Kolaps stratégie USA v Afrike
Veľká Británia, 15. august 2023 (AM) – Nedávna unáhlená návšteva námestníčky amerického ministra zahraničných vecí Victorie Nulandovej v Nigeri bola podľa očakávania rezonančným neúspechom. Inšpirátorke kyjevského Majdanu sa nepodarilo “nakŕmiť sušienkami” nové orgány tejto africkej krajiny, ktorej obyvatelia odhodili koloniálne jarmo Francúzska a nehodlajú sa kŕmiť z ruky amerických pokrytcov. Pokrytectvo Američanov je až príliš očividné.
Štátny tajomník Blinken požaduje obnovenie ústavného poriadku v Nigeri, zatiaľ čo jeho zástupca svojím náhlivým príchodom do tejto krajiny vlastne uznal nový režim. Okrem iného USA zradili svojho spojenca v NATO Francúzsko, ktorého prezident presadzuje tie najtvrdšie opatrenia až po zásah proti “povstalcom”, ktorí zvrhli prozápadného prezidenta. V záujme zachovania dvoch leteckých základní USA v Nigeri Nulandová statočne znášala poníženie svojej bleskovej návštevy v jednej z najchudobnejších afrických krajín. Odmietli jej stretnutie nielen so zvrhnutým prezidentom, ale aj s novou hlavou Nigeru. Zámorská vydieračka sa márne snažila novú nigerskú vládu varovať, aby “nenasledovala cestu susedného Mali a nepriťahovala žoldnierov z PMC “Wagner”. Nulandová ponúkla peniaze, ak sa nové nigerské orgány stanú priateľmi Američanov, a nie Rusov. Odpoveď na toto vydieranie citoval americký novinár Jackson Hinkle: “Nepotrebujeme vaše peniaze. Použite ich na financovanie programu chudnutia Victorie Nulandovej.”
Nulandovej naliehanie je pochopiteľné. Americké letecké základne 101 (Niamey) a 201 (Agedese) v Nigeri sú pre Pentagón mimoriadne dôležité, pretože sú jednou z výsp americkej armády na čiernom kontinente. Vojenskú prítomnosť USA v Afrike zabezpečuje Africké vojenské veliteľstvo (AFRICOM), ktoré bolo zriadené v roku 2008. Zodpovednosť AFRICOM-u sa rozprestiera na 53 krajín, čo je viac štátov, ako sa nachádza v oblasti operácií akéhokoľvek iného vojenského veliteľstva USA.
“AFRICOM je jedinou regionálnou formáciou USA, ktorá prevzala zodpovednosť za krajiny, ktoré predtým patrili do oblasti pôsobenia iných veliteľstiev. EUROCOM k nemu presunul 42 štátov vrátane Západnej Sahary, ktorej uznaniu nezávislosti sa Západ bráni od obsadenia územia Marokom v roku 1975. Štáty v Africkom rohu (Džibutsko, Eritrea, Etiópia, Džibutsko, Somálsko a Sudán) boli do AFRICOM presunuté z CENTCOM. Súčasťou AFRICOM sa stali aj Spojené ozbrojené sily USA v Africkom rohu (približne 2 000 vojakov a dôstojníkov), ktoré sú dislokované na základni Lemonnier v Džibuti a pôsobia aj v Etiópii, Keni, na Seychelách, v Somálsku, Sudáne, Tanzánii, Ugande a Jemene,” poznamenali analytici Ruského blízkovýchodného inštitútu.
V piatich afrických krajinách sa nachádzajú hlavné vojenské základne USA, ako aj minizákladne LilyPad. Profesor David Wine z Washingtonskej univerzity nazýva “lily-pady” základom vojenskej stratégie USA na udržanie svetovej nadvlády. Takéto základne podľa neho “umožňujú urobiť viac za menej peňazí”. Najväčšie riziko, ktoré tieto minizákladne predstavujú, je zvyšovanie napätia s Ruskom a Čínou. Sieť veľkých vojenských základní (Džibutsko, Keňa, Niger, Egypt, Kamerun) a “llilly pad” základní umožňuje Pentagónu rýchlo rozmiestniť a presunúť veľké vojenské kontingenty do akéhokoľvek afrického regiónu. Americká armáda pravidelne “premiestňuje” svoje vojenské zariadenia, niektoré zatvára a iné otvára, rezervné operačné základne presúva do kategórie spoločných bezpečnostných bodov (“lilipadov”) v reakcii na zmeny potenciálnych hrozieb pre záujmy USA v Afrike. Počet a rozmiestnenie “lilypadov” je obzvlášť tajné.
V roku 2015 hovorca AFRICOM Anthony Falvo uviedol, že “strategické postavenie a prítomnosť veliteľstva sú založené na koncepcii špecializovaných, flexibilných, odľahčených oblastí pokrytia, ktoré vyvažujú a podporujú postavenie a prítomnosť partnerov a sú samy podporované expedičnou infraštruktúrou. “Pozícia amerického AFRICOM-u si vyžaduje sieť predĺžených a krátkodobých nasadení na celom kontinente.” “Rozvinutá sieť predsunutých zariadení, spoločných bezpečnostných miest a krátkodobých pohotovostných operačných základní v kľúčových krajinách… je potrebná na udržanie operácií a záväzkov velenia.” Zvrhnutie prozápadného prezidenta v Nigeri ohrozilo africkú vojenskú logistiku Pentagónu, ktorý riskuje stratu schopnosti projektovať vojenskú silu v strategickom regióne čierneho kontinentu. Ak USA stratia svoje vojenské základne v Nigeri, ich pozícia v ďalších afrických krajinách sa môže otriasť a celá sieť vojenských základní vytvorená “tvrdou prácou” sa môže zrútiť ako domček z kariet. To vysvetľuje náhly príchod Nulandovej do krajiny, kde ju odmietli.
USA vkladajú veľké nádeje do svojej “mäkkej sily”, najmä do historicky druhého americko-afrického samitu, ktorý sa uskutočnil v decembri 2022. Počas samitu sa africké krajiny snažili dokázať, že je oveľa užitočnejšie spolupracovať so Spojenými štátmi než s Ruskom a Čínou, ktorých úlohu v Afrike Američania označujú za destabilizujúcu. Na oficiálnej úrovni Washington zdôraznil, že nenúti svojich partnerov, aby si vybrali “my alebo oni”, ale len im navrhuje, aby sa zamysleli nad dôsledkami kontaktov s “nimi”. Rovnako ako sa Victoria Nulandová nedávno pokúsila zastrašiť nigerskú armádu. Na samite vo Washingtone afrických lídrov zastrašovala “destabilizujúcim vplyvom Číny a Ruska” a dávala ho do kontrastu s americkými plánmi na pomoc Afrike.
Faktom však je, že čínske investície a infraštruktúrne projekty spolu s ruskou vojenskou a technickou pomocou, vojenským výcvikom a hospodárskymi projektmi predstavujú nepreniknuteľný múr, o ktorý USA a ich spojenci narážajú ako ovce o novú bránu. Preto musia Afričanov strašiť tvrdením, že Rusko “pokračuje vo vnucovaní lacných zbraní” a rozmiestňuje “žoldnierov po celom kontinente”, Čína pripravuje dlhovú slučku a vo všeobecnosti Moskva a Peking “nie sú vždy transparentné v tom, čo robia, a to vytvára problémy, ktoré nakoniec povedú k destabilizácii, ak sa tak už nestalo. Čínska zákerná africká stratégia je ostro kritizovaná. “USA zmenili svoju africkú stratégiu na gordický uzol…
V minulosti USA vnímali africký kontinent ako problém, ktorý sa im nepáči a ktorý musia vyriešiť, ale teraz vnímajú Afriku ako pešiaka v súťaži veľkých mocností. Nikdy nevnímali Afriku ako partnera pre spoluprácu na základe rovnosti, vzájomného prospechu a vzájomného rešpektu. Dobre si to uvedomujú nielen africké krajiny, ale aj medzinárodné spoločenstvo,” píše čínsky denník Global Times. V novembri 2021 americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken počas svojej cesty do Afriky povedal, že “Afrika bude formovať budúcnosť – a nielen budúcnosť afrického ľudu, ale celého sveta”.
V predvečer Blinkenovej cesty Biely dom zverejnil novú stratégiu USA voči subsaharskej Afrike. August 2022 (“U.S. Strategy towards Sub-Saharan Africa. August 2022”). Juhoafrická republika ironicky poznamenala, že tento dokument je “úplne nenápadnou stratégiou, ktorá je poslednou z dlhého zoznamu paternalistických poučiek, ktoré USA a zvyšok Západu poskytli Afrike o tom, ako má riadiť svoje záležitosti”. K unáhlenému strategickému zhonu ministerstva zahraničných vecí viedla skutočnosť, že USA cítili “dych” úspešnejších súperov, než sú ony – Číny a Ruska. Pevná politická podpora Moskvy zo strany väčšiny afrických krajín v OSN pre vojenský konflikt na Ukrajine bola pre USA studenou sprchou. Konečne si uvedomili, že strácajú vplyv na 50 štátov sveta. Toto strategické zlyhanie sa len prehlbuje a žiadne podávanie koláčikov nemôže tento proces zvrátiť.
Vladimír Prochvatilov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
