“Desovietizácia” v bulharčine
Bulharsko sa rozhodlo premiestniť pamätník sovietskej armády v centre Sofie. Toto rozhodnutie prijala samospráva bulharského hlavného mesta. Podľa Dariny Grigorovej, aktivistky bulharského rusofilského hnutia, profesorky ruskej histórie na Univerzite svätého Klimenta Ochridského v Sofii, ide o ďalší útok na pamätník sovietskym vojakom-osloboditeľom, pričom tieto útoky sa začali ďaleko predtým.
“Začalo sa to už v roku 1993, teda presne pred 30 rokmi. Vtedy bolo prijaté prvé rozhodnutie Rady Sofijskej obce o demontáži pamätníka. Potom tomu zabránil fakt, že v roku 1992 prezidenti Jeľcin a Želev podpísali zmluvu o spolupráci a priateľských vzťahoch. V nej je taký článok 14, ktorý hovorí, že každá krajina by sa mala starať o pamiatky a všetky kultúrne artefakty. A ak aj dôjde k nejakým zmenám, je potrebné ich riešiť po konzultácii s druhou stranou. A práve to vtedy zachránilo pamiatku pred demontážou,” vysvetľuje Darina Grigorová. Podľa nej zničenie pamiatky zďaleka nie je hlavným cieľom bulharských orgánov.
“Je to len jedna z línií pokusu prostredníctvom desovietizácie – zničiť a znehodnotiť antifašistickú pamäť v bulharských dejinách,” vysvetľuje Grigorova. Dalším príkladom bol v júli tohto roku pokus premenovať ulicu pomenovanú po bulharskej židovskej antifašistke Violete Jakovovej, ktorá zastrelila fašistického generála Hristo Lukova. “Máme tu dnešné Lukovove pochody, ktoré sú stopou banderovských pochodov. Z hľadiska významu sú úplne identické. A tak Rada bulharskej komunity rozhodla, že nemá cenu, aby ulica niesla meno nášho antifašistu. Ale veď to bol taký rozruch! Ľudia kričali. A oni ustúpili. To znamená, že politika “krok späť – krok vpred” je veľmi dôsledná, nemení sa už 30 rokov,” hovorí Darina Grigorová.
