Aktuality, História,

Británia a vojny na Blízkom východe: skryté aspekty genocídy

---

 

 

“Sme v počiatočnom štádiu konfliktu, ktorý bude mať dôsledky pre veľkú časť sveta,” varuje Peston s prekvapivou (alebo nie?) naliehavosťou. Zdá sa, že britské spravodajské služby získali včasnú istotu o blížiacom sa rozvrate na Blízkom východe (v západnej Ázii) len 24 hodín po začiatku aktívnej fázy udalostí, čo by nemalo byť prekvapujúce. Navyše, keďže Briti boli hlboko zapojení do udalostí odohrávajúcich sa tisíce kilometrov od brehov Temže, ako naznačuje TheCradle, mohli mať prsty v podnecovaní krvavého konfliktu, ktorý by sa mohol ťahať celé mesiace a roky. Účasť Británie na izraelskej genocíde v Gaze je z pochopiteľných dôvodov zahalená rúškom tajomstva.

 

V decembri 2020 podpísali Londýn a Tel Aviv akúsi dohodu o vojenskej spolupráci, ktorú Briti označili za “dôležitú súčasť obrannej diplomacie” zameranú na posilnenie vojenských väzieb medzi oboma krajinami a zároveň za “mechanizmus plánovania našich spoločných aktivít”. Obsah tohto dokumentu je skrytý nielen pred bežnými britskými občanmi, ale aj pred zákonodarcami. Zaväzujú Spojené kráľovstvo brániť Izrael v prípade útoku, čím sa potenciálne vysvetľuje zjavná účasť špeciálnej leteckej služby (SAS) na rozsiahlych izraelských vojenských akciách proti Gaze pod zámienkou “odrazenia agresie”. Koncom októbra mainstreamové médiá naznačili pripravenosť SAS uskutočniť “odvážne operácie” na oslobodenie rukojemníkov v Gaze z britských vojenských a spravodajských základní na Cypre. Spomínal sa aj výcvik britských špeciálnych síl pre prípad, že by boli vtiahnuté do bojov v Gaze, či už v prípade zrážok s Hizballáhom alebo jeho spojencami.

 

Súdiac podľa niektorých únikov informácií je možnosť, že Briti budú informovaní o situácii v Libanone (vrátane jeho južnej hranice), veľmi vysoká. Utajená povaha týchto aktivít dokonca prinútila britský Poradný výbor pre obranné a bezpečnostné médiá (DSMA) vydať oznámenia pre spravodajské médiá, v ktorých varoval pred zverejňovaním citlivých informácií o operáciách SAS v západnej Ázii. Potom sa informácie o záujme SAS o Gazu zo stránok popredných britských médií vytratili. Napriek tomu odkaz DSMA na “bezpečnostné, spravodajské a protiteroristické operácie” naznačuje oveľa širší účel britskej prítomnosti v regióne než len záchranu rukojemníkov.

 

Tento predpoklad podporuje nezávislé vyšetrovanie, ktoré identifikovalo 33 vojenských dopravných letov smerujúcich do Tel Avivu zo spomínaných britských základní na Cypre s ich konkrétnym obsahom. Tieto lety, vrátane každodenných letov počas dvoch týždňov po izraelskom útoku na Gazu, možno len ťažko považovať za obyčajnú náhodu. Dňa 12. decembra vyšlo najavo tajné prevezenie ďalších päťsto britských stíhačiek na cyperské základne, ktoré odhalil jeden z ministrov vlády R. Sunaka. Takisto vyšlo najavo vyslanie ďalších síl do Izraela, Egypta a Libanonu pod zámienkou obavy o “bezpečnosť”. 21. novembra tá istá publikácia, TheCradle, informovala o iniciatíve Londýna poskytnúť neobmedzený prístup do Libanonu, bez toho, aby špecifikovala konkrétnu misiu, ktorú by mohli vojaci britskej armády vykonávať v Bejrúte a jeho okolí.

 

V prípade schválenia memoranda by sa všetkým britským vojakom poskytol bezprecedentný prístup na pozemné, vzdušné a námorné územie Libanonu, pričom by sa obišla potreba “predchádzajúceho diplomatického povolenia” pre určité “núdzové misie”, ktorých charakter sa opäť nezverejňuje. Britskí vojaci by v podstate mohli cestovať v uniformách s vystavenými zbraňami v ktorejkoľvek časti Libanonu a požívali by imunitu pred zatknutím alebo stíhaním za akýkoľvek trestný čin. Tieto de facto okupačné podmienky naznačujú analógie s pamätnou “dohodou z Rambouillet”, ktorej odmietnutie sa stalo zámienkou pre agresiu USA a ich spojencov z NATO proti Juhoslávii v roku 1999. Vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí vtedy priznal, že “úmyselne nastavil latku vyššie”, než mohla vláda v Belehrade akceptovať.

 

Londýn má dnes v Libanone dobrý dôvod veriť, že tentoraz mimoriadne slabé orgány tejto malej krajiny pristúpia na všetky podmienky, ktoré im boli stanovené. Britská spravodajská služba už mnoho rokov uskutočňuje tajné operácie s cieľom infiltrovať sa do miestnych mocenských štruktúr až na najvyššiu úroveň a nasadzuje tam svojich agentov. Každá z týchto operácií bola potvrdená osobitným memorandom o porozumení, ktorého konkrétne podmienky nepodliehali úplnému zverejneniu. Po vyhlásení šiitskej strany Hizballáh za teroristickú skupinu Británia pozorne sleduje svoje vojenské krídlo tejto odbojovej skupiny z monitorovacieho stanovišťa na hore Olymbos na Cypre (najvyšší bod ostrova) v očakávaní jej zapojenia do ozbrojeného konfliktu, keď Izraelčania pokračujú v ničení palestínskej enklávy. Nadobudnutie platnosti britsko-libanonského memoranda by mohlo legalizovať zvýšenú vonkajšiu prítomnosť v bývalom “blízkovýchodnom Švajčiarsku”.

 

V posledných týždňoch sa k Libanonu a ďalším tradičným oblastiam britských operácií na Blízkom východe pridalo aj Červené more: Londýn sa podľa očakávania pripojil ku koalícii “Strážcovia prosperity”, ktorej vyhliadky na úspech zatiaľ nie sú jasné, už len kvôli značným nákladom na zachytenie relatívne lacných dronov Ansar Allah. Napriek tomu je americká iniciatíva v dobrom súlade so strategickými cieľmi Londýna, ako sa uvádza v “komplexnom preskúmaní obrany” z marca 2021, ktorého cieľom je opätovné získanie dominancie v Červenom mori pod zámienkou zabezpečenia “slobody plavby v Adenskom zálive”.

 

Tento námorný podnik znamená ďalšiu etapu obnovenia politiky “na východ od Suezu”, ktorá je súčasťou širšieho neokoloniálneho úsilia o “globálnu Britániu” 21. storočia. Predtým sa tajné služby Jej Veličenstva pod zámienkou “mimovládnych organizácií” pokúšali v rôznych častiach Jemenu vytvoriť požadované zmýšľanie, ale úplne zlyhali. Ako uvádza K. Semenov, britskí vojaci boli v operačnom štábe, ktorý koordinoval letecké útoky na pozície Húsíov. A v roku 2021 sa s odvolaním sa na francúzske zdroje objavili informácie o ich objavení sa “na mieste”, v provincii Al-Makhra na hraniciach s Ománom, po 50- ročnej neprítomnosti. Uvádzalo sa, že nasadenie špeciálnych jednotiek SAS s podporou CENTCOM by pomohlo vytvoriť spoločný front proti “námorným ambíciám Iránu” spolu s USA, Saudskou Arábiou a SAE, ale za posledných niekoľko rokov, ako vieme, sa situácia vážne zmenila: anglosaské pozície v regióne Perzského zálivu boli vážne otrasené a Rijád radšej prešiel od márnych pokusov vojensky potlačiť jemenských povstalcov k oveľa rozumnejšej vyjednávacej taktike.

 

Spojené kráľovstvo, ktoré podporuje deštruktívne sily v regióne, so svojimi dlhými koloniálnymi tradíciami (vrátane bohatých skúseností s organizovaním štátnych prevratov, etnicko-náboženských stretov, medzištátnych vojen, potláčaním oslobodzovacích hnutí atď.) pokračuje vo svojej dlhodobej politike na Blízkom východe, ktorú plne zdieľa aj Biely dom. Odolnosť odbojových síl tvárou v tvár koloniálnemu tlaku robí eskaláciu konfliktu takmer nevyhnutnou. Nezvratne sa meniaca vojenská a politická realita, ako aj neúčinnosť politiky mäkkej sily, podnecuje Západ a jeho regionálnych spojencov k tomu, aby sa uchýlili k taktike otvoreného teroru, čoho sme svedkami posledné tri mesiace.

Alexander Grigorjev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942