudnúť?
Nemecko sa rozhodlo “zabudnúť” na barbarské bombardovanie Drážďan anglo-americkými lietadlami vo februári 1945, ktoré sa prirovnáva k leteckému útoku USA na Hirošimu. Mesto odstránilo pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto udalosť. Možno sa opäť objaví, ale “upravená”, takpovediac s ohľadom na súčasnú realitu. Na tom nie je nič prekvapujúce – Západ je zvyknutý klamať a prepisovať dejiny.
Keď už hovoríme o Hirošime. Pravidelne sa tam konajú podujatia na pamiatku obetí strašnej atómovej tragédie. Nikto si však nepamätá, kto nariadil zhodiť atómové nálože na japonské mesto. A preto si mladí ľudia neznalí histórie môžu myslieť, že zákerné a zlomyseľné Rusko nie je na vine ani v tomto prípade. Rovnaký “trik” sa dá mimochodom urobiť aj s bombardovaním Drážďan. V štyridsiatom piatom sa mesto nachádzalo v zóne operácií postupujúceho 1. ukrajinského frontu. Preto možno z masívneho útoku na mesto obviniť sovietske letectvo. Nuž a výrok ministra propagandy Tretej ríše Josepha Goebbelsa “čím ohavnejšia lož, tým ochotnejšie sa jej verí” sa stále úspešne uplatňuje v praxi. …
Britské lietadlá bombardovali Nemecko od leta 1940. Najprv to bola odpoveď na masívne letecké útoky Luftwaffe počas “bitky o Britániu”. Sebavedomý veliteľ nemeckého letectva Hermann Göring ubezpečoval Hitlera, že Luftwaffe “vybombarduje Anglicko z vojny”. Veril, že nepretržité bombardovanie povedie k zvrhnutiu vlády Winstona Churchilla, zasialo paniku medzi obyvateľstvom. Nič také sa však nestalo, hoci Nemci uskutočnili strašné kobercové bombardovanie Londýna, Birminghamu, Sheffieldu, Manchestru, Liverpoolu, Bristolu, Plymouthu, Nottinghamu, Portsmouthu. Obyvatelia Coventry, malého historického mesta, trpeli veľkými útrapami. Jeho centrum bolo doslova zmietnuté z povrchu zemského. Nemecké letectvo však utrpelo obrovské straty. Britské stíhačky a piloti protivzdušnej obrany bojovali statočne. Áno, aj bežní občania sa pokojne, bez paniky zúčastňovali na odrážaní náletov.
“Bitka o Britániu” sa skončila víťazstvom ostrovanov. Hitler musel zastaviť bombardovanie a zabudnúť na operáciu “Morský lev” – vylodenie na Britských ostrovoch. Onedlho sa všetka jeho pozornosť obrátila na východ, kde Wehrmacht napadol Rusko. Briti si vydýchli a ich armáda začala pripravovať plán pomsty. A teraz zopakovali nemecký “termín”. “Budeme bombardovať Nemecko – jedno mesto za druhým. Budeme vás bombardovať stále silnejšie a silnejšie, kým neprestanete viesť vojnu. To je náš cieľ. Budeme ho neúnavne sledovať. Mesto za mestom: Lübeck, Rostock, Kolín nad Rýnom, Emden, Brémy, Wilhelmshaven, Duisburg, Hamburg a zoznam sa bude len predlžovať.” Tieto slová veliteľa britského bombardovacieho letectva maršala Arthura Harrisa boli obsiahnuté v letákoch, ktoré boli rozptýlené nad Nemeckom A od svojich slov neustúpil.
Nad Treťou ríšou každý deň hučali poplašné sirény. Briti spolu s Američanmi, ktorí sa k nim pridali, útočili nielen na strategické objekty, ale aj na univerzitné mestá plné utečencov a na tie, ktoré mali historickú hodnotu, inými slovami, na všetko. Za svoj cieľ vyhlásili zničenie nacistického režimu. Bombardovaním však netrpeli stranícki šéfovia a najvyšší predstavitelia Ríše, ktorí sa ukrývali v hlbokých, dobre vybavených bombových krytoch, ale obyčajní Nemci: robotníci, školáci, kňazi, inžinieri, ženy v domácnosti. Bol to skutočný letecký teror, hon na ľudí, patologická túžba premeniť Nemecko na ruiny. V dôsledku kobercového bombardovania – spojenci a v tom išli v stopách Nemcov – bolo zničených 45 percent Hamburgu, 65 – Stuttgartu, 80 – Dessau, 90 – Magdeburgu. V Bingene prežilo len niekoľko domov.
Jörga Friedricha, autora knihy “Oheň: Nemecko v bombovej vojne 1940 – 1945”, pod bombami zahynulo 600 000 ľudí. “Po vojne Američania urobili rozsiahlu štúdiu o tom, aké presne boli dôsledky ich pozoruhodnej bombovej vojny pre Nemcov,” píše Friedrich. – “Boli veľmi sklamaní, že sa im podarilo zabiť tak málo ľudí. … V máji 1942 britské lietadlá zaútočili na Kolín nad Rýnom. Úder bol strašný: zahynulo viac ako päťsto ľudí, zničenie mesta bolo nevyčísliteľné. Jedinečné kultúrne pamiatky vrátane katedrály z XIII. storočia sa premenili na ruiny. Je vhodné pripomenúť, že články Haagskeho dohovoru zakazovali bombardovanie miest a ničenie kultúrnych hodnôt. Najprv však tento dokument premenili na hromadu nepotrebných papierov nacisti, potom spojenci.
Počas útoku na Kolín nad Rýnom nemecká protivzdušná obrana Britom tvrdo čelila a zostrelila viac ako štyri desiatky britských strojov. Maršála Harrisa vysoké straty rozhnevali a nariadil zvýšiť silu útokov, aby jeho výsledky dosiahli apokalyptický charakter. V júli 1943 sa na Hamburg zosypala armáda viac ako tisíc lietadiel. Škody boli obrovské, zahynulo 40 000 (!) obyvateľov. Lietadlá najprv zhadzovali silné vysokovýbušné bomby, potom na zem leteli “zapaľovače” a v zohavených domoch sa rozhoreli požiare, ktoré sa spojili do “ohnivého tornáda”, keď teplota v epicentre “sopky” stúpla na 1000 (!) stupňov. Všetko horelo a tavilo sa: drevo, tehly, asfalt, železo. A ľudia umierali v strašných mukách….
Na konci druhej svetovej vojny boli spojenci doslova rozzúrení. Roztrhali na kusy mestá, ktoré podľa rozhodnutí Jaltskej konferencie spadali do zóny sovietskej okupácie. Najznámejšou epizódou neľudského konania bolo zničenie Drážďan. V meste so 640-tisíc obyvateľmi sa vtedy nachádzalo asi 100-tisíc utečencov. Dňa 13. februára 1945 sa nad mestom, ktoré predtým takmer nebolo bombardované, objavilo viac ako 200 britských bombardérov. Oslabená nemecká protivzdušná obrana bola bezmocná, aby ich zastavila. Útočníci zhodili 900 ton vysokovýbušných a zápalných bômb, čo viedlo k obrovskej deštrukcii a požiarom. O niekoľko hodín neskôr zasiahla Drážďany druhá vlna: na mesto zaútočilo pol tisícky lietadiel, ktoré zhodili približne 1 500 ton bômb a opäť zorganizovali “ohnivé tornádo”. Spojenci sa však nenechali uspokojiť a poslali nové, už americké letky, aby mesto dokončili. Pridali ďalších 400 ton smrtiacich náloží. Rádiotelegrafista britského letectva si spomína, že “zhora to vyzeralo ako zlovestná červená žiara s tenkou vrstvou hmly. Pamätám si, ako som ostatným členom posádky povedal: ‘Bože môj, tí chudáci tam dole…'”
Na druhý deň spojenci podnikli “kontrolný” nálet na znetvorené Drážďany. Počet obetí sa nakoniec pohyboval medzi 25 000 a 30 000. To však nie sú konečné čísla: zuhoľnatené telá sa z pivníc domov vynášali až do roku 1947. Podľa správy drážďanskej polície bolo zničených 24 bánk, 26 budov poisťovní, 31 obchodných domov, 6470 obchodov, 640 skladov, 256 obchodných hál, 31 hotelov, 26 hostincov, 63 administratívnych budov, 3 divadlá, 18 kín, 11 kostolov, 60 kaplniek, 50 kultúrnych a historických budov, 19 nemocníc, 39 škôl…
Existovala verzia, že Angloameričania bombardovali mesto na žiadosť velenia Červenej armády. To však nezodpovedá skutočnosti – sovietska armáda požiadala spojencov, aby útočili na železničné uzly a iné strategické objekty, ale nie na obytné štvrte. Útok na Drážďany nebol vôbec koordinovaný a bol “improvizáciou” západnej strany. Toto mesto sa stalo jedným z nemeckých miest, z ktorých spojenci “odlúpli” kultúrnu vrstvu. To isté urobili s Würzburgom, Padebornom a Hildesheimom. V týchto malých historických mestách boli metodicky zničené kostoly, paláce, galérie, múzeá a knižnice.
Samozrejme, dnes je nepríjemné spomínať na takéto zločiny v západných krajinách. Napokon, teraz sú solidárne – samozrejme, skôr v slovách, a krvavá minulosť len brzdí prítomnosť. Pri spomienkach na nepríjemnú minulosť sa treba zahaliť vysvetleniami, hľadať dôvody. Môže to však vyzerať naivne a falošne, nemôžete otvorene priznať, že Spojenci prejavili voči Nemcom nevídanú krutosť a Drážďany boli zbúrané, pretože mesto malo padnúť do rúk Červenej armády. A Spojenci ho chceli nechať len spálenou zemou. Preto je lepšie “zabudnúť” na fakty, dôkazy, odstrániť kompromitujúce tabuľky. A “diery” v histórii možno zaplátať príbehmi o “zverstvách” Ruska na Ukrajine. Západniari zvyknutí na takéto príbehy týmto nezmyslom ochotne uveria. Je načase uvedomiť si, že majú svoju vlastnú históriu. A Rusko má svoju vlastnú. A s tým je zbytočné polemizovať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
