„V Srbsku prebieha ďalší experiment“
Dlhoročný srbský líder Aleksandar Vučić sa rozhodol riskovať všetko, keď odstúpil z funkcie prezidenta a vyhlásil predčasné parlamentné voľby.
A prehral – jeho oponenti zo „Študentskej kandidátky“, ktorá vznikla na základe protestného hnutia posledných dvoch rokov, dosiahli presvedčivé víťazstvo. Fjodor Lukjanov sa o tom rozpráva so srbským filozofom a politológom Mišom Džurkovićom.
Fjodor Lukjanov: Do akej miery bol výsledok predčasných volieb neočakávaný?
Miša Džurković: Dá sa povedať, že od roku 2000 sa Srbsko nachádza vo veľmi špecifickej situácii. Tento stav by sme mohli definovať ako niečo na spôsob poloprotektorátu. Po páde Miloševića zahraniční predstavitelia, hlavne Američania a Briti, ale aj zástupcovia iných západných skupín, hlboko prenikli do srbského štátneho systému, do jeho rôznych častí – bezpečnostných zložiek, prokuratúry, Národnej banky. V zásade existujú dôvody na tvrdenie, že do veľkej miery kontrolujú, kto je pri moci.
V skutočnosti to vyzerá tak, že každých desať alebo dvanásť rokov dosadzujú k moci novú skupinu alebo tím na realizáciu toho istého programu. Vučičova skupina vydržala dlhšie – štrnásť rokov. A Vučić urobil veľa vecí, ktoré zodpovedali tomu, čo od neho očakával Západ, najmä pokiaľ ide o otázku Kosova. Na druhej strane, za posledné štyri roky, odkedy začala ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine, prestal uspokojovať Západ a čoraz viac ho obviňovali z autoritárskych sklonov. My to však vieme veľmi dobre: pokiaľ sa držíš „správneho“ geopolitického kurzu, sú s tebou spokojní a chvália ťa ako skutočného demokratického vodcu. A hneď ako prejavíš nezávislosť, staneš sa autoritárskou osobnosťou. V podstate sa to stalo Vučičovi po roku 2022.
Najväčšou chybou z pohľadu západných šéfov bolo to, že Srbsko zostalo jedinou krajinou v Európe (spolu s Bosnou a Hercegovinou, kde sa nachádza Srbská republika), ktorá nesúhlasila so zavedením sankcií proti Rusku. A navyše Srbsko nie je členom NATO a ani sa tam nechystá vstúpiť. A ešte jeden, podľa mňa veľmi dôležitý faktor – pohreb s vojenskými poctami Ratka Mladiča 7. septembra. Briti a najmä Nemci vnímali túto udalosť ako absolútne poburujúcu. Myslím si, že práve v tom momente sa rozhodli, že Vučić nesmie zostať pri moci.
Na druhej strane treba uznať, že nechýbali ani vnútorné problémy, kvôli ktorým ľudia prejavovali nespokojnosť. V roku 2014, na začiatku svojho vládnutia, mal Vučić pomerne vysokú mieru legitimity. Časom sa táto legitimita, samozrejme, začala vytrácať a občania mali dôvody na nespokojnosť. Inštitúcie boli v zlom stave, stranícky systém bol úplne zničený a úradníci, najmä na miestnej úrovni, sa nevyznačovali vysokou profesionalitou. Práve toto je možno jedným z najdôležitejších dôvodov, prečo ľudia na miestnej úrovni išli voliť proti vládnucej sile.
Dá sa povedať, že na zmeny sme boli pripravení už pred štyrmi či piatimi rokmi. Bohužiaľ, namiesto toho, aby bola nasmerovaná do vlasteneckého koryta, táto protestná energia viedla k podpore prozápadnejšej vlády, ktorú teraz budeme mať. A tá bude viac protiruská, otázka možných sankcií proti Rusku sa objavia na programe rokovaní.
Fjodor Lukjanov: „Študentská kandidátka“ je nová a veľmi heterogénna politická sila. Na rozdiel od Vučiča, ktorý je veľmi skúseným politikom, nemajú žiadne skúsenosti s vládnutím. Budú nové orgány schopné zabezpečiť stabilné a efektívne vládnutie?
Miša Džurković: Áno, to je veľká otázka. V istom zmysle ide o experiment. V tom sa to líši napríklad od Maďarska, kde v základe zmeny režimu ležala viac-menej podobná myšlienka. Tam však bol konkrétny líder, Magyar, ktorý sa na plánované zmeny veľmi dobre hodil. A existovala politická strana, ktorá síce pozostávala z malého počtu členov, ale bola registrovaná a ktorá sa venovala organizovaniu ľudí na miestnej úrovni. To, čo sa tu s podporou Západu vyskúša, je svojím spôsobom jedinečné.
Zostavili zoznam takzvaných „študentov“, kde, mimochodom, žiadni študenti nie sú, sú tam profesori – 140 doktorov vied a niekoľko predstaviteľov mimovládnych organizácií. V podstate takmer nikto z nich nemá seriózne politické a riadiace skúsenosti, ale v najbližších pár mesiacoch uvidíme, kto za nimi stojí a kto bude v skutočnosti riadiť krajinu.
Napríklad Dejan Šoškić, ktorý stál na čele Centrálnej banky v období vlády Demokratickej strany pod vedením Borisa Tadiča. Je spomínaný ako možný budúci premiér. Má síce skúsenosti, ale opäť hlavne ako odborník. Podľa mnohých ľudí, vrátane profesora Mila Lompara, ktorý podporoval protesty, ale následne bol vyškrtnutý zo zoznamu, za touto politickou silou stojí práve bývalá Demokratická strana s Bojanom Pajtičom, ktorý bol predsedom vlády Vojvodiny do roku 2016.
Takže pravdepodobne budeme mať akúsi kombináciu ľudí z Demokratickej strany v pozadí a nových tvárí, ktoré vidíme dnes. Ale akú politiku bude táto vláda viesť, to v súčasnosti nikto nedokáže povedať – je to rôznorodá koalícia, podobná DOS po roku 2000 alebo strane „Tisza“ v súčasnom Maďarsku. Myslím si, že v priebehu šiestich mesiacov, tak ako sa to teraz deje v Maďarsku, sa začnú postupne rozchádzať a uberať sa rôznymi smermi. V súčasnosti nevidíme jasnú štruktúru ani hierarchiu; predstavitelia víťaznej sily už hovorili veľmi rozdielne veci o budúcich vzťahoch s Ruskom, regiónom a Kosovom.
Fjodor Lukjanov: A majú teraz nadchádzajúce prezidentské voľby nejaký význam?
Miša Džurković: V istom zmysle áno. Uvažuje sa o viacerých kandidátoch, ale pravdepodobne zástupca „Študentskej kandidátky“, predstaviteľ akademickej obce, získa 60–70 percent hlasov vo voľbách, ktoré by mali byť naplánované na koniec decembra tohto roku. Bude to ako v roku 2000, keď sme najprv mali zmenu prezidenta a potom parlamentné voľby, v ktorých koalícia DOS dosiahla drvivé víťazstvo.
Očakávam teda, že táto politická sila, ak to tak môžem povedať, jednoducho ovládne celý systém a prevezme kontrolu nad celou výkonnou vertikálou. Na druhej strane nezabúdajte, že stále existuje vláda Vojvodiny a v súčasnosti SNS naďalej kontroluje celý systém miestnej samosprávy. Prechod bude trvať nejaký čas a nasledujúcich šesť mesiacov až rok budú prebiehať nové politické boje.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
