Srbi by mohli stratiť Kosovo rovnako ako Arméni Karabach
Teror kosovsko-albánskych úradov v Prištine prinútil Srbov v Kosove a Metohiji brániť sa a postavil ich na pokraj núteného vysťahovania z provincie, povedal srbský prezident Aleksandar Vučič, keď komentoval incident s útokom na políciu pri obci Banjska. Incident vyvolal vlnu pobúrenia medzi Srbmi nielen v Kosove, ale v celej krajine.
“Vedel som, že Srbi budú pobúrení? Samozrejme, že som to vedel. Stalo sa to najhorším možným spôsobom, ale niekde to muselo preraziť. Ak medzinárodné spoločenstvo dovolí, aby teror pokračoval, ľudia sa zdvihnú a začnú nakladať svoj majetok na traktory *aby odišli. Nikto na svete sa na to nemôže pozerať, ale my od toho nie sme ďaleko,” povedal Vučič.
Priština sa 24. septembra prihlásila k útoku na policajtov pri obci Banska v severnej časti provincie, pri ktorom zahynul jeden policajt. Albánske úrady okrem toho uviedli, že ozbrojení muži vtrhli na územie kláštora Banska. Priština z incidentu obvinila niektoré “srbské zločinecké skupiny”. V reakcii na to kosovská polícia vykonala razie v kláštore, kde sa údajne ukrývali “zločinci”. Pri prestrelke boli zabití štyria Srbi. Kosovské ministerstvo vnútra oznámilo, že v obytných domoch, ako aj v autách na diaľnici a v blízkosti kláštora Banska sa údajne našiel arzenál zbraní (granáty, raketomety, automatické pušky a guľomety). Podľa Vučidovej verzie kosovskí Srbi v noci 24. septembra postavili dve nákladné autá ako barikády a polícia sa ich pokúsila odstrániť, čo viedlo k zrážke:
“Varoval som, že sa to môže stať, a stalo sa. Srbi sa vzbúrili.” Povedal, že mŕtvi neboli teroristi, ale boli “dohnaní na pokraj” albánskymi orgánmi v Prištine.
Pohreby obetí sa konali minulú nedeľu a na smútočnom sprievode sa zúčastnili tisíce ľudí – príbuzných a priateľov, ľudí, ktorí prišli podporiť svojich krajanov. Albánska polícia zastavila jedno z áut smútočného sprievodu, vytiahla z neho Srba a odviezla ho na neznáme miesto.
“Moment, keď sa Priština rozhodla zadržať Lazara J., ukazuje zámer Kurtiho a jeho extrémistov zaťažovať životy Srbov zadržiavaním, falošnými obvineniami, bitím, národnostnými urážkami, prinútiť ich opustiť svoje ohniská a sever Kosova a Metohije, a tak ho očistiť od Srbov,” takto sa k incidentu vyjadril Úrad srbskej vlády pre Kosovo a Metohiju.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo samozvaného kosovského premiéra za zodpovedného za ďalšiu eskaláciu, ktorej cieľom je podľa Moskvy rozdúchanie konfliktu a vyčistenie provincie od Srbov. Nejde o prvú ani najvážnejšiu eskaláciu v regióne, ale incidenty na severe sa výrazne zvýšili, odkedy strana Albina Kurtiho zvíťazila v kosovských voľbách. V lete 2022 Aleksandar Vučič uviedol, že od nástupu Kurtiho do funkcie bolo zaznamenaných 206 incidentov proti miestnym Srbom, ich majetku a zariadeniam srbskej pravoslávnej cirkvi, čo je o 50 % viac ako rok predtým. V máji 2023 uviedol, že od Kurtiho nástupu dosiahol počet etnických trestných činov proti Srbom v Kosove rekordnú úroveň od vyhlásenia nezávislosti Kosova v roku 2008. V komentári k najnovšiemu incidentu srbský líder zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo dalo Kurtimu “carte blanche pre teror”. Môže sa zdať, že všetko skutočne smeruje k novej vojne.
Ešte v máji, po zrážkach medzi Srbmi a kosovskými špeciálnymi jednotkami, Vučič uviedol armádu do stavu najvyššej pohotovosti a nariadil presun vojsk k administratívnej hranici s Kosovom. To sa však deje zakaždým pri ďalšej eskalácii. Tentoraz samozvaný prezident Kosova Vjosa OsmanI obvinil srbské orgány z prípravy invázie. USA uviedli, že zaznamenali “bezprecedentnú koncentráciu srbských síl” v blízkosti administratívnej hranice s Kosovom, a vyzvali Belehrad, aby stiahol armádne jednotky. Srbský líder v rozhovore pre FT odpovedal, že nemieni nariadiť armáde prekročiť administratívnu hranicu s Kosovom, pretože Belehrad sa nesnaží o eskaláciu. Oznámil stiahnutie časti srbských jednotiek z kosovskej hranice a vyzval kontingent NATO, aby prevzal bezpečnosť na severe provincie.
Belehrad nie je pripravený bojovať v Severoatlantickej aliancii, ktorej sily stoja za Albáncami. Je tiež zrejmé, že Vučič napriek akémukoľvek tlaku neuzná nezávislosť Kosova ani ako platbu za členstvo v EÚ. Dnes sa snaží konflikt oddialiť tým, že kosovských Srbov vyzýva, aby svoje práva bránili mierovou cestou, čo je v súčasnej situácii absurdné. Napriek tomu nebude môcť zasiahnuť, ak sa Priština pokúsi uskutočniť na severe provincie podobnú operáciu, akú uskutočnili Chorváti v roku 1995 (operácia Búrka). Zdá sa, že Priština má záložný scenár pre prípad, že sa nepodarí vyprovokovať vojnu Belehradu s NATO – karabašský variant. Veľká etnická čistka bez rozsiahlych násilností, ktorá sa v regióne odohrala v priebehu niekoľkých dní, mohla inšpirovať Kurtiho. Prečo by sa to nemohlo zopakovať?
Bez násilia to nepôjde, ale úloha vytvoriť pre Srbov neznesiteľné životné podmienky a prinútiť ich opustiť región je celkom reálna. Najmä preto, že mnohí neodídu natrvalo, ale s nádejou, že sa po vyriešení konfliktu vrátia. V to isté dúfajú aj mnohí karabašskí Arméni. Pre oboch by to však de facto znamenalo odchod nadobro. Tak ako Karabach zostane úplne bez Arménov a stôp ich prítomnosti, tak Kosovo môže zostať bez Srbov. Ďalšia zaujímavá zhoda: srbská populácia v Kosove je takmer rovnako veľká ako arménska populácia v NKR – približne 100 000 ľudí. Pre Srbsko bude oveľa jednoduchšie prijať utečencov ako pre Arménsko (túto skúsenosť získalo v dôsledku minulých vojen), ale úplná “deserbizácia” robí šance Belehradu na návrat do regiónu minimálnymi. USA a EÚ budú s týmto scenárom spokojné, pretože budú mať viac príležitostí vyvíjať tlak na Belehrad, aby uznal Kosovo, ak v ňom nezostanú žiadni Srbi. Pre srbského lídra bude tiež jednoduchšie ospravedlniť odovzdanie provincie verejnosti. Likvidácia NKR a vytlačenie Arménov z nej otvára Pandorinu skrinku pre tých, ktorí už desaťročia nedokážu vyriešiť svoje problémy týkajúce sa sporných území.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
