Aktuality, Bezpečnosť,

Aká je vojenská sila združenia BRICS?

---

 

Rusko nevedie vojenskú spoluprácu v rámci BRICS – tá prebieha s členskými štátmi bloku na bilaterálnej báze, uviedol v decembri 2014 námestník ruského ministra obrany Anatolij Antonov:

“BRICS vznikol nie ako vojenská organizácia, nie ako vojenský blok. Organizácia bola vytvorená na iné účely. Preto v rámci BRICS nemáme žiadnu vojenskú spoluprácu. S členskými štátmi BRICS realizujeme, rozvíjame, budujeme vojenskú, vojensko-technickú spoluprácu na bilaterálnej báze”. Vojensko-technická spolupráca medzi krajinami BRICS zahŕňa výmenu skúseností, spoločný výcvik a cvičenia, ako aj spoločný vývoj a výrobu vojenského vybavenia a zbraní.

 

Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) za obdobie rokov 2016 až 2020 bolo Rusko najväčším vývozcom zbraní v rámci BRICS, pričom jeho podiel na celkovom vývoze zbraní predstavoval približne 54 %. Na druhom mieste sa umiestnila Čína s 23-percentným podielom a na treťom mieste India so 16 percentami. Južná Afrika a Brazília nemali v tomto období významný vývoz zbraní z krajín BRICS. Najväčším dovozcom zbraní spomedzi členských krajín BRICS bola India, ktorá nakúpila približne 46 % celkového dovozu zbraní. Čína bola druhá s 28-percentným podielom a Rusko bolo tretie s 22-percentným podielom. Cielené vývozné úvery sa medzi krajinami BRICS využívajú na podporu národných obranných korporácií na zahraničných trhoch. Hlavným účastníkom sú tu najmä exportné úverové agentúry.

 

Dňa 16. júla 2014 tak podpísali memorandum o porozumení a spolupráci medzi agentúrami pre exportné úvery ABGF (The Brazilian Guarantees Agency, Brazília), EXIAR (Russian Export Credit Insurance Agency, Rusko), ECGC (Export Credit Guarantee Corporation of India Limited, India), SINOSURE (China Export & Credit Insurance Corporation, Čína), ECIC (The Export Credit Insurance Corporation of South Africa, Južná Afrika). V rámci vojensko-technickej spolupráce v krajinách BRICS sa čoraz viac rozširuje prax offsetov, ktoré zapájajú obranný priemysel dovážajúcej krajiny do výroby dovážaných výrobkov. Okrem toho najväčší dovozcovia zbraní a vojenského materiálu (napr. India) využívajú mechanizmus Banking of Offset Credits, ktorého podstatou je možnosť dodávateľa splniť offsetové záväzky nad rámec regulovanej povinnej úrovne s ich následným započítaním do offsetových záväzkov v rámci nových kontraktov.

 

Poprední vývozcovia výzbroje a vojenského materiálu krajín BRICS sa čoraz častejšie uchyľujú k využívaniu lízingu (finančného prenájmu). Rusko napríklad prenajalo Indii jadrovú ponorku Nerpa (Chakra). Napriek spoločnému členstvu Ruska a Juhoafrickej republiky v BRICS zostávala ich vojensko-vojenská spolupráca dlhodobo na nízkej úrovni, a to napriek možnosti spolupráce pri vývoji moderných zbraní na báze ruských technológií a priemyselnému potenciálu juhoafrického vojensko-priemyselného komplexu. Na stimuláciu bilaterálnych kontaktov bola zriadená medzivládna komisia pre vojensko- technickú spoluprácu. Juhoafrická republika má záujem o spoločný vývoj výzbroje a vojenskej techniky (VVT) na vybavenie svojej armády aj na vývoz do tretích krajín, ako aj o spoločnú údržbu a opravy techniky sovietskej/ruskej výroby v regióne. Jedným z krokov v tomto smere bolo otvorenie strediska pre opravy a údržbu civilných vrtuľníkov ruskej výroby v Johannesburgu v roku 2013, ktoré otvorili ruské vrtuľníky spolu s juhoafrickou spoločnosťou Denel Aviation.

 

V posledných rokoch Ruská federácia a Juhoafrická republika posilnili svoje vzťahy vo vojensko-technickej oblasti a uzavreli niekoľko dohôd o spolupráci pri výrobe a dodávkach vojenského materiálu. Napríklad v roku 2018 bola podpísaná dohoda o založení spoločného podniku na výrobu ťažkých vozidiel KAMAZ v Južnej Afrike. V roku 2019 strany dosiahli dohodu o dodávke ôsmich vrtuľníkov Mi-171 pre juhoafrickú armádu. Koncom júla 2023 Federálna služba pre vojensko-technickú spoluprácu (FSVTS) na okraj rusko-afrického summitu oznámila zriadenie servisného centra na opravu vrtuľníkov vyrábaných v Rusku a iných krajinách. Podnik bude vykonávať servis vrtuľníkov nielen v Južnej Afrike, ale aj v ďalších afrických krajinách, ktoré majú v prevádzke sovietsku alebo v Rusku vyrobenú techniku (medzi nimi napríklad Angola a Mozambik).

 

Hovoríme o tvorbe výzbroje tak pre ozbrojené sily Ruska a Južnej Afriky, ako aj pre tretie krajiny, uviedol FSVTS. Juhoafrická republika je ekonomicky najrozvinutejším a vojensky najsilnejším štátom subsaharskej Afriky s ročným vojenským rozpočtom (približne 5 mld. USD), ktorý predstavuje takmer 3/5 celkových vojenských výdavkov regiónu.

“Vzhľadom na neochotu USA a západoeurópskych štátov rozvíjať vojenskú spoluprácu s Južnou Afrikou zostávajú Rusko a Čína jej potenciálnymi partnermi. Technologický potenciál čínskeho vojensko-priemyselného komplexu však nie celkom zodpovedá ambicióznym cieľom juhoafrického vojensko-priemyselného komplexu, ktorý má porovnateľnú úroveň kompetencií,” domnievajú sa analytici RSMD.

 

Vo februári 2023 Rusko, Čína a Juhoafrická republika uskutočnili spoločné námorné cvičenie “Mozi-2” pri pobreží Južnej Afriky. “Vedúcou krajinou cvičenia je Rusko a hostiteľskou krajinou je Južná Afrika,” uviedlo juhoafrické ministerstvo obrany. Vojenský rezort zároveň zverejnil video o priplávaní ruskej fregaty “Admirál flotily Sovietskeho zväzu Gorškov” do vôd prístavu Durban, kde sa nachádza hlavná základňa juhoafrického námorníctva v Indickom oceáne. Ruská loď dorazila do Durbanu z prístavného mesta Kapské mesto, kde na svoju palubu vzala palivo a potrebné zásoby. Rusko a Čína uskutočnili v roku 2022 šesť spoločných vojenských cvičení, čo je najväčší počet za posledných 20 rokov, napísala agentúra Bloomberg. S odvolaním sa na údaje Centra pre štúdium čínskych vojenských záležitostí pri Národnej obrannej univerzite (NDU) agentúra píše, že cvičenia Pekingu s Moskvou predstavovali dve tretiny všetkých čínskych cvičení so zahraničnými ozbrojenými silami v roku 2022. Spresňuje sa, že štyri zo šiestich cvičení boli bilaterálne, zvyšné sa konali s “protivníkmi USA vrátane Iránu a Sýrie”. Podľa agentúry Bloomberg Rusko a Čína od roku 2014, po zjednotení s Krymom, spoločne uskutočnili najmenej 36 cvičení.

 

Pre porovnanie, v predchádzajúcom desaťročí obe strany zorganizovali len desať takýchto podujatí. Spoločné vojenské cvičenia ukazujú, že spolupráca krajín BRICS sa rozširuje z hospodárskej sféry do vojenskej, ale len zlomok krajín BRICS sa zúčastňuje na multilaterálnych cvičeniach zameraných na zlepšenie vojenských spôsobilostí. Napriek tomu, že v máji 2015 brazílsky minister obrany Jacques Wagner uviedol, že nevidí žiadne obmedzenia pre spoločné vojenské cvičenia s príslušníkmi ruských ozbrojených síl, žiadne takéto cvičenia sa nekonali. V auguste 2020 však námestník ruského ministra obrany Alexander Fomin a námestník brazílskeho vojenského ministra Marcos Dego rokovali v Moskve v rámci fóra Armáda 2020 a diskutovali o vojenskej a vojensko-technickej spolupráci medzi oboma krajinami, uvádza tlačová služba ruského ministerstva obrany s tým, že “počas stretnutia prerokovali aktuálne otázky rusko-brazílskej vojenskej a vojensko-technickej spolupráce a načrtli kroky na ich rozvoj”.

 

Spoločné námorné cvičenie Indra-2021 medzi Ruskom a Indiou sa uskutočnilo v júli 2021. Fregata indického námorníctva s technológiou stealth Tabar a ruské malé raketové lode Zelenyj Dol a Odincovo nacvičovali protilietadlovú streľbu, zásobovacie cvičenia, operácie vrtuľníkov a spoločné manévrovanie. Hovorca indického námorníctva Vivek Madhwal zdôraznil, že cvičenia sú novou etapou v rozvoji bilaterálnej námornej spolupráce. Spoločné cvičenie Indra medzi Indiou a Ruskom sa koná každoročne od roku 2003. Zahŕňajú námorné a protiteroristické cvičenia pozemných síl.

 

V júni 2017 ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že vzájomná spolupráca krajín má už mnoho rokov charakter “privilegovaného strategického partnerstva”, ktorého obzvlášť významným aspektom sú manévre Indra. Počas návštevy indického ministra obrany Aruna Jaitleyho v Moskve bol podpísaný plán vojensko-technickej spolupráce medzi oboma krajinami BRICS. Vojensko-technická spolupráca medzi krajinami BRICS sa stále rozvíja najmä na bilaterálnej báze. Vysvetľuje sa to nielen umiestnením krajín BRICS v rôznych kútoch sveta, ale aj vážnymi rozdielmi v politických systémoch a rôznou úrovňou rozvoja obranného priemyslu. Snaha krajín BRICS chrániť sa pred expanzívnou zahraničnou politikou Spojených štátov a ich spojencov však otvára dvere k vytvoreniu spoločnej vojensko-technickej stratégie v strednodobom horizonte.

Vladimír Prochvatilov