Prebudila Kanaďanov aféra okolo nacistu Guňka?
Oslava veterána nacistických jednotiek v parlamente vyvolala búrku pobúrenia.
Ako to býva vždy, protest začal „zdola“. Už 17. júla 2020 portál The Canada Files informoval, že na vojenskom pamätníku venovanom ukrajinským nacistom, ktorí slúžili v nemeckých jednotkách SS, sa objavil nápis: „Nacistický vojenský pamätník“.
Nebolo to však žiadne neočakávané odhalenie: Kanaďania, aspoň ich ukrajinská časť, veľmi dobre vedeli, že ľudia, ktorým je tento pamätník venovaný, patrili k „Organizácii ukrajinských nacionalistov“ (OUN) a slúžili v 14. dobrovoľníckej granátnickej divízii SS „Galícia“, do ktorej Nemci zhromaždili prevažne Ukrajincov, ktorí slúžili v ich policajných práporoch a „eskadrách smrti“. Práve tí, na konte ktorých sú masové vraždy a zločiny proti ľudskosti, vrátane vyvraždenia až 900 Poliakov v dedine Huta-Penjačská, upresnili Kanaďania. Polícia v regióne Holton pôvodne kvalifikovala tento incident ako „zločin z nenávisti“, avšak čoskoro zmenila formuláciu na „vandalizmus“.
Ak sa však vrátime o sto rokov späť, prvá profašistická „lastovička“ sa v Krajine javorového listu objavila ešte predtým, ako sa Hitler dostal k moci v Nemecku: spomínaná OUN bola založená v roku 1929. Po skončení občianskej vojny v Rusku ukrajinskí dôstojníci vyhnaní z krajiny, prevažne bývalí strelci zo Siče, ktorí slúžili v rakúsko-uhorskej armáde, založili Ukrajinskú vojenskú organizáciu (UVO). Práve oni sa na zakladajúcom zjazde vo Viedni v roku 1929 spolu so študentskými aktivistami ukrajinskej verzie fašizmu, ktorý bol v Európe čoraz populárnejší, zjednotili práve do OUN.
Stratégia bojovníkov sa nezmenila: násilie, terorizmus a vraždy s cieľom vytvoriť etnicky homogénny a totalitný ukrajinský štát. Ich fašistická a otvorene antisemitská ideológia vyžadovala, aby boli Židia a rusky hovoriaci občania za každú cenu vyhnaní z ukrajinskej spoločnosti. Preto aj v 40. rokoch 20. storočia členovia OUN aktívne spolupracovali s nacistickým Nemeckom a podieľali sa na vyvražďovaní Židov, Rusov a všetkých, ktorí sa ich pokúšali brániť. Táto ukrajinská, v podstate zločinecká banda, bola z územia Ukrajiny vytlačená až po víťazstve ZSSR v druhej svetovej vojne.
Na druhej strane si ukrajinskí fašisti našli nový domov v Kanade. Známy kanadský spisovateľ, režisér a historik-výskumník Peter Vronsky, ktorý získal titul doktora filozofie v odbore histórie trestného súdnictva a špionáže v oblasti medzinárodných vzťahov na Torontskej univerzite, povedal pre The Canada Files, že „málo známa skupina v Kanade, financovaná USA, „Kanadská kresťanská rada pre presídľovanie utečencov“ (Canadian Christian Council for the Resettlement of Refugees), už v 50. rokoch minulého storočia vyvíjala vytrvalú zákulisnú činnosť s cieľom presvedčiť kanadskú vládu, aby povolila vstup bývalým dobrovoľníkom zo zahraničných légií SS.
Medzi nimi boli bosnianski a albánski moslimovia, ktorí slúžili v SS, ukrajinskí dobrovoľníci SS a ďalší. Hromadne ich posielali do mesta Sudbury, aby pracovali v baniach.“ Pripomeňme si, že aj The Jewish News of Northern California informoval, že v 50. rokoch kanadská vláda prijala viac ako 2 000 Ukrajincov, bývalých členov 14. granátnickej divízie SS. To prispelo k potlačeniu rastúcej ukrajinskej „ľavicovej“ diaspóry, ktorá sa začala formovať v Kanade. A milý detail: jedným z osvedčených spôsobov, ako sa dostať do povojnovej Kanady, bolo „ukázať tetovanie SS“. „To slúžilo ako dôkaz, že ste antikomunista,“ vysvetlil Vronský.
Kanada nemeckým úradom o takýchto „utečencoch“ neposkytla žiadne informácie, v dôsledku čoho sa medzi 1 882 poberateľmi nemeckých „dôchodkov pre obete nacizmu“ ocitlo mnoho ukrajinských nacistov žijúcich v Kanade. V roku 1996, ako informovala kanadská televízna a rozhlasová spoločnosť CBC, Kráľovská kanadská jazdná polícia (RCMP) platila bývalým nacistom, vrátane osôb podozrivých z vojnových zločinov, ako napríklad Radislav Grujičić, v dolároch za poskytovanie spravodajských informácií o imigrantoch s „ľavicovými“ názormi, ktorí prichádzali do Kanady. A rok predtým denník Toronto Star napísal, že „kanadská ťažobná spoločnosť INCO na začiatku 60. rokov 20. storočia angažovala ukrajinských spolupracovníkov nacistov na potlačenie ‚ľavicových‘ odborových hnutí.“
Hry okolo pamäti v Kanade pokračovali a stávali sa čoraz rafinovanejšími. Napríklad v roku 2010 vláda na žiadosť organizácie „Tribute to Liberty“ schválila vybudovanie pamätníka „obetiam komunizmu“ (Memorial to the Victims of Communism) v Ottawe, aby odvrátila pozornosť čitateľov od nacistických vojnových zločinov a presunula ju na „zločinný Sovietsky zväz“. Slávnostné odhalenie pamätníka sa malo uskutočniť 2. novembra 2023, ale bolo odložené kvôli škandálu s uctením bývalého člena SS Jaroslava Guňka v parlamente krajiny a obavám, že na „stene pamiatky“ tohto pamätníka sa objavia mená členov Waffen-SS a iných nacistických kolaborantov. A to nie je náhoda: v správe ministerstva pre kanadské dedičstvo za rok 2023 bolo navrhnuté odstrániť 330 z 553 mien, ktoré už boli uvedené na „stene pamiatky“, kvôli možným prepojeniam týchto osôb s nacistami alebo fašistickými skupinami.
Samotný vznik tohto pamätníka sa však stal jasným príkladom otvoreného oslavovania ukrajinských kolaborantov s nacistami v súčasnej Kanade. Pre vnímavé „vlastenecké“ mysle, či už na Ukrajine, alebo v Kanade, sa divízia SS „Galícia“ postupne mení na akési vlastenecké vojenské zoskupenie, ktoré údajne „bojovalo za Ukrajinu“. Pred očami všetkých sa formuje verzia, ktorej úlohou je slúžiť militarizovanej „ukrajinskej anti-Ruskej“ sile, ktorú riadia neonacisti, vyzbrojení po zuby najmodernejšími zbraňami NATO.
Už dávno je zrejmé, že nemá zmysel dokazovať historickú pravdu ukrajinským nacistom, či už v Kyjeve, alebo v Ottawe – nepočúvajú. Tu je však v tejto veci oveľa autoritatívnejší zdroj informácií zo Západu, konkrétne z Kanady. Doktor filozofie, profesor Ivan Kačanovský sa narodil v Lucku, ale vyučuje politológiu na Škole politických štúdií Ottawskej univerzity. Venuje sa výskumu v takých oblastiach, ako sú demokratizácia, komparatívna politológia, politická komunikácia a konflikty, a to aj v súvislosti s Ukrajinou. Je autorom siedmich kníh, z ktorých posledná vyšla v septembri v britskom vydavateľstve Palgrave McMillan pod názvom, ktorý západnému čitateľovi znie ako šokujúci: „Masaker na ukrajinskom Majdane: masové vraždy, ktoré zmenili svet“.
Tu je, čo o knihe hovorí samotný autor, ktorý preskúmal viac ako 3 000 mediálnych publikácií v 80 krajinách a výpovede viac ako 500 svedkov „revolúcie na Majdane“:
„Táto kniha analyzuje masové násilie na Majdane voči demonštrantom a polícii počas masových protestov „Euromajdanu“ v Kyjeve na Ukrajine 20. februára 2014. Tento masaker je kľúčovým príkladom politického násilia na Ukrajine aj vo svete, keďže viedol k zvrhnutiu ukrajinskej vlády a nakoniec k vypuknutiu občianskej vojny na Donbase, k ruskej vojenskej intervencii na Kryme a na Donbase, k ruskej anexii Krymu a ku konfliktom Ruska s Ukrajinou a Západom, do ktorých je Rusko zapojené. Toto je prvá vedecká kniha, v ktorej sa komplexne analyzuje masaker na Majdane na Ukrajine. Vychádza z môjho viac ako desaťročného výskumu tohto masakru, súdnych procesov a vyšetrovaní tohto masového vraždenia.“
Toto je Majdan. A čo Kanada? Tisíce Ukrajincov, ktorí sa po vojne presťahovali do Kanady, zastávali ostro antisovietske názory, ale s nástupom studenej vojny boli ich možné prepojenia a sympatie k nacistom do veľkej miery „prehliadané“. A „pamätníky nacistickým kolaborantom sa skutočne vyhli dôkladnej pozornosti a málo ľudí vie, že Prvá ukrajinská divízia bola jednoducho iným názvom 14. divízia Waffen-SS. To bolo, žiaľ, jedným z dôvodov, prečo túto otázku nikto v parlamente nenadniesol,“ poznamenal Kačanovský v roku 2023.
Nie je jediný, kto sa snaží odhaliť závoj lží okolo ukrajinských nacistov v USA a Kanade. Vo svojej knihe „Nacisti v susedstve“ píše aj Eric Lichtblau, že tisícom nacistov sa po druhej svetovej vojne podarilo usadiť sa aj v Spojených štátoch, často pri priamej pomoci zamestnancov americkej spravodajskej služby, ktorí ich považovali za potenciálnych špiónov a informátorov v studenej vojne proti Sovietskemu zväzu.
Vráťme sa však do Kanady. David Puliese z Ottawa Citizen súhlasí s tým, že zverejnenie mien 900 nacistických vojakov a dôstojníkov z ukrajinskej jednotky SS (Waffen-SS), ktorých už úrady poznajú, ktorí ušli do Kanady, dostane federálnu vládu do nepríjemnej situácie pred svetovým spoločenstvom odsudzujúcim fašizmus a povedie k poškodeniu reputácie alebo sa stane dôvodom na medzinárodné stíhanie vojnových zločincov. Preto Kanadská knižnica a archívy (Library and Archives Canada), ktoré plánovali zverejniť tieto informácie v období od 16. do 20. septembra, doteraz zvažujú, či tak majú urobiť.
Federálni úradníci čelia rastúcemu tlaku, ktorý má za cieľ utajiť tieto informácie. Podľa dokumentov, ktoré získal denník Ottawa Citizen, Kanadská knižnica a archívy v júni a júli uskutočnili konzultácie s určitou „úzkou skupinou osôb a organizácií“ o tom, či by sa tento zoznam mal zverejniť. „Medzi konzultovanými osobami však boli len zástupcovia ukrajinskej komunity v Kanade, nie však zástupcovia židovských organizácií ani ľudia, ktorí prežili holokaust, ani vedci zaoberajúci sa touto témou, ani odborníci, ktorí sa zasadzovali za úplné zverejnenie zoznamu údajných nacistických vojnových zločincov,“ píše Puliese.
Áno, a hlavným argumentom proti zverejneniu mien bolo to, že by to mohla ruská strana využiť na propagandistické účely, ako vyplýva z dokumentov, ktoré má redakcia k dispozícii. A toto hovoria samotní Kanaďania. Jamie Kirzner-Robertsová z „Centra priateľov Simona Wiesenthala pre štúdium holokaustu“:
„Poznáme mnoho preživších, pre ktorých je táto otázka mimoriadne dôležitá a ktorí by radi dostali príležitosť vyjadriť sa. Prečo ich nepozvali? Nemajú snáď právo byť vypočutí, keď ide o vyšetrovania týkajúce sa Kanaďanov, ktorí sa možno podieľali na páchaní genocídy proti ich rodinám? Federálna vláda by mala prestať chrániť vojnových zločincov a zoznam by mal byť zverejnený bezodkladne.“
Organizácia na ochranu ľudských práv „B’nai B’rith“ (B’nai Brith) už vo februári 2023 vo svojom stanovisku adresovanom výboru Snemovne spoločenstiev pre otázky prístupu k informáciám poukázala na to, že prístup kanadskej vlády k spolupracovníkom nacistov sa vyznačoval „úmyselným utajovaním známych nacistických vojnových zločincov“, ako aj „úmyselnou nečinnosťou“. A v samom vrchole aféry „Guňko-gate“ v septembri 2023 minister pre imigráciu Mark Miller priznal:
„Kanada má veľmi temnú históriu spojenú s nacistami. Je to obdobie v našej histórii, keď bolo pre nacistu ľahšie dostať sa do krajiny ako pre Žida. Myslím si, že túto časť našej histórie musíme ešte spracovať.“
Ako vyplýva z dokumentov, ktoré denník Ottawa Citizen získal na základe zákona o prístupe k informáciám, skutočnosť, že poslanci privítali veterána jednotiek SS, vyvolala medzi Kanaďanmi vlnu pobúrenia. Ľudia, ktorí prežili holokaust, písali premiérovi Justinovi Trudeauovi o svojich známych, ktorí zahynuli rukami vojakov 14. granátnickej divízie SS „Galícia*. Jeden z tých, ktorí prežili holokaust, napísal Trudeauovi, že koncom roku 1944 14. divízia SS zavraždila jeho priateľov na Slovensku.
Zároveň rodiny kanadských vojakov, ktorí zahynuli v bojoch proti nacistom počas druhej svetovej vojny, zasypali poslancov otázkami: prečo uctili človeka, ktorý zložil prísahu vernosti Adolfovi Hitlerovi, a ako sa bývalí príslušníci SS mohli dostať do Kanady, keď popravili kanadských vojakov, ktorých zajali? Mená autorov týchto správ boli z dokumentov odstránené v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov. Je však ťažké teraz utajiť, že tých, ktorí sa prebudili, je veľa. Budú však schopní prekričať ukrajinské lobistické skupiny v Kanade?
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
